Hello, Sweetie(s)

A Vianoce sú za nami, pomaly len rozmýšľame, čo s peniazmi od babky, zháňame fľašky a ohňostroje. Niektorí sa možno už pripravujeme na to, čo príde po prázdninách. Ušlo to... Ako ste oslávili Vianoce? Potešili darčeky, priniesol Ježiško, čo ste si priali (zásadne odmietam poameričťovanie v tomto, je to Ježiško, žiaden Santa u nás nechodí, už nech to T-com pochopí, nervózna som z nich bola kvalitne, po pol roku človek zapne telku a tam len Santa Santa Santa... no thanks)?

Našli sa aj typické darčeky, kde sa človek usmeje a tvári, že to aj plánuje využiť alebo sa k tomu minimálne priznať? Ja som také dostala dva, pamätám si to číslo, hoci som si nie istá, čo to bolo... blbé.
Jeden bol sveter, to viem isto. Krátky rukáv a vysoký rolákový golier, brrrr. A už viem, čo bolo druhé, zrkadlo. Povedala som, že chcem také menšie zrkadlo, viete, so stojanom, čo si človek dá na stôl pri líčení alebo vezme so sebou... všade mali v drogérkach také krásne, kovový strieborný rám :3 A ja som dostala bordové plastové -_- snažím sa cez to preniesť, nechcem vyznieť nevďačne, no vážne som nevedela, že niečo tak otrasné vyrábajú, stále si vravím, že nie je také zlé, no čím viac naň pozerám, tým viac sa mi hnusí.
Ale inak Ježiško potešil, nechcem sa iba sťažovať, stále tu chodím s výbuchom na hlave a tvárim sa, že to tak chcem, lebo viete, dostala som kulmu :3

A blíži sa silvester, z ktorého som nervózna, ale nevadí, plánujem sa zabaviť, against all odds :)
Možno si pár ľudí znepriateliť, who cares :D Och, zatancovala by som si ale... nejaká fajná disco, najlepšie house/electro music... ochhhhhh

A snehu nikde... V rámci hromadnej zábavy by som moooožno aj lyže vytiahla (so mnou je to na lyžiach ťažké, všetci sú na mňa pomalí :P ja som samovrah), ale sneh nie je :)

Z čoho mám mega radosť je, že tento rok som ako človek s najlepším vkusom v rodine + kreativitou (a najväčším egom) vzala ozdobovanie do vlastných rúk a tak máme svetielka okolo zrkadla, na policiach s knihami a aj na kuchynských poličkách a je to krásne a rozprávkové.

Aj by som vám fotky nejaké dala, so sestrou sme hodili "photo shoot" (a potom skoro zmeškali autobus), len všetky fotky sú a) v jej PC b) v mojom mobile. Naštve. A mám krásne pozadie na mobile, o zvonení ani nehovoriac (keby niekto uvidí moje pozadie, chytí mega újeby a ja zajtra plánujem ísť medzi ľudí, ale čo I don't give a fuck... stále si to vravím, time to prove it) :)

A hlavne, mega hlavne TWO DAYS!!! Tešíte sa tak ako ja? #Sherlocklives :3

Ľúbim vás, ospravedlňujem sa za tento okolovianočný chaos, že neboli časti dávno... čo mi pripomína, The Laws of Chaos :3 páči sa mi ten názov, už čoskoro ;)

Not in time 9

Mrzí ma, koľko to trvalo, ale boli tu také tie vianočné záležitosti, takže čas nebol, čo ma mrzí. Knižky bolo treba čítať (spomenula som, ako veľmi neskutočne milujem Percy Jackson and the Olympians a Heroes of Olympus? úžasné série, jedna kniha a budem ich mať všektých deväť (prečo je akurát vypredaná všade? :( )) takže som späť v plnej sile, s novými nápadmi, črtajúcim sa ďalším príbehom a mnohým ďalším... ;) 

Xxx

Merry Christmas moji milovaní :* krásne si to užite, nájdite si pod stromčekom to, po čom túžite a napchajte sa kvalitne koláčikmi. Vychutnajte si všetky slzičky a feels, ktoré už BBC pre nás chystá a tešte sa z maličkostí (ako ja a svetielka, ktoré som navešala proste VŠADE)
Krásne sviatky :*

Not in time 8

Niekedy ľutujem, že som nezačala s pomenovávaním kapitol, lebo by ma to neskutočne bavilo. Táto by sa napríklad volala: Ak ti niekto povie, že alkohol nie je riešenie, rozbi mu fľašu o hlavu

Netuším, ako ma to napadlo, no nedokážem sa tej myšlienky zbaviť.

Xxx 

(napadlo ma čosi, čo si získalo názov Nonexistent a uvidí sa, či z toho niečo bude ;))

Konečne raz nepíšem, aby som sa vyhovárala

Len krátko, lebo ma pri písaní časti (neuverili by ste, ale to práve robím) napadlo čosi, s čím som vás chcela oboznámiť a zasa by som raz na to zabudla, tak sem tak bezvýznamne píšem, lebo potom zabudnem a budem mať zlý pocit. Chcela by som vás oboznámiť/upozorniť, že Not in time bude v blízkej (a dlho trvajúcej) dobe obsahovať značné množstvo vulgarizmov všetkých typov, čo je kvôli deju nevyhnutné, tak aby ste s tým rátali a ospravedlnili to. Teším sa na nový dej, ktorý bude fajný, vývin udalostí, ktorý má nasledovať sa mi páči a teším sa na jeho písanie, ale teda dopredu vás na slovník pár osôb upozorňujem, odpusťte, bez neho by to bolo suché a také nereálne. To sú situácie a stavy, kde sa nadáva a preto sa nadávať bude.
Pointa ani nepríde, nehľadajte ju.
Ľúbim vás
Xxx

Not in time 7

Minule som sa vykecala asi aj za dve časti. Tak dnes som ticho. :*

Not in time 6

Čas na výhovorky: (asi založím okineko výhovoriek) Keď sa človek po pár rokoch rozhodne, že asi by mal niečo robiť, nespoliehať sa len na svoju genialitu a plávať si gymplom so založenými rukami, je toho zrazu veľa. Hľadám si doučovanie z angliny a franiny, keďže ani jeden predmet (a najmä učiteľ) mi nič nové neprináša, začínam zrejme s výtvarnou (bolo načase!!!), pridala som si o tréning viac, keď je čas snažím sa makať na sebe a čas je zrazu fuč. A k tomu ešte dvakrát za hodinu prehodnocujem celé svoje priority a životný postoj. 17 rokov života som sa zameriavala na deják, jazyky, čo boli predmety, ktoré mi išli, slovina k tomu a celkovo humanitné vedy. Z dejáku budem mať o mesiac prebraté prvé tri ročníky podrobnejšie, než sa to normálne učí. (som ešte len druháčka) Z angliny a franiny viem viac, než mi celý gympel vôbec plánuje dať. A ja si idem dať dva semináre z matiky, jeden z informy a nikto, komu to poviem nechápe, čo sa deje so mnou. Popritom plánujem ďalej a oveľa lepšie sa naučiť anglinu a franinu, dobrať z požičaných poznámok umenie a kultúru (lebo neplánujem na tej hodine tvrdnúť, keď aj tak sa na nej nič nenaučím) makať na výtvarnej a s trochou šťastia sa dostať na vysnívanú výšku, odbor dizajn. Som rada, že nie som sama, kto chce ísť týmto smerom, aj keď to vôbec nie je isté a nie je to prvý človek, s ktorým by som chcela ísť spolu na výšku, hoci je dosť blízko. A samozrejme, prihlášky si viacerí pošleme aj do zahraničia (čo je proste sen a niečo, čo zmení úplne všetko). A tak teraz študujem, zisťujem a makám. Preto tak málo času, za čo sa veľmi ospravedlňujem. Ale na tom, aby som sa na vysnívanú školu dostala závisí všetko a ja som ochotná tomu aj všetko obetovať.

Not in time 5

Mrzí ma to čakanie, keď sa raz všetko dojebe, človek nemá chuť písať. Ale sme sa preniesli, život ide ďalej. A tak ide aj ten Zoein.

Not in time 4

Mrzí ma tá odmlka, bolo toho proste veľa, ale dnes si tu doma veselo simulujem a myslím na vás ;)
Tešíte sa na mikuláša? My tu chystáme mini prekvapenie... ;)
Love ya :*

She is mine! 43

 

 

 

Potom, čo kopa strašne nesympatických chlapíkov, čo mali veľké bruchá a zapáchali všeličím, odniesla všetky krabice a plastové nádoby do chodby môjho nového bývania, s úľavou som si vydýchla. Podarilo sa mi utiecť, napríklad aj od samej seba, ale to je oproti mužovi žijúcom v tom dome, malá obeta. Louis bol až priveľké pokušenie na to, aby som sa tvárila, že nič nebolo. Pretože bolo, a bolo toho veľa, medzi nami dvoma.
Vysoké sandále som si odložila na drevenú komodu v obývačke, do ktorej stredu som sa postavila, iba v tenúčkych silónkach. Poobzerala som sa dokola, a keďže celý byt bol v podstate jeden obrovský otvorený priestor, dovidela som všade. Aj na obrovskú posteľ, ktorá sídlila naľavo od presklenej steny. Studené krémové farby v rôznych odtieňoch priestor zväčšovali ešte väčšmi a zároveň drevo, ktoré pokrývalo celú podlahu a všetok nábytok tu tomu dodávalo teplo. Čo sa mi však páčilo najviac, bola obrovská kuchyňa a masívny gauč, na ktorom som mimovoľne spočinula očami akurát keď sa môj mobil šiel zblázniť od vibrácií.

"Kde si?"
"Doma?"
"Nevidím ťa tu."
 "U mňa doma, trdlo."
 "No výborne, ibaže teraz musíš prísť sem, kde mimochodom ešte stále oficiálne bývaš." "Horí?"
 "Ako v pekle."
"Len aby ti nezhorel ten pestovaný zadok."
 "Skôr mám obavy o ten tvoj, žiadaný."

Započula som útržok smiechu pred tým, ako zložil a šla si obuť topánky, pri ktorých ležali aj kľúče s príveskom od Tomma.
Vzhľadom na to, že slnko nad celým Anglickom už zapadalo, cesty boli pomerne prázdne a tak som tridsať minútovú cestu skrátila na polovicu, ani nie úmyselne, len som proste zbožňovala rýchle jazdy, zvlášť, keď som šoférom bola ja. Ovládač od obrovskej brány som mala stále v priehradke pod palubnou doskou, kde aj ostane, pretože im nehodlám vrátiť žiadne z kľúčov, ktoré som dostala, aby som sa sem mohla kedykoľvek a pre čokoľvek vrátiť. Brána sa zasunula a ja som prudko zabrzdila vedľa Harryho auta, ktoré bolo podobne veľké, ako to moje.

„Čau láska.“ Vyškriabala som sa na barovú stoličku vedľa Zayna, ktorý držal plechovku sódy a na pulte pred nami mal pripravenú cigaretu. Oblizla som si pery, v snahe rýchlo zahnať chuť na čiernu marlborku a z misky si vzala ovocný cukrík.

„Ahoj moja. Tešíš sa čo si pre teba peklo pripravilo?“ Pozrel sa na mňa z jeho úškrnom lámača sŕdc a provokačne pomykal obočím. Do pusy som si napchala ešte jeden malý cukrík, z pliec stiahla rifľovú bundu a v členkoch si prekrížila nohy, zatiaľ čo Zayn kĺzal pohľadom po mojom nahom chrbte. Zamrmlal niečo ako „nečudujem sa im“, čím som si však nebola istá, kým sa spamätal.
„Nezdá sa ti, že si nejako rapídne schudla?“ Spýtal so starosťami v tvári a ja som sa zošuchla zo stoličky, aby som si tiež mohla vybrať jednu sódu.
„Vôbec nie a teraz vysyp tie ohromné správy, kým si nerozmyslím moju prítomnosť v tomto dome.“ Tak, chlapče, klin sa klinom vybíja. Keby si aspoň nemal pravdu... mala by som priberať, nie chudnúť, práve teraz. Zatriasol hlavou, kým ja som si sypala ľad do pohára a následne otvárala plechovku.
„Dnes sme boli s chalanmi na nejakom interview v jednom z tých lifestyle magazínov, čo číta celý svet. Pýtali sa nás asi milión otázok, zatiaľ čo sme sedeli na takom gauči s mätúcim vzorom a ja som myslel na to, nech už to skončí, pretože to robenie fotografií potom je oveľa väčšia sranda...“
„Malik, k pointe.“
„Už som pri nej bol, keby si ma neprerušila. No skrátka, myslel som si, že asi zle počujem, keď sa ma spýtali na teba, nie na ten blud so sestrou, len skrátka na Adrianu, čo by nebolo až také divné, keby ti potom neposlali toto.“ Váhu preniesol iba na časť svojho tela, kým sa rukou načiahol do zadného vrecka čiernych džínsov a vytiahol z tade trošku prehnutú obálku z hrubého lesklého papiera. Na chvíľu sa mi zastavil dych, pri myšlienkach na to, čo všetko by mohli vedieť, no potom som sa upokojila. Keby to naozaj vedeli, už by to vedel aj svet a obálku by nebolo treba. Zvedavo som sa po ňu natiahla, no Zayn ju stiahol za seba.
„Najprv si poďme zapáliť.“ Za takýto návrh by som ho bola najradšej zabila, také lákavé to bolo, iba sa oprieť o stĺp na terase a poťahovať si z ťažkých marlboriek a pri tom sa rozprávať a potom fúkať ten dym v čo najväčších oblakoch. Občas sme sa v tom pretekali.
„Zayn, ja už nefajčím.“ Keď vypleštil tie veľké očiská, skoro som sa rozplakala, pretože môj najlepší kamarát vždy vedel, že sa nezaujímam o to, čo si spoločnosť myslí o cigaretách, čo si chalani myslia o fajčiacich dievčatách, ani o to, ako škodia zdraviu, preto vedel, že by som sa ich dobrovoľne a z vlastného rozhodnutia nikdy nevzdala.
„Nežartuj a poď.“ Uhla som pred jeho uhrančivými čokoládovými očami pohľadom do ľava a zahryzla si do spodnej pery.
„Len mi daj tú obálku, potom ti to vysvetlím.“ Nedôverčivo si ma premeral odhora až po palce na nohách no podal mi ju a ja som sa zadkom oprela o kuchynský ostrov za mnou. Vrchná strana už bola odlepená a ja som pred nazretím dnu vrhla na toho chalana predo mnou rýchly vyčítavý pohľad, ktorý vravel, že nemá byť zvedavý. Z ružovkastého, mierne trblietajúceho sa papiera sa vznášala sladká vôňa, nad ktorou som zvraštila nos, čierne logo s elegantným písmom sa skvelo na celej prednej strane. Keď som dnu vsunula dva prsty, vytiahla som dva tenučké predmety. Ten prvý z nich, ktorý ležal na vrchu, bola fotka a ja som sa nechápavo poobzerala po miestnosti.
„Prezri si ju.“
Pekný záber plný ostrých farieb mi nebol ničím známy, dievča na ňom malo vlasy čierne ako uhoľ, ledabolo rozpustené vo veľkých lokniach a červené šaty, na hrudi vystavovalo na obdiv provokačne malé množstvo čiernej krajkovanej podprsenky, holé nohy malo pekne opálené a tie čierne topánky priam kričali, koľko stáli. Toto dievča, okolo ktorého vietor rozfúkal sukňu až ku bedrám, pričom odhaľoval kúsok čisto čiernych nohavičiek sa práve chystalo prejsť cez cestu. Keď som upriamila pohľad na jej tvár, do očí mi bili výrazné lícne kosti, pretreté broskyňovou lícenkou, precízne namaľované riasy a tenká linka, čo však bolo na tom až príliš bezchybnom dievčati najzrejmejšie, bolo sebavedomie, ktoré ukazovalo svetu, keď sa pozeralo na pravo a pri tom ľahko prižmurovalo viečka, za ktorými skrývalo pichľavý pohľad takmer čiernych očí. Fotograf zaostril práve na ňu takým spôsobom, že svet okolo nej bol na fotke rozmazaný a ja som si pomyslela, že to dievča je naozaj krásne, a ani nemusí na svet žmurkať milými očami, aby to bola pravda. Jediné, čo som však nechápala bol dôvod, prečo by mi to posielali.
„Kto to je?“ Zodvihla som hlavu a sledovala, ako si Zayn oblieka koženú bundu s cigaretou pripravenou medzi perami a mimovoľne som pred fotku položila lístok k nej priložený.

„Ty predsa.“