She is mine! 40

Niekto by sa ani nebol spamätal, a už za mnou buchli dvere. Brnelo mi v nohách, od palcov až po kolená a ja ani neviem prečo. Známe priestory som nevládala vnímať, no aj tak viem, že stena pri schodoch je kapučínová a keď prisilno stúpite na tretí schod od vrchu, drevo vám zavŕzga pod chodidlami. Mohla som za to ja. S vibrujúcim telefónom v ruke som sa ocitla pred dverami do Zaynovej izby a konečne prstom potiahla ikonku na priatie hovoru.

„Prosím?“ Pípla som s privretými očami, akoby to malo niečomu pomôcť. Čo by asi tak mohol chcieť, on a odo mňa?

„Slečna Adriana, veľmi ma zaujalo, že ste sa tu včera ukázali. Pokiaľ viem, odmietate chodiť aj na obyčajné každoročné prehliadky. Musím sa priznať, že ma skutočne zarazil váš dôvod a ešte viac postup mojej mladej kolegyne.“ Myslím, že to bola tá chvíľa v mojom živote, kedy sa mi celučičké moje bytie mihlo pred očami a čelo mi zalial pot. Dnes to príde.

„N-niečo je zle?“ Hlas starého pána na sekundu preťal smiech, kým si nepovzdychol.

„Prosím, ak máte čas, zastavte sa ihneď, nie je to záležitosť na telefón.“

„O pár minút som u vás. Zatiaľ.“ Roztrasenými prstami som zase hovor zrušila a pozrela sa smerom, kde stál Louis, ktorý prišiel skontrolovať, kde toľko trčím. Na tvári sa mi zračilo, ako ma posledný hovor vyviedol z miery a to sa mu nepáčilo. Pristúpil bližšie, aby ma pohladil, no ja som jeho dotyk striasla. Nadobudla som pocit, že ho dnes nechcem ani vidieť. Že ak je niečo zle, on je jediným vinníkom.

„Kam ideš?“ Spýtal sa pochybovačne a ja som mu zdúchla do kuchyne. Z chladničky som vybrala neperlivú minerálku a chvíľu len tak neprítomne stála, kým som sa ju nepokúsila otvoriť. Nešlo to, až tak veľmi som bola rozrušená.

„K Priscille.“ Zaklamala som vediac, že v inakšom prípade sa ho nezbavím. Vytrhol mi fľašku z ruky a otvoril ju sám.

„Prečo by si pred návštevou tej babky mala byť takáto nervózna?“ Treskla som nádobu o kuchynskú linku a preglgla.

„Tá babka ku mne prejavila viac citu, ako ty za všetky tie spoločné noci so mnou dokopy, miláčik.“ Zasyčala som, a už ma nebolo. Keď ma videl najbližšie, len ho ovial prievan mojich dlhých vlasov a šaty, ktoré mi nadvihoval vzduch, ktorý som rozrážala. Bol značne v šoku, takúto bleskovú zmenu nálady ešte nezažil u nikoho, ani u mňa. Bez toho aby som uvažovala, či som schopná šoférovať som si sadla do auta a o pár minút som sa našla na tom známom štrkovom parkovisku.

...

„Takže sa mi tu snažíte vysvetliť, že s vaším oltrazvokom nie je niečo v poriadku?“ Zaznela moja otázka po ďalšom dôkladnom vyšetrení, ktorému ma podrobil, bez toho, aby použil televízoru podobnú vecičku a taktiež bez toho, aby tu stála Kučeravá. Zatváril sa trpezlivo, po tom, čo sa päť minút pokúšal o nejaké vysvetlenie. Žiaľ neúspešne.

„Volá sa to ultrazvuk, dcérenka, ultrazvuk. A je s ním všetko v poriadku.“ Prikývla som.

„Tak? Prečo som tu?“

„Slečna, ktorá vás včera vyšetrila zanedbala niektoré, a to naozaj veľmi nerád priznávam, postupové metódy, vo vašom prípade. Nespýtala sa na niekoľko zásadných otázok a použila ultrazvuk aj napriek tomu, že v tomto čase je vylúčené, aby nám niečo ukázal. Aby som sa lepšie vyjadril, je príliš skoro. Preto som mal veľké dôvody pochybovať o jej úsudku a zavolať vám.“ Pomaly sa v mojej hlave navzájom hľadali súvislosti, koliečka pracovali a myšlienky dobiehali realitu. Zalapala som po dychu a pokrčila tvár do grimasy.

„A záver?“

„Musel som vás vyšetriť opäť, tradičným spôsobom, aj keď som si samozrejme vedomý, že za iných okolností by som vás musel presviedčať oveľa dlhšie,“ usmial sa, no mne do smiechu nebolo,“ výsledok, ktorý ste sa dopočuli včera vám však musím zvrátiť. Opak je pravdou a vy čakáte dieťa. V pomerne mladom veku, ale to s vašimi možnosťami nebude problém, že?“

Tváril sa, akoby mi povedal najlepšiu správu na svete. Akoby som mala skákať od radosti a vravieť si budúca mamička. Ani netušil, že tých slov som sa bála ako čert kríža a všetko, čo začínalo byť fajn sa rúcalo ako domček z karát.

"Nechcem ho."  Šepla som, keď boli prvé slzy na polceste k mojím perám a sklopila som pohľad, aby som nemusela vidieť tie začudované, a ľútostivé pohľady doktora. "V tom bude háčik, slečna." S otázkou v očiach som sa na neho predsa len pozrela, kým on krútil hlavou. "Je príliš neskoro na interrupciu." Na dve sekundy som stratila dych. "Chápem to správne? Na ultrazvuk bolo skoro, no potrat nie je možný?"