Thursday, 24 October 2013

Je čas

Už dlhšie to je v povetrí, každý to už nejak tuší, chce to len definitívne slovo. Slovo, ktoré sem vyťukávam písmeno po písmene, trasúcimi sa pstami, s kamenným výrazom a štípaním v očiach, ktoré predpovedá slzy. Koniec. Zaváham nad každým písmenom, no napíšem ho a hlboko sa nadýchnem. Oslobodzujúce a spútavajúce zároveň. Je však čas pozrieť sa na to triezvo a zahodiť ten sebaklam. Žiadne lepšie zajtra nebude, len sa odloží na ďalší deň a potom ďalší. A tak sa s vami lúčim, kým mi ešte zostáva nejaká hrdosť.
Lúčim sa a ďakujem za úžasných ľudí, ktorých som takto spoznala, aj za tých, ktorých možnosť spoznať nemala, no predsa tu boli. Ľúbim vás, tak strašne a nikdy nezabudnem na všetko, čo ste pre mňa urobili a znamenali. Ak sa mi raz splní môj sen a do ruky vezmem knihu, na ktorej sa hrdo bude pýšiť pseudonym, za ktorým sa budem skrývať, na strane s venovaniami tam nájdete jedno obrovské pre všetkých, ktorí vedia, prečo sa Throught the pink glasses píše s tým t-čkom navyše.

Tuesday, 22 October 2013

Obrázočky :3

Dnešné zameranie - tumblr hlody :)
enjoy :*

Sunday, 20 October 2013

Stále žijem ;)

Len vám dávam na vedomie, že ešte žijem, mám dva typy na poviedku na prekladanie, no najprv to treba ešte dočítať trochu ďalej, aby som sa rozhodla, či áno teda.
Zatiaľ mini mini photospam :3

Friday, 18 October 2013

Lovely Friday

Asi som dnes prišla na to, prečo je to všetko celé zle. Nehnevajte sa, ale na H.N.A. sa vážne necítim, akosi mi to stále príliš pripomína Huntresses, preto ma neskutočne chytila Hra(Game), ktorú som konečne začala písať a milujem to. Taký ľahký príbeh, školské prostredie, hoci namiesto pre mňa bežného Londýna sa dej odohráva nezvyčajne v USA. Dokonca je prvá (asi dve A4-ky dlhá) časť písaná po anglicky. Raz ten príbeh zverejním, no až keď bude napísaného o čosi viac.
K prekladaniu: After sa ruší, zháňam čosi nové, wattpad prehľadávam, no zatiaľ ma nič až tak nezaujalo. Ale niečo bude ;)
Snažila som sa napísať komentár, respektíve odpísať a jaksi sa nezverejnil, moja snaha na tejto mini klávesnici na mobile bola zbytočná... len som sa chcela ospravedlniť za svoj výbuch, som v poslednej dobe paranoidná a prepracovaná :/
Aspoň malá ukážka z čohosi ako pointa Game-u a fotka...
Game has no way out
and only one rule.
You don't say no
you say your price.
Shall we play?

Thursday, 17 October 2013

A tak...

A tak zasa raz neviem, čo ďalej. A nechce sa mi, úprimne povedané. Autorka After mi neodpisuje, naposledy som sa veľmi milo dozvedela, že vlastne prekladať tu After je debilina. (už som ti písala, ak si náhodou nenašla, dáš mi link na už publikovaný preklad tejto poviedky?). K tomu, ako milo mi to bolo povedané by som dodala len niečo ako: Sorry, can´t hear you over the sound of how awesome I am.
Úprimne, občas je niečo proste moc. A človek začne rozmýšlať, prečo niečo vôbec takéto robí. Nie, neodraďuje ma to od písania, skôr ma to núti začať myslieť egoistickejšie. Ako keby som už aj tak nebola dosť veľký egoista. A núti ma to rozmýšlať, načo to sem dávam, keď akurát ma niekto zdrbe, prečo si to pekne nenechám pre seba a nepočkám si na správny čas, keď z toho budem niečo mať. Vážne neviem, čo bude s Happily Never After. Neviem, čo bude s prekladaním. Viem len, že beriem do ruky zošit, pero, začínam písať niečo s názvom Game a idem si to písanie užiť. Žiadni "kritici", žiadne ponáhľanie sa s časťou. Len ja a zošit. Čo bude tu, neviem. Asi počkám, ako sa to celé utrasie. Prekladať chcem, pýtala som sa vás na to iba tisíckrát a žiadna kritika neprišla, kým som si nad to na pár hodín nesadla a neurobila to, čo je dosť hnusné zo strany kohosi, ale ideme ďalej. Jediné, čo ma štve a zároveň drží na tomto blogu je irónia. Irónia, že práve, keď sa Maruš vrátila, ja stále častejšie rozmýšľam nad odchodom...

P.S. Nechystá sa niekto náhodou 6.11 na koncert Nely Pociskovej do Liptovského Mikuláša?


Wednesday, 16 October 2013

She is mine! 40



Niekto by sa ani nebol spamätal, a už za mnou buchli dvere. Brnelo mi v nohách, od palcov až po kolená a ja ani neviem prečo. Známe priestory som nevládala vnímať, no aj tak viem, že stena pri schodoch je kapučínová a keď prisilno stúpite na tretí schod od vrchu, drevo vám zavŕzga pod chodidlami. Mohla som za to ja. S vibrujúcim telefónom v ruke som sa ocitla pred dverami do Zaynovej izby a konečne prstom potiahla ikonku na priatie hovoru.
„Prosím?“ Pípla som s privretými očami, akoby to malo niečomu pomôcť. Čo by asi tak mohol chcieť, on a odo mňa?
„Slečna Adriana, veľmi ma zaujalo, že ste sa tu včera ukázali. Pokiaľ viem, odmietate chodiť aj na obyčajné každoročné prehliadky. Musím sa priznať, že ma skutočne zarazil váš dôvod a ešte viac postup mojej mladej kolegyne.“ Myslím, že to bola tá chvíľa v mojom živote, kedy sa mi celučičké moje bytie mihlo pred očami a čelo mi zalial pot. Dnes to príde.
„N-niečo je zle?“ Hlas starého pána na sekundu preťal smiech, kým si nepovzdychol.
„Prosím, ak máte čas, zastavte sa ihneď, nie je to záležitosť na telefón.“
„O pár minút som u vás. Zatiaľ.“ Roztrasenými prstami som zase hovor zrušila a pozrela sa smerom, kde stál Louis, ktorý prišiel skontrolovať, kde toľko trčím. Na tvári sa mi zračilo, ako ma posledný hovor vyviedol z miery a to sa mu nepáčilo. Pristúpil bližšie, aby ma pohladil, no ja som jeho dotyk striasla. Nadobudla som pocit, že ho dnes nechcem ani vidieť. Že ak je niečo zle, on je jediným vinníkom.
„Kam ideš?“ Spýtal sa pochybovačne a ja som mu zdúchla do kuchyne. Z chladničky som vybrala neperlivú minerálku a chvíľu len tak neprítomne stála, kým som sa ju nepokúsila otvoriť. Nešlo to, až tak veľmi som bola rozrušená.
„K Priscille.“ Zaklamala som vediac, že v inakšom prípade sa ho nezbavím. Vytrhol mi fľašku z ruky a otvoril ju sám.
„Prečo by si pred návštevou tej babky mala byť takáto nervózna?“ Treskla som nádobu o kuchynskú linku a preglgla.
„Tá babka ku mne prejavila viac citu, ako ty za všetky tie spoločné noci so mnou dokopy, miláčik.“ Zasyčala som, a už ma nebolo. Keď ma videl najbližšie, len ho ovial prievan mojich dlhých vlasov a šaty, ktoré mi nadvihoval vzduch, ktorý som rozrážala. Bol značne v šoku, takúto bleskovú zmenu nálady ešte nezažil u nikoho, ani u mňa. Bez toho aby som uvažovala, či som schopná šoférovať som si sadla do auta a o pár minút som sa našla na tom známom štrkovom parkovisku.
...
„Takže sa mi tu snažíte vysvetliť, že s vaším oltrazvokom nie je niečo v poriadku?“ Zaznela moja otázka po ďalšom dôkladnom vyšetrení, ktorému ma podrobil, bez toho, aby použil televízoru podobnú vecičku a taktiež bez toho, aby tu stála Kučeravá. Zatváril sa trpezlivo, po tom, čo sa päť minút pokúšal o nejaké vysvetlenie. Žiaľ neúspešne.
„Volá sa to ultrazvuk, dcérenka, ultrazvuk. A je s ním všetko v poriadku.“ Prikývla som.
„Tak? Prečo som tu?“
„Slečna, ktorá vás včera vyšetrila zanedbala niektoré, a to naozaj veľmi nerád priznávam, postupové metódy, vo vašom prípade. Nespýtala sa na niekoľko zásadných otázok a použila ultrazvuk aj napriek tomu, že v tomto čase je vylúčené, aby nám niečo ukázal. Aby som sa lepšie vyjadril, je príliš skoro. Preto som mal veľké dôvody pochybovať o jej úsudku a zavolať vám.“ Pomaly sa v mojej hlave navzájom hľadali súvislosti, koliečka pracovali a myšlienky dobiehali realitu. Zalapala som po dychu a pokrčila tvár do grimasy.
„A záver?“
„Musel som vás vyšetriť opäť, tradičným spôsobom, aj keď som si samozrejme vedomý, že za iných okolností by som vás musel presviedčať oveľa dlhšie,“ usmial sa, no mne do smiechu nebolo,“ výsledok, ktorý ste sa dopočuli včera vám však musím zvrátiť. Opak je pravdou a vy čakáte dieťa. V pomerne mladom veku, ale to s vašimi možnosťami nebude problém, že?“
Tváril sa, akoby mi povedal najlepšiu správu na svete. Akoby som mala skákať od radosti a vravieť si budúca mamička. Ani netušil, že tých slov som sa bála ako čert kríža a všetko, čo začínalo byť fajn sa rúcalo ako domček z karát.
"Nechcem ho."  Šepla som, keď boli prvé slzy na polceste k mojím perám a sklopila som pohľad, aby som nemusela vidieť tie začudované, a ľútostivé pohľady doktora. "V tom bude háčik, slečna." S otázkou v očiach som sa na neho predsa len pozrela, kým on krútil hlavou. "Je príliš neskoro na interrupciu." Na dve sekundy som stratila dych. "Chápem to správne? Na ultrazvuk bolo skoro, no potrat nie je možný?"

SUMMER 1D FF AWARDS

Nechápem, ako je možné, že niečo, čo je cca. rok po zániku sa aj tak dostalo do druhého kola takejto "súťaže". Za to všetkým veľmi pekne ďakujem. Tiež ma udivuje kôpka komentárov, ktoré sa pýtajú, či SIM bude dokončené. A tak ma dnes asi niečo koplo, a vravím si, že to dokončím. Alebo sa aspoň pokúsim. A keďže viem, že toto nikto neokomentuje ani sa vás nejdem pýtať ;)  Idem to rovno skúsiť, ako odreagovanie :)

A ČÍTAJTE AFTER! AJ KOMENTUJTE! KIKA SI DALA VEĽKÚ NÁMAHU!

Tuesday, 15 October 2013

Malá ochutnávka (ktorá tu nikdy nebola, psssst)

Stále nemám na After povolenie, čo ma štve, autorke píšem, len je to ťažké, v kontaktoch má len instagram a twitter, kde to proste nejde (vysvetliť na 15o slov, čo chcem? not a chance). Aspoň na wattpade jej píšem správy, aj komentáre, no pri stotisícoch fanúšikov to potrvá, kým to nájde....
Anyway, napadlo ma, že vám preložím aspoň prvú časť, nech môžme spoločne zhodnotiť, či to má teda zmysel... preto vás prosím, aspoň tento jedinýkrát, dajte vedieť, či pokračovať alebo nie. Táto časť je neoficiálna prvá časť, len aby ste vedeli, čo a ako... so, enjoy ;)

Future

Tento článok je v podstate (aj mimo nej) bezvýznamný, je to len moja malá poistka do budúcna, aby som v prípade nespokojnosti mohla povedať, že som vás varovala.
Keďže všetky (dve) reakcie na môj plán prekladania poviedok boli pozitívne, s nadšením sa do toho púšťam. Môj prvý typ na poviedku je geniálny After, ktorého autorku som kontaktovala a čakám stále na odpoveď, keďže bez jej súhlasu by som to publikovať tu nechcela.
Veci, ktoré by ste mali brať na vedomie:
1. Publikovanie prekladanej poviedky nijak neovplyvní tú moju. To, že tie štyri špiny tu tak často nie sú je výlučne moja vina, neviem, či ste niekedy niečo podobné zažili, no ja už mám napísaných myslím si dosť poviedok a dostala som sa do fázy, kedy čokoľvek čo napíšem mám pocit, akoby som už v nejakej poviedke písala. Mrzí ma to, no zrejme potrebujem pauzu a prekladanie je niečo, čo ju vyplní mne aj vám.

2. Moje preklady budú dosť voľné. Čo sa prekladov týka som obrovský kritik, neskutočne mi zlé preklady vadia a vidím chyby tam, kde veľa iných nie. Sú ľudia, ktorí hneď v texte postrehnú gramatické chyby, ja zas vidím všetky prekladové. Veľa čítam po anglicky a keď niekto prekladá doslovne, vidím to tam, slovosled, štýl, cítiť to tam. To je však niečo, čo sa bežne aj v knihách vyskytne. Ja sa chcem rozhodne tomu vyhnúť, chcem aby to celé znelo tak, akoby to bolo pôvodne v slovenčine, aby to nebolo také pritiahnuté za vlasy. Nechcem preto, aby ste mi vyčítali príliš veľké zmeny, ja som radšej za väčšie ako príliš malé, ale samozrejme dej sa nijak nezmení. (Neskôr zabudnem, preto teraz, vážne obdivujem každého, kto si trúfa prekladať Dark, sama som dve časti prekladala a je to dosť drsné... každú vetu treba prerobiť, keďže autorka používa neskutočne veľa trpného rodu, čo je v slovenčine nepredstaviteľné a tak chcem ľuďom, čo to prekladajú alebo niečo podobné povedať, že majú môj obdiv)

3. Už vyššie som spomínala, že zatiaľ mám vytypovaný After na odporúčanie Maruš, keďže má len český preklad (aspoň čo my dve vieme) a ona by si ho rada po slovensky prečítala, nie je však istý, čaká sa na povolenie autorky, preto v prípade, že by sme ho nedostali, mohli by ste ešte čosi poradiť ;)

Lúčim sa, ľúbim vás, bežím znova kontaktovať autorku :*

Sunday, 13 October 2013

Búúúúú


Saturday, 12 October 2013

Happily Never After 7

Escape

Friday, 11 October 2013

Happily Never After 6

The Metal Castle

Tuesday, 8 October 2013

Happily Never After 5

Mrzí ma, že to toľko trvalo aj že je taká krátka, ďalšia je už ale v procese výroby ;)

Calm

Saturday, 5 October 2013

Happily Never After 4

The Girl Who Painted With the Colours of Wind