Time goes by

Stále som sa nezmierila s tým, že akurát dnes tu nie som, len vám tu nechávam odkaz, ktorý sa dúfám sám doručí. Aj keď to pre vás rozdiel pravdepodobne nie je, veď si prečítate takmer tie isté slová, nesmierne ma mrzí, že ich nepíšem priamo v tento deň. Možno sa to ani nezdá, a možno práveže áno. Prešlo už 365 dní. Tak dlho sme tu s vami. Pred rokom, sme to tu prvýkrát otvorili, hoci tento blog už začal dávno predtým, aj keď ho svet ešte nevidel. Koľko nocí sme pred týmto dňom prebdeli, keď sme dopredu pripravovali čosi, čo vám sem pridáme? Koľko času sme strávili nad názvom, designom, ktorý si možno nepamätáte, no ja nezabudnem. Prvý design bol bielo-ružový, predstavoval pohľad cez ružové okuliare, to, v čo veríme. Presne pred rokom sa through začalo pre mňa písať s T-čkom na konci. Pred rokom ste sa zoznámili s neskutočnou drzou Adrianou a ružovovlasou Trishou alebo Bowie. 

Človek by neveril, čo sa za jeden rok môže stať, zmeniť. Ako sme začínali, s pár čitateľmi, ktorí nás poznali už predtým a tak trochu sme ich požiadali, či by sa nepozreli aj na tento nový projekt. Do tretej v noci sme písali ďalšie a ďalšie časti. A všetko sa to pomaly rozbiehalo, pribúdali ľudia, pribúdali ste vy, ktorým sme za všetko neskutočne vďačné. Všetko bolo krásne ako v rozprávke, no ono to netrvá na veky, všakže? Kiež by... Chvíľu sme stúpali, blog stúpal do výšok, o ktorých sa nám nesnívalo a zrazu sme šli dolu. Niekto s nami zostal, niekto odišiel. Tým, ktorí ostali ďakujeme. Tým, ktorí nie nič písať nemusím, keďže tu nie sú teraz, aby si to prečítali. 

Pamätáte si ešte, čo bolo predtým? Pamätáte si ešte blog Marianna Estrella? To bol inak vydarený blog, Maruš. Milovala som príbehy tam, aj keď skončil skôr, ako som si vlastne všetky prečítala, napríklad také Sestry... ale aj ten, ktorý som čítala, som zbožňovala. O kučeravej drzej blondínke, ktoeá vybehla počas koncertu na pódium a pred všetkými pobozkala Liama....(nikoho nepripomína?) prečo v týchto veciach nepokračuješ láskavo?!

A kde som ja bola pred rokom, pred týmto všetkým? Parazitovala som na blogu neskutočnej Ajč, aj s trochu trapnou, veselou Amy. Ako som mala rada ten príbeh, ešte taký "neskazený". Také milé, dobré dievča to bolo, nie tieto osoby (nechcem ich označiť neslušným pojmom a slušný nemám), ktoré momentálne  zamestnávam v hlavných úlohách. Jediné také milé stvorenie, ktoré som tu zamestnala neobstálo, Alison Ruth to proste nezvládla... A tak ja zostávam pri mojich mrchách (predsa len som našla slovo). Ak by mi niekto chcel náhodou pripomenúť Leslie, nerobte to. Verte mi, že o nej neviete ešte nič. A ona si nejaké prekvapenia chystá pre vás.

Kam nás tento rok dostal? Ja si myslím, po pohľade do minulosti, že ďalej. Ale možno by to mal aj niekto iný posúdiť. Viem len, že na čosi takéto by som sa vtedy asi nedala. 

Neverím, stále neverím, že naše deco tu je s nami už celý rok :3 Mali by sme dnes oslavovať, ako hrdí rodičia, takisto by mali oslavovať krstní rodičia (aj keď myslím, že máme len jedného). Už celý rok sme to tu vydržali... 

Len by som chcela vedieť, či tu budeme aj o ďalší rok, tešiť sa, koľko tu stále sme. No to sa asi dozvieme až o ďalších 365 dní....