The Huntresses 32

Aria

„Harry, naozaj ma to všetko mrzí,“ zopakovala som mu po stýkrát a on ma len nežne pobozkal.

„Už na to, prosím, zabudni, Sweetheart,“ pošepol mi, kým ma otočil. Takmer som stratila rovnováhu a on sa na mne bavil.

„Dávaj si väčší pozor, keď tancuješ!“ 

„Tak mi povedz, keď ma budeš chcieť otočiť,“ navrhla som mu a ďalej sme sa pokojne vlnili v rytme hudby.

„Dnes vyzeráš nádherne,“ povedal sladko a prezrel si ma znova v dlhých ružových šatách. Usmiala som sa naňho, kedže som lepšiu odpoveď nenašla.

„Musíme sa porozprávať,“ šepol mi zrazu ktosi zozadu do ucha a ja som pocítila zimomriavky. Úpimne som dúfala, že keď Sierra vravela, že tu je, nemyslela to vážne. Ani som si neuvedomila a ťahala ma preč.

„Prepáč, hneď som späť,“ ospravedlnila som sa Harryhu, rýchlo ho pobozkala a s Clarisse sa náhlila dozadu, do tichšej časti domu.

„Čo chceš?!“ zasyčala som na ňu, na čo sa len uškrnula a prehliadla si ma.

„Ružová? To vážne?“ bolo jediné, čo povedala k mojim šatám.

„Prišla si sem posudzovať moje šaty?!“

„Isteže nie, odpusť,“ zasmiala sa, „prišla som sa s tebou porozpávať. Najlepšie teraz, keď tu nie je Sierra. Chcem počuť, čo si myslíš, nie čo ti nahovorila ona. Rozmýšľala si nad tým, však?“ spýtala sa a ani nemusela povedať, nad čím. Ja som len prikývla.

„A?“

„A je to samovražda!“

„To ti nahovorila Sierra? Prosím ťa! Chce ťa odradiť, dostať ma z vášho života! Ona netuší, čo spolu dokážeme, netuší, o čo sme silnejšie od minula. A ani to vedieť nechce. Celé toto jej odmietanie nie je o tom, že by sme na to nemali alebo to bol nezmysel. Je to z princípu. Je na mňa naštvaná. Niekedy je ako dieťa. Musí pochopiť, že staré spory nemôže do tohto miešať, toto je naozaj vážne. Tak rozmýšľaj, nemysli na to, čo hovorí ona, čo na to hovoríš ty? Nechceš sa vrátiť? Tak, ako vtedy?“

„Nevraciam sa. Povedala som. A nemá to nič so Sierrou. Neposlúcham ju rovnako ako teba. Nechcem mať nič spoločné s ani jednou z vás.“

„Škoda, že máš s nami toho spoločného naozaj dosť, však. Napríklad krv.“

„Môžeš mi veriť, že keby sa to dalo zmeniť, nezaváham.“

„A ja ti v tom nebránim. Si hanbou našej rodiny, našej krvi! Dávam ti šancu zmeniť to, nevidíš?!“

„Nemám záujem! Zabudni, že máš sestru, dobre?!“

„Prečo si taká bojovná a tvrdohlavá v nesprávnej chvíli?“ zamrmlala si skôr pre seba a prevrátila očami.

„Pozri, hľadíš na to z nesprávnej stránky. Je to šanca opäť spojiť rodinu, udobriť sa...“

„Udobriť sa?“ spýtala som sa a ona prikývla.

„A dokedy? Kedy sa ma znova pokusíš vyštvať?“

„Možno, ak by si nebola taká neschopná krava, nemusela by som?!“ zvreskla na mňa, tentokrát už naštvaná.

„JA?! Nebudem ťa poslúchať, nie si môj šéf!“ zakričala som jej späť, na čo mi strelila. Nechápavo som ju sledovala.

„Drž hubu láskavo,“ zasyčala a chcela sa otočiť, no ja som to nevydržala a tiež jej strelila. Zazrela na mňa a pošúchala si automaticky líce, kam moja ruka dopadla.

„Ty drž hubu.“

„No počkaj!“ vrhla sa na mňa znova, keď som si spomenula na pohár šampanského, ktorý som si položila na stolík a vyšplechla jej ho do tváre.

„To si prehnala,“ penila, ešte jednu mi vylepila a potiahla ma za vlasy, keď ju niekto chytil zozadu, potiahol za vlasy a obmotal si ich okolo zápästia. Cítila som, ako sa to isté deje aj so mnou. A dotičný nás začal ťahať, do chodby, okolo niekoľkých dverí a my sme museli kráčať, či sa nám to páčilo alebo nie. Čudovala som sa, že Clarisse s tým ešte nič neurobila, čakala by som, že ona ho stihne už aj trikrát hodiť o zem, no aj ona kráčala, ako nás viedol. Ešte jedna chodba, presklenné, posúvacie dvere a vystrčil nás na záhradu dolu schodíkmi. Mala som šťastia, že som bola na strane so zábradlím, ktorého som sa chytila, zatiaľ čo Clarisse takmer skončila na kolenách.

„Preskočilo vám?!“ zasyčala na nás Sierra a ja som až vtedy zistila, že to celý čas bola ona. Clarisse medzitým stihla spod šiat odkiaľsi vytiahnúť zbrať, na čo sa Sierra srdečne rozosmiala.

„Nezastrelíš si sestru, zlatko. Hlavne, keď ju potrebuješ.“

„Toi à droit!“ povedala mi Clarisse a ja som prikývla. Sierra na nás zazrela. Naozaj by sa mala naučiť po francúzsky, hoci teraz mi jej nevedomosť neprekážala. Clarisse sa pohla k Sierrinej ľavej strane a ja som šla doprava, ako mi prikázala.

„Je mi jedno, na čom ste sa dohodli,“ povedala nahlas a výrazne, „teraz si ma vypočujete. Clarisse, ty jej hovoríš niečo o tom, že robí hanbu? A sama sa s ňou takmer pobiješ? Priamo tu? Vieš, aký škandál by z toho bol? Myslela som, že aspoň ty máš rozum!“

„A prečo sa ty do toho miešaš?!“ zasyčala na ňu naštvaná Clarisse. Ja som, ako vždy, keď sa ony dve hádajú, zostala bokom.

„Počkaj, porozmýšľam...“ zatvárila sa, akoby naozaj uvažovala, „možno preto, že sa ľudia začínali na vás pozerať?! A pokiaľ viem, ty si oficiálne mŕtva! Takže ak nechceš, aby ťa títo ľudia, ktorí ťa naozaj dobre poznali odhalili, tvárila by som sa nenápadnejšie! A čo sa tíka teba,“ otočila sa konečne na mňa, „pokiaľ si Aria, si nenápadná takisto! Kým si nepriznáš, kto naozaj si a skrývaš sa za novým menom, skús menej priťahovať nežiadanú pozornosť! Myslíš, že ľudia sú úplne sprostí?! Spoznajú ťa! To chceš?!“ obidvom nám poriadne vyčistila žalúdok, zatiaľ čo sme sa ani nepohli.

„Takže, keď ste to už pochopili, obidve naspäť na večierok!“ okríkla nás, „a ešte raz vás uvidím hádať sa, potom uvidíte! Nenechám sa kvôli vašej debilite prezradiť!“

„Vážne si myslíš, že sa tam takto vrátim?!“ zazrela na ňu Clarisse a ukázala na svoju tvár a výstrih, odkiaľ kvapkalo šampanské.

„Prepáč, zabudla som. Aria, gratulujem, to bolo naozaj pekné! Tak, teraz sa môžme vrátiť!“ uškrnula sa, no prešla za Clarisse, z pliec si odopla tenučkú pelerínu, zakryla jej ňou mokrý vrch šiat a z kabelky vytiahla najprv vreckovky, po nich make up. Sledovala som, ako ju šikovne dala do poriadku.

„Aria?“ zavolala na mňa a ja som na ňu najprv prekvapene pozrela, bolo to zvláštne, keď ma ona oslovila týmto menom, až potom k nej prišla. Usmiala sa na mňa, pomaly mi napravila niekoľko prameňov vlasov a jeden mi strčila za ucho.

„Choď už. A nepribližuj sa ku Clarisse. A ty zas k nej,“ otočila sa na ňu. Bez odpovede som odišla a vrátila sa k Harrymu, ktorý ma začínal zháňať. Pár sekúnd po mne vošla Sierra a o chvíľu aj Clarisse, ktorú hneď objal Niall.

„Och mimochodom, ľudia, niečo by som vám rád povedal,“ odkašľal si Louis, keď sme sa nejak, netuším ako, zišli všetci pokope, „dohodli sme sa so Sierrou, má nejaké problémy s bývaním, takže od budúceho týždňa sa sťahuje ku nám do hosťovskej izby. No nie je to úžasné?!“