Monday 20 May 2013

O Pudingovi, Monike, nemeckých futbalistoch, hrnčekoch 1D a o tom, ako som skoro zomrela...

Ahoj lásky! Som doma, už sú to skoro dve hodiny, takže sa Vám ozývam, nemám samozrejme nič napísané, no nechcem to tu nechať tak, dávno sa nič nepridalo, čiže improvizovaný článok o Chorvátsku.
Ešte k tomu názvu, aj keď je to dlhé, ja takéto názvy zbožňujem :3 Naozaj, keby som článok s takýmto názvom videla na blogu, ktorý navštevujem, rozhodne by sa mi to páčilo, rozmýšľala by som, kto je Puding, kto (čo) je Monika, čo s tým majú nemeckí futbalisti...
Ale teraz už k pointe.

Pravdepodobne tento článok bude jeden z dvoch, kedže je toho veľa a toto bude tá netanečná časť, len o zážitkoch, nie o samotnej súťaži.


1. Monika.
Monika bola naša GPS-ka. Pretože baby si celý čas spievali pieseň o istej Monike, ktorú ktosi zložil na babu, čo všetci neznášali, celá bola o tom, že sa na ňu nadávalo, ale malo to zmysel. V každom prípade, v našom perfektnom autobuse, o ktorého rozľahlosti sa momentálne rozpisovať nejdem, sme mali super navigáciu. Celú noc vyhukovala, že máme zabočiť doprava a že prepočítava, pričom ju naši múdri šoféri ignorovali (možno preto trvala tá 9-hodinová cesta 13 hodín?)... V každom prípade, celú noc to vyhukovalo, nikto nemohol spať a ten hlas získal pomenovanie Eržika, ktoré sa po chvíli zmenilo na Moniku, podľa obľúbenej piesne, ktorú sme denne počúvali.

Hneď prvý deň bol jeden z najlepších. Zložili sme tašky na hoteli, prezliekli sa do plaviek a šli najprv do bazénu, potom aj na pláž a k moru. Síce trochu studenšia voda, ale inak parádička. Opalovali sme sa a rozmýšľali nad tým, ako práve naši spolužiaci sedia v škole (moji písali písomku z fyziky tuším, muhahahahah).
A viete, čo sme mali večer? Dokonalú party. Každý viete, ako to vyzerá na festivaloch, nie? Pódium, svetlá, repráky, hlasná hudba a ľudia donekonečna. Teraz si predstavte, že to pódium je tesne pri mori, na pláži, samý mäkkučký horúci piesok, všade naokolo palmy. Domyslite si k tomu, že tí ľudia nie sú ktokoľvek, ale najlepší tanečníci z celého sveta, všetci sa tam bavia, tancujú (poväčšinou naozaj dobre, takí juhoafričania... adfghjkl). 
Až keď sme odtiaľ kráčali k hotelu, kamarátka sa ma spýtala, či si uvedomujem, že sme mali party na pláži, presne ako z amerického filmu. Dovtedy som si to vážne neuvedomila.

V piatok večer sme šli do mesta, možno len hodinu potom, čo súťažila naša prvá choreografia. Polovica ľudí ešte mala na tvárach make up, ale keď to bola taká škoda zotrieť, vážne to bolo krásne, keď budem mať fotky, hodím vám, no zatiaľ nič nemám, budem musieť dať babám USB-čko. Ale tak uznajte, mali tam asi päť zrkadloviek, načo by som si to fotila do mobilu? Okrem toho, xperie majú biedne foťáky, tá moja úplne najviac. Ten make up, boli to zeleno-fialové oči, ornamenty od kútikov očí po boku tváre, fialové trblietky a kamienky. Predavačka v meste povedala, že tam videla veľa ľudí zaujímavo namaľovaných, ale my sme to mali vraj najkrajšie. :3 V bare sme konečne chytili wifi (u nás na hoteli bola hodina za 4 eurá), zistili sme, ako  to vyzeralo s hokejom, samozrejme fotky šli hneď na fb... A v bare sme stretli zaujímavého čašníka, ktorý nám neuveril, že sme angličanky (idiot -_-), vraj angličanky sú nízke. Okay then...

Viete, koľko tašiek a šálok (či šialok?)... proste hrnčekov, viete si predstaviť, koľko tašiek, hrnčekov a tričkiek 1D tam mali?! A ja som si samozrejme nič nekúpila -_- Prečo to bolo také drahé?! A ja som mala tak málo money?! Ale aspoň som si kúpila prsteň, náhrdelník a slúchatká... Beats... také kwašnučké... fialové, ňúúúú... Hej, šibe mi.

A v piatok večer sa to aj celé začínalo dosierať... Povedzte mi, ktorý DEBIL zorganizuje tančné mastrovstvá s tisíckami tanečníkov v tom istom čase a na tom istom mieste, ako medzinárodný futbalový turnaj? 
V piatok sa nám do hotela začali trepať futbalisti... Netuším, čo je s tým Chorvátskym vzduchom, ale všetkým chalanom z neho totálne drbe. Nedalo sa prejsť okolo jediné chalana, ktorý by na vás nezakričal, nezapískal a nekukal sa všetkým babám naokolo na riť. Hlavne večer na diskotéke, my sme tancovali a oni nám pozerali na zadky... Alebo keď sme šli s trénerkou a ešte jednou babou po meste, nejaký chlap na ňu zakričal "Great T-shirt! And ass also!" chápete?!

Prečo sú ale v názve Nemci? Pretože v otravnosti s nimi mohli ledva tak súťažiť možno Maďari, oni jednoducho stále, kam sa pohli šli chodbou, kde sme bývali my, aj keď boli na opačnej strane hotela (a bol to riadne veľký hotel), húkali a rehotali sa. Aj o tretej ráno! A potom o siedmej! To, čo oni robili nemalo hraníc, na chvíľu ste nezastreli závesy na okne a zvonku tam mali piatich nalepených. Boli by sme tam ešte chvíľu a ja by som niekomu vrazila. Verte mi, som toho schopná a viem, že by to bolelo.

V sobotu sme mali ísť večer súťažiť s druhou choreografiou, doobeda sme teda šli na pláž, samozrejme sa pri nás zložila skupinka futbalistov. Zabudla som spomenúť, ako ma iritovali ich vlasy, však?! To všetci futbalisti majú jedného kaderníka?! Proste to ste na sto metrov vedeli, že ide futbalista, boky hlavy vyholené, vrch nagélovaný... Najprv to bolo vtipné, ale po nejakom 150-tom družstve s rovnakými účesmi to bolo celkom že na grc. V každom prípade sme sa pofotili (chlapci mali ohromné divadlo), poopalovali sa (kompletne sme sa všetky spálili, trénerka nás potom volala raky, také sme boli červené) aj sme si zaplávali, keď niekto objavil výhľadňu alebo ako to nazvať. Proste taká plošina pri mori, po schodoch sa šlo hore, tam taká teraska, kde sme sa mohli pozerať do dialky. Prečo si odtiaľ neskočiť? Vážne som myslela, že zomriem (potom si zo mňa robili srandu, že ak tam zomriem ešte pred tým, než zatancujeme, trénerka ma zabije), ale keď ono to pôsobilo perfektne, keď ste niekoho sledovali, skočil a bol vo vode, no ako som skočila, ono to šlo neskutočne pomaly, ten voľný pád bol taký dlhý, myslela som si, že na mieste umriem. Prežila som a skočila si znova. Dokonalé niečo, neskutočný adrenalín, šla by som aj teraz.

A potom sme sa museli ísť chystať na samotnú súťaž. Vzhľadom na veľkosť izieb sme sa zložili na chodbe, kde boli kreslá, stolíky a pohodlie. Zapojili sme krepovačky, vybrali neskutočné množstvo očných tieňov, make up-u, lakov a proste všetkého. Chystali sme sa od pol tretej do ôsmej. Celý deň. Futbalisti prechádzali samozrejme okolo (asi si myseli, že sme jebnuté a nevideli sme, koľkokrát prešli niektorí), pohode natiahli krky, ako na nás čumeli, niektorí sa aj zastavili a pozerali, ďalší mali priblblé poznámky... A niektorí dementi nám kopali do rekvizít. Široká chodba a on aj tak kopne do tašky, ktorá je úplne pri stene. Ja som myslela, že dakomu tak vynadám, že už na to v živote nezabudne. Aj som povedala, že ak ešte jeden do toho kopne, tak mu vypi*ujem. Keby mi v čase, keď to spravil nekrepovali vlasy a nechytili ma, nech si ich nepokazím, prisahám, že by som to jasne vysvetlila, doteraz ľutujem, že som nestihla.

Čo ma ešte štvalo, bola ponorková choroba, ktorá sa u nás časom začala prejavovať. Myslím, že to je vždy takto, keď sme s niekým dlho spolu, niektoré vzťahy sa zlepšia, iné zhoršia. Na jednej strane sme sa začali baviť s ľuďmi, s ktorými som sa nikdy nebavila. Poznáte pocit, keď vidíte čoveka, ktorého by ste chceli lepšie poznať, ste presvedčení, že by ste si rozumeli, no on má akosi svojich kamarátov? Ja to poznám a s týmito ľuďmi sa mi to momentálne naozaj zlepšilo. Zbožňujem vás, baby :3 Proste neskutoční exoti, ktorí sa so slovenskou vlajkou hrajú na batmana, spidermana, supermana... s ktorými sme našli prdiace lode (lode vážne prdia, to si nevymýšľam), spustili sme alarm na vláčiku, keď sme sa pri ňom chceli odfotiť, hľadali pavúka menom Puding (lebo baby majú rady puding), ohovárali, kecali do rána, hádzali si loptu vyrobenú z chleba, takmer kŕmili imaginárne rybičky v bazéne, kŕmili (teraz už skutočné) čajky, skákali na posteli (a udreli si hlavu o strop), tancovali do rána a skoro natáčali klip na pesničku. Bohužial, z časových dôvodov nevydalo... :/

Už by som sa mala dostať aj k tej negatívnej strane, ktorú som spomínala... uvedomila som si, že s niektorými ľuďmi si naozaj nemám čo povedať, že dve baby mi neskutočne lezú na nervy a tak. K tomu viac nedodávam.

Zlatíčka, asi som skončila, budem sa veľmi snažiť pohnúť s Lovkyňami, vážne si myslím, že to pôjde, ozvem sa ešte, čosi napíšem, hlavne o tej tanečnej časti, aj ako sme dopadli ;)

Ľúbim vás, strašne ste mi chýbali :*                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                    

7 comments:

  1. Ochhh, už som ti hovorila, že ti neuveritelne závidim, že? Muselo to byť skvelé .. <3

    ReplyDelete
  2. Aj ja by som šla... :O teda, asi radšej nie? lebo tam bola aj moja spolužiačka a no... ak by som s ňou mala byť dlhšie ako 6 vyučovacích hodín denne, asi by som jej už fakt jednu pridrbala. Ale keď so predstavím to more, teplo a voľno :3 závisť... ;D :)Xx

    ReplyDelete
  3. This comment has been removed by the author.

    ReplyDelete
  4. Keby aj časti lovkýň boli takéto dlhé .. som rada že sa ti tam páčilo ..a teraz nám daj lovkyne bitch ..NOW !

    ReplyDelete
  5. záávisť :) kamoška tam bola, v ich kategórii (fakt neviem aká to bola) vyhrali 1.miesto :3 momentálne ma fakt dráždiš pretože som sa dnes dozvedela že nemôžem tancovať na mojom koncoročnom vystúpení lebo idem mimo SR.. fakt mi budú chýbať súťaže a vystúpenia. ty hlavne daj rýchlo vedieť že ako ste v tom Chorvátsku dopadli, som zvedavááá :)

    ReplyDelete
  6. vyzeralo to tam super :) ..... ale to vážne mali ste tam futbalistov a vám to vadilo !!! a to ste baby???toto vážne nechápem !! omg !!

    ReplyDelete