The Huntresses 42

Sierra

S hlbokým nádychom a bez nadšenia som vošla poslednýkrát do domu chalanov. To zvládnem. Rozlúčim sa a vypadnem. Budem to mať rýchlo za sebou. Samú seba som klamala hlúpymi uisteniami. Nič nebude v pohode. Už neuvidím Louisa. A on mi stále neodpustil. Prečo mi to robí?! Akoby nič som vošla dnu a od troch ľudí, ktorých som tam našla som dokopy dostala jeden pozdrav. Usmiala som sa vďačne na Zayna, no snažila som sa ignorovať ho a nerobiť si to ešte ťahšie.

The Huntresses 41

Sierra

Po poslednej kvapke vína bolo jediné, na čo som myslela posteľ. S klipkajúcimi viečkami a slzami na lícach som vliezla pod perinu. So zívnutím som odohnala všetky nepríjemné myšlienky z tohto večera. Nebudem sa tým viac trápiť. Trápila som sa akurát dosť. Nič už nezmením, akurát tak seba. A ja sa zmeniť nechcem. Musím zaspať a trochu si od toho všetkého oddýchnuť. Zajtra bude všetko lepšie a jasnejšie.

„Ja niekoho zabijem!“ vykríkla som zúrivo a odkopala zo seba prikrývky. Kto mi TERAZ klope na dvere? Kto?!

The Huntresses 4o

*o niekoľko týždňov*

Sierra

„I'm done! Končím! Už mám toho všetkého naozaj dosť!“ zúrivo som zakričala, sama neviem komu a frustrovane sa zdvihla z gauča. Ako dlho už toto robím? A ako dlho ešte chcem? A kam to vedie? Otázniky ma naháňali, kam som sa pohla. Nič sa za posledné týždne nezmenilo, každý deň prebehol do detailov tak isto, ako predchádzajúci a ja som už toho mala naozaj dosť. Ja som sa nikdy nezvykla nudiť. Nikdy som nezvykla robiť nič, čo ma nebavilo. Robila som si, čo som chcela. A odteraz pokračujem. Kam ma toto doviedlo? Flirtujem tu s Harrym, snažím sa presvedčiť Louisa, že ho naozaj milujem, zatiaľ čo on ma ignoruje a vyhýba sa mi a sama sa vyhýbam Zaynovi.

The Huntresses 39

Chcela som vám aj článok napísať, lenže to som dnes už mala mať fotky... a nie sú :/

V každom prípade, tento obrázok by som ešte chcela "doložiť" k predchádzajúcej časti, keďže sa mi vážne hodí na Clarisse a Nialla. Škoda, že som ho nenašla skôr.

HAPPY BIRTHDAY

Aký dnes máme krásny dátum, všakže? 21. máj. Maruš, zlato moje, všetko najlepšie! Neviem si predstaviť, ako by to dnes všetko bolo, keby som toto neskutočné dievča nespoznala. Láska, tento tu blog, toto všetko, je to ako sen. Tak dúfam, že to ešte dlho vydrží, tebe želám len to najlepšie, veľa skvelých kamarátov, veľa lásky, tanca, zábavy, smiechu (čím hlasnejšieho tým lepšie), veľa splnených prianí, nezabudnuteľných zážitkov a najmä veľa úspechov.Prepáč za nedostatok mojej kreativity v týchto slovách, dúfam, že sa ti to celé bude aspoň trošku páčiť.Veľmi ťa ľúbim, veverička :*

The Huntresses 38

Časť venovaná len a len mojej oslávenkyni :* 

Sľúbila som ti, že an tvoje narodeniny bude.

Sierra

Prevrátila som oči, keď som znovu videla Nialla bozkávať sa s Clarisse. Robia tí dvaja vôbec niečo iné?! Pôsobili dokonalo šťastne a všetko, ale nemôžu sa láskavo strčiť do jeho izby? Musia tu stáť uprostred obývačky? Nahlas som si odkašľala, na čo ma Louis prebodol pohľadom. 

O Pudingovi, Monike, nemeckých futbalistoch, hrnčekoch 1D a o tom, ako som skoro zomrela...

Ahoj lásky! Som doma, už sú to skoro dve hodiny, takže sa Vám ozývam, nemám samozrejme nič napísané, no nechcem to tu nechať tak, dávno sa nič nepridalo, čiže improvizovaný článok o Chorvátsku.
Ešte k tomu názvu, aj keď je to dlhé, ja takéto názvy zbožňujem :3 Naozaj, keby som článok s takýmto názvom videla na blogu, ktorý navštevujem, rozhodne by sa mi to páčilo, rozmýšľala by som, kto je Puding, kto (čo) je Monika, čo s tým majú nemeckí futbalisti...
Ale teraz už k pointe.

Point in time- deleted scene.

Teším sa, teším sa, teším sa. Neviem z čoho, neviem prečo, neviem na čo, ale teším sa. Možno z toho, že budem mať narodeninýý. Naozaj len možno. A bude to cez matury, bude to cez OČAP. OČAP, hmpf, znie to fakt divne. Po Vašom je to asi branné cvičenie. Podstata je, že to bude oslaváá. S muffinmi, papierovou čiapkou, na ktorej bude svietiť OSLÁVENEC, krabičkovým džúsikom a na milióntristodeväťdesiatsedem percent aj niečím bláznivým, čo tie ťapy vymyslia. A v parku. Minulý rok to boli naj-super-duper narodky. :) 21. máj, deň, kedy sa narodila dcéra diabla. :D

K názvu, to srandujem. Snáď ma Kika nezabije. :D Ja len viem, že ste všetci PIT zbožňovali, tak dúfam, že si to prečítate. :) A nie, neviem čo to je. Je to z toho pekného súboru,.. Ňebrad docx. :D

Kto vymyslí pokračovanie, dostane veľkú pusu! (vzdušnú :P)

Možno by som si mala pozrieť Harryho Pottera, keď teraz nemôžem spávať. Alebo Rýchlo a zbesilo. Transformerov. Aj keď by som si normálne určite pozrela niečo staré, ako napríklad Madamme De Pompadoure, či hrbáča. Možno aj niečo čierno-biele. No za daných okolností- nemôžem. A možno ani nechcem. Kto vie, čo by so mnou spravili moje rozbúrené hormóny. Mám taký pocit, že by nimi zametal aj Nemo. Možno by som plakala. Alebo by to pri pohľade na Merlina búšilo tam, tam a tam. Vlastne... stihla by som to všetko. Pohľad mi opäť zablúdil na nástenné hodiny, ktoré ukazovali len o minútu viac, ako naposledy. Zvesím ich. Hneď zajtra. Ako pomstu. Za ďalšiu prebdenú noc. Opäť raz som si vzdychla, cmúľajúc ďalšiu kyslú žížalu. Sedela som v kuchyni, obrovskej hotelovej kuchyni, na niečom, čomu vravievali ostrov, dávno rozhodnutá nalakovať si nechty na nohách, zas. Vlastne je mi na tie holé nohy aj trošičku zima.

"Svätý Bar..." Zhíkla som, keď som pocítia nečakaný dotyk na chrbte, v túto hlbokú nočnú hodinu.

"Svätý kto?" Spýtal sa s úškrnom.

"Och, to si ty." Vydýchla som si, namiesto odpovede. A už to búšilo. Presne na tích troch miestach. Tam, tam a tam. Jeho som tu fakt nepotrebovala.

"Čakala si snáď niekoho iného?"

"Nikoho, to je ten problém." Škaredo som sa na neho pozrela, a priložila si ruku na miesto, kde búšilo to prvé "tam". Srdce. Mala by to miesto zahalovať košeľa, no na moje prekvapenie, nebolo tam nič. 

"Ups." Zhíkla som po zistení, že sa mi odoplo pár horných gombičiek, a tak krásne vynikal môj hrudník. Zasmial sa. Až nebezpečne zvodne. S rukami vo vreckách veľkého pyžama, prekríženými nohami, opretý o kuchynskú linku. A ja som v tej chvíli nechala zapínanie gombíkov tak, proste som si len zahryzla do pery. Hnusné hormóny. Chvíľku sme si zadumane hľadeli do očí, kým to nezačalo byť až príliš drzé a prestali sme si jeden druhého všímať. A ono to stále búšilo. Bú. Miestnosťou sa ozývalo len šušťanie balíčka s cukríkmi, jeho tiché kroky a moje občasné vzdychy. Bola som unavená. A keď poviem unavená, myslím tým brutálne unavená. Prestala som počítať prebdené noci, prestala som dúfať, že tú ďalšiu sa už naozaj vyspím. Pretože nech ma to zmáhalo akokoľvek, nikdy ten pocit nebol dostatočne silný na to, aby moje telo poslúchlo, a ja prepadla spánku spravodlivých. Smutné bolo, že ten dôvod čo mi kradol spánok som poznala. 

"Dáš si?" Spýtal sa s krabicou najlepšieho džúsu na svete v ruke. 

"Jasné, že si dám. Držíš v ruke najväčšie mňam aké kedy svet videl." Opäť bez komentára sa zvrtol, a vytiahol jeden pohár aj mne. Prešiel ku mne a podal mi ho aj so slamkou, ktorú som hodila niekde za seba. "Slamky sú blbosti." Povedala som jednoducho, kým som hodnotila, ako veľmi vypracované telo má. Veľmi veľmi. Cukríky som si položila do lona, a odpila si z obyčajne-neobyčajného džúsu čakajúc, čo amígo urobí. Pohár som až prisilno treskla vedľa seba keď ma chytil za členok, a následne ho odtiahol z barovej stoličky, na ktorej som ho mala vyložený. Aj s tým druhým. Pri takýchto situáciách som zvyknutá padať, preto ten amok. A ešte aj preto, ako vedel, kde presne a ako jemne moju studenú nohu chytiť. Posadil sa oproti mňa, aj keď som bola odetá len v sporo dlhej košeli so zvyslími pásikmi a v nohavičkách. Bol blízko. Nohy som si na truc zložila späť, ibaže tentokrát na jeho stehná. 

"Prečo ešte nespíme?"

"Hm, asi máme poškodenú štvrtú čakru." 

"Na všetko máš taký originálny názor?"

"Úplne na všetko. Aj na teba." 

"A prezradíš mi ho?" Zasmiala som sa. Až takí originálny zas nebol, zhrnula by som to do všetkých synoným a obmien slova sexi. "To je tajomstvo." Také verejné, no predsa tajomstvo. Medzi tunajšími dámami sa to pošepkáva. "Keď už hovoríme o tajomstvách. Ty a ja, tmavá kuchyňa. Je neslušné sadnúť si ku slečne takto opovážlivo." "Nie keď viem, že tej slečne to určite prekážať nebude." "Si drzý." "Nie viac ako ty. A teraz počúvam návrhy, ako stráviť túto noc, keď blázni nespia." Och kamoš, tých by bolo. A s tebou. Mojimi hormónami. Slasť. Aby som si nezahryzla do jazyka, vzala som si žížalu.

"Vzhľadom na to, že tento hotel je väčší a zaujímavejší, než si dokážeš predstaviť, je noc a my sme tu teraz kvázi sami, by som toho dokázala vymyslieť veľa."

"Ja sa zapojím do všetkého, na čo budeš mať chuť." Zašepkal provokatívne a ruku mi zložil na stehno. Privrela som oči v snahe ukľudniť mravčenie všade, kde by to mohlo narobiť problémy.

"Mal by si si dávať pozor na jazyk." Šepla som rovnako ticho. "A čo ten tvoj, podrezaný?" "Môj jazyk je v poriadku." "Ja to rád skontrolujem." Usmial sa šibalsky a ja som nestihla reagovať. Proste sa to stalo. Zdrapil ma pod kolenami, potiahol a zrazu som sedela na ňom. Nemravne obkročmo, tváre tak blízko, že by sa v tom priestore udusil mravec.

"Blufoval si." "Vážne?" "Ja som nepovedala nahlas, že mám chuť na teba." "Asi to z teba kričalo." "A čo teraz?" "Pobozkám ťa." V tej chvíli som sa zasmiala, tak ako to robím ja. Hlava mi padá dozadu a pootváram ústa. Využil to. Hnusne pekne si môj potenciálny útek poistil bruškami prstov na mojom chrbte. Naozaj ma pobozkal, ibaže pery priložil k mojej kľúčnej kosti, nie na ústa. "Čo to robíme?" Presunul sa vyššie k šiji. "Tvoríme tajomstvo." Vystrela som sa, aby som ho mohla rýchlo pobozkať na ústa. To bolo pre istotu, ak by náhodou nevyšiel môj pokus. Vlastne by som sa asi zbláznila, ak by nevyšiel, a tak som ho chytila za bradu, natiahla sa ešte viac, až som mu sústredene hľadela do očí. "Máš frajerku?" Bozk mi vrátil, len o čosi náruživejšie. "Odpovedaj!" Dlaň sa mi, ani neviem ako, ocitla na jeho hrudníku. Zaryla som mu nechty do obyčajného bieleho trička, cítiac tú horu svalov, ktorú som chcela cítiť všade. "Rozmyslela som si to. Nehovor mi nič. Buď ticho a rob to, čo ti ide." 

 

Mariettočka, ktorú platonicky uchvátil jeden amígo, tak tie emócie pozbierala, a niečo napísala. :D :D

srdíčko :)

The Huntresses 37

Aria

„Ľudia!“ vbehla nadšená Clarisse do obývačky, kde všetci sedeli, či sa už rozprávali alebo sledovali film, „vy dve,“ ukázala na mňa a Sierru, „dneska si dávame babskú jazdu. Povinne! Veď sa ani poriadne nepoznáme!“

Prevrátila som oči, videla som, že Sierra bola rovnako nadšená, no chalani sa tešili, že z nás budú kamarátky. A Louis sa tešil, že Sierra vypadne na chvíľu z domu. Celkom by ma zaujímalo, čo sa medzi nimi stalo. Možno dnes prezradí...

Hádam ma názov dodatočne napadne

Pfuuuu.... ťažko emotívny deň plný zbytočných myšlienok, ktorých sa nedá zbaviť.
Stále si neuvedomujem, že zajtra o polnoci sadám do autobusu smer Chorvátsko. Ako sa to dá uvedomiť si? K baleniu som sa asi dostala tak, že som zložila z najvyššej police kufor (ktorý na mňa samozrejme padol s ďalšími dvomi taškami a kufrom), no stále je prázdny a ja vážne neviem, ako sa donútiť baliť a hlavne kedy. Zajtra sedem hodín... Je divné, keď poviem, že chcem ísť do tej školy? Keď ja tam týždeň nebudem, chcem sa rozlúčiť s pár ľuďmi...

Ale k tomu dnešku, s ktorým som už začala. Lúčili sme sa s Luckou. Aj slzy boli. Ja si naozaj neviem predstaviť, že by som z tejto skupiny našej mala odísť. A pre ňu toto bol v podstate jeden z posledných tréningov. Alebo už posledný? Skončila strednú, odchádza na výšku, ani do Chorvátska s nami ísť nemôže... Dokonalé načasovanie, príchod deň pred maturitami, nie všetci si tam trúfli ísť. Neskutočné objímačky, slzy, sľuby, že na seba nezabudneme... nedokážem si to bez Pucky našej predstaviť, bude to také... smutné.
Ešte viac si nedokážem predstaviť, ako to bude na konci roka, keď nás čaká ďalšie, väčšie lúčenie... Ešte štyroch ľudí som narátala... Neviem si to na budúci rok predstaviť, taký ten základ, "starý" Rebels, to jadro, už sa to rozpadá...

A potom prišli tie depresívne myšlienky, keď už taká náladička, už je všetko depresívne. Nejako som si začala uvedomovať, ako to tu flákam (veď to vidíte), no ono to proste nejde. Je toho veľa, aj keď mám čas, som neskutočne unavená, pustím seriál a taký ten polospánok, jedno očko otvorené... Asi takto momentálne existujem. Aj si otvorím word, prečítam, čo mám, skonštatujem, že nie som spokojná, zmením dve slová, pridám dve vety a po dlhom čumení na nič konkrétne to zavriem. Nemám nápady, chuť, nemá to šťavu. Proste som momentálne nanič. Posrala som si v škole deják (k chémií sa nevyjadrujem -_-), čo boli dva predmety, pri ktorých som naozaj chcela tú jednotku. Aspoň tá angličtina hádam vidá. Inak celkom vtipné, keď s väčšinou tanečnej skupiny chodíte do rovnakej školy a len tak na tréningu padne meno triedneho. To len pomimo. Pekné veci sa ale o ňom nehovorili.

V každom prípade, je to so mnou biedne, tento blog tiež, minimálne z mojej strany, nejak sa to nehýbe... 
A ani sa to v blízkej dobe nepohne. Celkom ale dúfam, že mi toto Chorvátsko pomôže, nejak si prečistiť hlavu, od všetkého si oddýchnuť a vrátiť sa s novou energiou. Notebook beriem, možno sa ozvem (aj keď nesľubujem, svine, wifi je platená), časť určite nečakajte, akurát tak fotečky, odkaz že vás ľúbim a pár kecov čo je nové. A že či sme náhodou nevyhrali. 

Verím, že sa všetko potom zlepší. Musí. Inak som zúfalá. Asi len nejak vydržať do konca školského roka a všetko začať odznova, tentokrát v tom mať poriadok (ktorý nevydrží). Pretože už ma tie multifunkčné zošity v škole naozaj nebavia, každá strana iný predmet. Chaos. Všade samý chaos.
Hodím vám ešte dneska časť, chcela som s ňou počkať, že si niečo napíšem do zásoby, ale to asi nehrozí, zajtra sa asi ťažko stihnem ozvať, takže sa na vás teším budúci pondelok. 

Neskutočne vás všetky ľúbim.
Maruš, je to tu na tebe ;)
Budete mi chýbať, budem na vás myslieť.
(Pošlem pohľadnicu?)
a ten názov... nenapadol ani dodatočne

The Huntresses 36

Sierra

Rýchlo som sa odtlačila od Zayna, ktorý vôbec nechápal, čo sa deje a bežala za Louisom, ktorý však tiež bežal preč a zabuchol za sebou dvere. Shit! Toto sa nesmie stať! Nie Louis, prosím, nie nie nie! Rýchlo som utekala za ním, takmer som spadla na schodoch.

3o-dňový challenge - 3.deň

Scéna z filmu.docx

Od zimy si to pokojne hovelo v súboroch so zaujímavými názvami ako "moja Betty", alebo "scéna z filmu". Za všetkými a písalo .docx, a všetky mali svoje miesto. Všetky niekam zapadali, aj keď to boli len úryvky, pár riadkové myšlienky, no vždy som vedela, kde ich chcem použiť. Toto romantické klišé mala byť jedna z posledných časti masiek, taká pekná chvíľka pohody v tom, ako by som to nazvala?, v tom nerozhodne, čo by tam vládlo. Ani neviem prečo to sem dávam. Práve dnes. Práve teraz. Jedno moje ja, to hysterickejšie, mi vraví, že sa mi dnes zrútil svet. To druhé nevie, čo má očakávať, tak len ticho sedí a neprepadá panike. Trepem dve na tri, trošku bez duše sa tu prechádzam po firme a čakám na mamč, s Bieberovým "be alright" v ušiach. Myslím, že ďalšia v playliste je piesonka, kde sa spieva "I will catch you if you fall." Ňah, trpká irónia. Asi sa zbláznim. Každopádne, toto venujem každému jednému milovníkovi jedla. Hlavne toho dobrého. Na dôvod sa ma, prosím, nepýtajte.

Písala som to pri  tomto, ale Vám sa k tomu hodí toto, ale pekné je aj.. no dobre neviem čo. Enjoy, :)

Po oranžovej oblohe preletel vták, jeden jediný osamelý okrídlený tvor, ktorý možno mal a možno nemal na výber. Možno chcel byť sám, a možno chceli byť sami tí ostatní. Bez neho. Možno letí za niekým, a možno mu ten smer niekto prikázal. Možno si aj ja prajem, aby mi niekto prikázal smer. Možno... v mojom živote je až priveľa križovatiek, možností, a veľa „možno“ myšlienok. To slovo mi začína naháňať strach, pretože sa objaví vždy, keď si začnem byť istá. Viem čím to je, no neviem to zmazať. Nedá sa to škrtnúť ako udalosť v kalendári, ostane mi to v srdci. Ako deň, ktorý mi zničil život, alebo mi ho možno aj zachránil. Nech to už bolo akokoľvek, vzdávam sa snahy zistiť to, len viem, že mi to ublížilo. Ten deň mi ublížil.

Dnes slovo možno neexistuje. Sedím na drevenom zábradlí, pozerám sa ako zapadá slnko a k oranžovej pridáva rúžovú, čím sa oblaky stávajú dokonalými. Zakláňam hlavu a usmievam sa, pretože sa mi to páči, aj to ako mi slabý vietor fúka vlasy dozadu. Vychutnávam si slnko na pokožke, ticho a samotu, ktoré siahajú ešte ďaleko odtiaľto. Na stehne sa mi vyníma tieň Harryho ruky, ktoré ma opreté z oboch strán pri mojich bokoch, aby som nespadla. Opiera sa o drevo, jedno koleno krčí a ja viem, na čo myslí. Cítim ako dýcha, na boku ma to príjemne chladí. Tú ruku prikrývam svojou a keď skloním hlavu aby som sa tam pozrela usmievam sa ešte širšie. Okuliare si vyhŕňam do vlasov, a znova sa oddávam slnku. Je to blažený pocit, všetko, čo na tomto mieste nechcete mať so sebou, necháte za mostom. Všetko.

Silné ruky a dôverne známe dlane sa mi ovinuli okolo drieku a ja som sa jemne oprela do tela za mnou.

„Vedela by som tu zostarnúť.“

Hovorím ticho, no ozvena mi aj tak odpovedá.

„Ja by som vedel zostarnúť hocikde, kde budeš ty.“

Oboma nohami som prekročila zábradlie, otočila som sa tak aby som sa naňho mohla pozrieť. Ruky mi presunul na chrbtové priehlbinky a na chvíľu sa zahľadel na moje prúžkované plavky. Začínam si kývať jednou bosou nohou a zamýšľam sa, čo mu poviem.  Na chvíľočku ma uchváti pohľad na grandiózny canyon na druhej strane a panorámu za ním. Výhľad pre Bohov. Odhadzujem všetky slová, a hovorím len to, čo cítim, veď v Meste Anjelov sa to smie.

„Ľúbim ťa.“

 Odveci? Nevadí.

Prosím si komentáre, ak budú, bude niečo ďalšie, z toho môjho zaujímavého súboru. Taká Adriana? Fajn, viem, tú nikto nechce. Ale ja chcem komentáre, inak sa v tejto bezvýchodiskovej situácií zrútim. Dvíha to náladu. Akože vážne. A moja nálada dnes utkvela v bode s červenou bodočkou, pri ktorej je napísané "dangerous". Nejakú tú chvíľku tam tuším ešte ostane.

Tak ahojte.

srdíčko

:) 

The Huntresses 35

Takže v prvom a najdôležitejšom rade všetko najlepšie k narodeninám Anet!!! 

(mňa to mrzí, že až deň oneskorene)

Veľa lásky, zábavy a hlavne veľa splnených snov :*

Časť len a len pre teba, Honey.

Sierra

Vyskočila som zozadu na chrbát Zaynovi, ktorý mi ušiel aj s nutellou a so smeichom sa ho držala najsilnešie, ako som vedela.

„Myslím, že ranného vzrušenia by už aj stačilo,“ ozval sa za mnou so smiechom Louis a ja som mu vyplazil jazyk. No aj tak som zoskočila zo Zaynovho chrbta a obom vtisla bozk na líce.

The Huntresses 34

Aria

Počula som kroky za dverami a rýchlo si zotrela slzy z tváre, pričom som sa snažila tváriť normálne. Samozrejme, nepodarilo sa a Harry mi venoval ustarostený pohľad. Prišiel pomaly ku mne a objal ma, chrbtom dlane ma pohladil po líci a pobozkal na čelo.

„Zlatko, neplač, prosím,“ zašepkal mi a znel tak nešťastne, že som sa sama za tie slzy začala nenávidieť.

Challenge...

Takžéééé...

Najprv k jazyku... som zúfalá. Na jednej strane väčšina z vás chce angličtinu (a prikláňam sa ku vám)

Na druhej strane Maruš má u mňa minimálne desať hlasov a tým jednoznačne prevažuje slovenčina.

The Huntresses 33

Sierra

Naklonila som sa k Louisovi, keď to povedal, objala ho a snažila som sa tváriť milo a vďačne, keď som sa mu naklonila k uchu.

„Čo to má znamenať?“ 

Dnes mi bolo povedané...

Dnes mi bolo povedané od človeka, ktorého názor si vážim čosi, k čomu sa tu chcem vyjadriť a spýtať.

Bola mi položená otázka, či plánujem dokončiť 3o-dňový challenge, ktorý som kedysi dááávno robila.

V skutočnosti ho už považujem za ukončený, aj keď som neodpovedala na všetky otázky, ale na tie ostatné... neviem, nejak sa mi nechcelo, nepáčili sa mi, nemala som k tomu čo dodať.

Lenže mi bolo povedané, že sa to páčilo, a že to chýba. 

A úprimne, ja by som si tiež rada pokecala o blbinách.

Preto mám na vás niekoľko otázočiek.

1. Mám to vôbec robiť? Čítali by ste to?

2. Predtým som to písala po anglicky a hoci sa prikláňam k tejto možnosti, pýtam sa vás, ako to mám písať? Po slovensky, anglicky (kde sa ospravedlňujem za chyby, ale baví ma to), prípadne po francúzsky alebo maďarsky? :DD (nie, tie druhé dve nie sú v skutočnosti možnosť)

3. Ak by ste boli za, ja som našla dva, ktoré ma celkom zaujali, preto by som rada počula váš názor na ne. Môže byť niektorý z nich? Ktorý? Alebo obidva? (ten druhý je iný, viem, ale nie je to zlý nápad) Prípadne, ak máte iný, ktorý sa vám páči viac a chcete ten, pošlite, len sa poteším (aj keď nič nesľubujem...)

teraz som zbadala ten január 2o12 :DD no a čo :)

The Huntresses 32

Aria

„Harry, naozaj ma to všetko mrzí,“ zopakovala som mu po stýkrát a on ma len nežne pobozkal.

„Už na to, prosím, zabudni, Sweetheart,“ pošepol mi, kým ma otočil. Takmer som stratila rovnováhu a on sa na mne bavil.

„Dávaj si väčší pozor, keď tancuješ!“