Sunday 7 April 2013

The Huntresses 19


Sierra
Cítila som sa naozaj zle po tom, čo som z domu chalanov ušla hneď, ako Louis zaspal. Hnevala som sa sama na seba, no nemala som inú možnosť. A hoci sa ráno zobudí sám a zrejme bude prekvapený, je to nič proti tomu, čo by sa mohlo stať v mojej prítomnosti. Ale možno len preháňam. Bože, prosím, nech to nie je pravda.  Však len preháňam? No ták! Spiaceho Louisa som jemne pobozkala na rozlúčku a možno aj preto, že keby bol hore, nedovolil by mi to a čím skôr som vybehla z domu. Ulica bola prázdna, čo o jednej v noci nebolo nijak prekvapivé, no napriek tomu som mala lepší pocit, len čo som si všetko prezrela. Už dávno som vedela, čo hľadať a kam pozerať, no všetko bolo v poriadku.

Strelila som si imaginárnu facku za tieto nezmysly, kým som sa konečne donútila kráčať ulicou smerom domov. Topánky mi do rytmu klopkali po chodníku, a hoci som veľmi túžila po nejakej dobrej hudbe z iPodu, ktorá by ma upokojila a zlepšila mi náladu, nemohla som si dovoliť prísť o ďalší orientačný zmysel, keď som už v tej tme ledva videla. Zúfalo som si zašla rukou do vlasov, čo bolo také malé podvedomé gesto, ktorému som sa nedokázala ubrániť a vzdychla si.

Veď Ariu poznám. Musí tu byť dôvod, prečo odišla. Nemôže v tom byť nič viac. Už tu nie je nikto, kto by mohol od nej niečo chcieť. Najskôr ju zas chytili, no tentokrát aj nadobro zavreli. Uškrnula som sa sama pre seba, hoci som tomu neverila. Aria bola na takéto niečo šikovná. Aj keby ju chytili, dobre vedela, ako správnym výstrihom a pohybom mihalníc presvedčiť pánov policajtov, minimálne by sa ozvala a chalani by ju z toho dostali.

Dosť! Dosť! Dosť! Nič sa jej nestalo! Keby to aj boli oni, aj keď už nemajú čo chcieť, za Ariou by nešli. Aspoň nie ako prvou. Kto by šiel za Ariou? Aria je nikto a vždy aj bola. Zasa dostala tú najpodradnejšiou možnú prácu, aj keď by mohla byť niekde úplne inde a sama je s tým spokojná. Kto z nich by chcel Ariu? Dievča, čo predáva drogy po baroch za pár tabletiek týždenne? Dievča, ktoré sa dá nahradiť prvým, čo stretne človek na ulici? Zrejme leží dakde u kamošky na dlážke, zdrogovaná do bezvedomia po nejakej žúrke, kde ju mal každý druhý.

Spokojná so svojim vysvetlením, o ktorom som samú seba presvedčila, že mu verím, som kráčala ešte niekoľkými ulicami dúfajúc, že sa mi podarí dostať do trochu živšej časti mesta, kde možno aj chytím nejaký taxík, keď pri mne zastalo nízke šporotové nablískane červené auto. Niekto si zo mňa robí srandu a dobre sa baví na provokácií s týmito krásnymi strojmi. Začala som rozmýšlať nad všetkými pre a proti minutiu polovice svojich peňazí na takýto pokladík, keď vodič zroloval tónované okienko a vyklonil hlavu.

„Zveziem ťa, kráska? Také nádherné dievča ako ty by nemalo namáhať svoje rozkošné nohy, zaslúžilo by si voziť sa v tých najkrajších autách a aby ju všetci obskakovali,“ uškrnul sa na mňa a pridal zvodný pohľad, ktorý by bol, keby som nepoznala Harryho, ku ktorému ho takto prirovnávam, neskutočne sexy. Chcel otvoriť dvere a výjsť von, za mnou, no ja som ho rýchlo ubrzdila.

„Pozri, zlatko, keby sa to dievča chcelo voziť v takom autíčku, samo by si také kúpilo, alebo rovno lepšie. Poznám ten pohľad, ani neskúšaj na mňa ísť s tým, že netuším, s čím mám tú česť, aj v tme ti viem povedať, že táto kráska je Audi, A5 predpokladám, možno štvorka, len s lepším lakom. Ver mi, keby som si ja nejakú kupovala, beriem si minimálne takú TT RS, tak zo seba nerob nejakého frajera a láskavo ma neotravuj,“ odbila som ho, dvere, ktoré otváral mu pekne naspäť zabuchla, kým na mňa v šoku pozeral, a keď som kráčala preč, ukázala som mu prostredník.

Arogantný, ako každý chalan, ktorý je presvedčený, že sa vyzná v autách a dievča netuší o nich nič. Ako pekne sa dá takému zotrieť ten nechutný úsmev, za ktorým sa skrývajú prihlúple predstavy, čo sa nikdy nezrealizujú, minimálne so mnou nie.

Chvíľku som rozmýšľala, ako ho vôbec mohlo napadnúť, zastaviť pri mne a ešte aj čakať, že k nemu do auta nastúpim, až po chvíľke som si uvedomila, že on vlastne netuší, že ho poznám. On netuší, že som ho sledovala, ako sa olizuje s Ariou, že som ho videla viackrát s ňou. Čo chce odo mňa? Aria je preč, tak si hľadá náhradu? Jasné, však sa s ňou vyspí, a keď ona na druhý deň zmizne, on si ani nevšimne, len si rovno hľadá ďalšiu, veď kto by si všimol jej neprítomnosť? Jedine Harryho peňaženka, oslobodená od jej nájazdov. Na chvíľu som sa zasekla. Otočila som sa a videla červené auto, ktoré stálo na ulici, nič sa okolo neho nehýbalo. Pochybujem, že Eric v ňom len tak sedel. Prečo rovno nevypadol?  

Kráčala som rýchlo ďalej, tak, že keby som ešte trošičku pridala, bežala by som. Cítila som, akoby mi niečo unikalo, všetko okolo sa rúcalo, nič nedávalo zmysel, kždý sa správal čudne a všetko bolo čudné tiež. Nenávidela som to. Potrebovala som späť kontrolu nad všetkým. Potrebovala som istotu. Potrebovala som vedieť, čo sa deje. Prešla som niekoľko ulíc, keď som sa konečne dostala niekam, kde to žilo. Nejaká zastrčená diera, kde pár neónových písmen, ktoré ešte svietili dávali človeku zložitú hádanku, ktorou bol názov toho baru. Tonny's, Torry's, Trevis's... Isté tam bolo v podstate len T-čko a S na konci. Bola to diera, kde sa bavili ľudia spoločnosťou označovaní za spodinu.

Všetci presne pasovali k vzhľadu ošarpanej budovy s opadajúcou omietkou a dosvecujúcim nápisom. Roztrhané oblečenie, kožené bundy, piercingy a tetovania všade, jednoducho decká presvedčené o tom, ako im je dobre na ulici a aký neférový k ním je svet. Decká maľujúce graffiti po stenách a pravidelne obviňované z vandalizmu. Bola ich plná ulica, veselo sa bavili, všetci pripití, a ako tanečný parket, ktorý bar rozhodne nemal im slúžila ulica.

Skôr, než som skutočne vošla do ulice plnej deciek, čo si ma začínali premeriavať som sa obzrela. Ďaleko za mnou, no predsa celkom jasne, kráčal Eric. Netušila som, čo chcel, no to, že šiel za mnou, už druhýkrát za túto noc sa mi jednoducho nepáčilo. Nech chce čokoľvek, rozhodne to nie je niečo, čo by som chcela ja. Prešla som pomedzi všetky tie decká, ktoré som tak volala, aj keď väčšina z nich vyzerala, že má okolo 18-ky, čo je odo mňa len o dva roky menej, no aj tak mi pripadali ako deti. Strašne urazení, aký je na nich svet nespravodlivý, no namiesto toho, aby si spravodlivosť vybojovali, zabúdajú na ňu v alkohole. Úbohé. Ja som vždy vedela, čo chcem a ko to dosiahnem. Takýmito ľuďmi som odjakživa opovrhovala, no teraz som kráčala medzi nimi, uškrňala sa na uslintaných pohľadoch ožratých chalanov, ktorý mi čumeli do výstrihu a na zadok, ktorý len veľmi neporiadne zakrývali kraťase, pod ktorými boli iba riedko čipkované silonky.

Prešla som k chalanovi, ktorého som si už z diaľky vyhliadla, opieral sa o stenu, jedinú spoločnosť mu robila fľaša v ruke. Pozrel na mňa, venoval mi veľmi pozorný pohľad od hlavy k pätám, preglgol a radšej si znova odpil. Kráčala som bližšie k nemu a on sa vystrel, keď si to uvedomil, čomu som sa musela zasmiať. Hádam si chlapec nemyslí, že ma teraz začne baliť? Že ma vôbec môže skúšať baliť? No on nahodil pripitý akože frajerský výraz. Nechajte ma trikrát hádať... zapíja žiaľ, že ho žiadna nikdy nechcela?

Zastavím tesne pred ním a váhu tela prenesiem na jednu nohu tak, že sa mi druhý bok výrazne vystrčí. Viem, že nemám veľa času, no pri chalanovi, ktorý nie je absolutne pri zmysloch, kto potrebuje čas? Odlepím ho od steny potiahnutím za koženú bundu, otočím ho chrbtom a chudák ledva registruje, ako sa mu šúcha z pliec. Ospravedlňujúco sa naňho usmejem, keď si ju oblečiem a poviem mu niečo v zmysle, že mi je zima. Presvedčený o tom, ako strašne ho balím mi v tom nebráni. Hryzúc si peru sleduje, ako sa niekoľkokrát predkloním, pričom hádžem hlavou, až mi vlasy chytia objem a rukou si ich ešte viac rozstrapatím.

Za toto mi zaplatíš, ty sviniar, varujem Erica v duchu, keď si trhám obľúbenú pančušku na jednej nohe. Rýchlo sa snažím prísť ešte na niečo, čo tomu chýba, no nič ma nenapadá. Aj tak už nemám čas. Chalana, ktorý to celý čas sledoval, stále presvedčený, ako strašne sa mi páči som bez varovania chytila za plecia a pritiahla si ho k sebe, pri čom som cúvla, až som stála pri stene a opierala sa o jej chladné tehly. Chalan bol na chvíľu nechápavý, kým som ho nepobozkala a on neprestal rozmýšľať úplne. S jeho opileckým sebavedomím a istotou o mojom pobláznení, ktorá ho stále neprechádzala ma pritlačil bližšie k sebe a bozkával, čo  bolo presne to, čo som potrebovala. Nazrela som mu narýchlo cez plece, ruky mu obkrútila okolo krku, nohu v roztrhanej pančuške okolo pása. Eric sa rozhliadal medzi deckami v uličke a pôsobil zúrivo. Kopol do niečoho, čo som nevidela cez plece mojej ožratej skrýše a ja som sa lepšie schovala za jeho hlavu, pričom som zvýšila intenzitu našich bozkov. Jediné, čo Eric mohol zo mňa vidieť bola roztrhaná pančucha, ruky v koženej bunde a strapaté vlasy. Aspoň som dúfala. A to nebolo v tejto skupinke ľudí nič výnimočné. Chalan, ktorý ma pred ním nevedomky skrýval stiahol ruky z môjho chrbta, čo som najskôr nechápala, no o chvíľku som videla, ako sa nemohotne pokúša vyzliekať si mikinu a zostáva len v tričku. To si snáď robí srandu! Ten idiot je vážne až taký naivný? On si myslí, že sa s ním chcem vyspať alebo čo? No hoci si to neuvedomoval, robil mi neskutočnú službu, kedže som videla, ako na nás Eric znechutene pozrel, rozhodne sa neplánoval priblížiť k dvom idiotom, čo si to išli rozdávať o stenu. Čo mi vnuklo len ďalší nápad. Ak sa mu hnusíme už teraz, keď to potiahneme ešte ďalej, určite sa sem nepriblíži. Pomaly som si nohu zložila z jeho pása, aj keď sa ma snažil chytiť za stehno a zastaviť, jeho ruky som  si zložila z bokov a priložila ich k stene pri mojej hlave.

„Toto sa ti bude páčiť,“ sľúbila som mu s úškrnom a on sa neodvážil protestovať. Veľmi pomaly som mu ruky položila na boky, pobozkala ho ešte raz, prešla mu na krk, kým som sa od neho odtiahla a schádzala stále nižšie. Keď som si pred neho kľakla, bol si istý, že vie, čo chcem spraviť a uškrnul sa, zatiaľ čo ja som mu ruky položila na zadok. Dávala som si pozor, aby som bola čo najviac skrytá za jeho nohami, no aj tak som musela vyzrieť a zistiť, čo Eric robí. Vyzeral zúfalo, určite si myslel, že ma stratil, veď z tejto ulice sa dalo dostať do asi štyroch ďalších. Zanadával, opitej babe, ktorá sa s nim pokúšala flirtovať a zároveň zostať na nohách v zúrivosti strelil a s niekoľkými kopancami do všetkého, okolo čoho prešiel, zmizol. Vydýchla som si, zatiaľ čo zlatý chalan, ktorý ma doteraz kryl začal byť netrpezlivý. Bez slova som ho od seba odsotila, a on, chudák nemal ani silu vzdorovať, nebolo treba žiadnu silu, aby sa odtackal dozadu.

„Vážne si si myslel, že by som s tebou chcela niečo mať?!“ vysmiala som ho, tá myšlienka ma neskutočne urážala.

„Urob so sebou niečo! Nerumádzgaj tu, že ťa žiadna nechce! Nájdi si prácu, začni chodiť do fitka! Čokoľvek! Len vypadni z tejto diery!“ začala som naňho kričať dúfajúc, že mu to dôjde, naozaj mi toho chudáka začínalo byť ľúto. Hodila som po ňom jeho bundu a poslednýkrát ho pobozkala.

„Nestrácaj tu čas, máš na viac,“ uistila som ho, kým som odtiaľ vypadla opačným smerom ako Eric. Končene som sa po chvíli dostala preč z vyprázdnenej časti mesta a podarilo sa mi chytiť taxík. To, čo som potrebovala bol čas na pokojné rozmýšľanie, takže som ho požiadala o odvoz na opačný koniec mesta ako ten, kde sme sa nachádzali, len aby som sa povozila, domov pôjdem potom.

Taxikár zafrflal, no niekoľko papierikov s obrázkom kráľovnej a peknými číslami mu zdvihlo náladu. Pekne peniaze spočítal, mučivo pomaly, až potom sa konečne pohol. A ja som pri melódií prastarej piesne vychádzajúcej z rádia rozmýšľala nad Ericom, na tom, ako on zapadá do toho chaosu a čo chce. Prečo by sa zaujímal o mňa? Chcel Ariu. A kde je ona? Nemala som už chuť klamať sa a presviedčať, že sa nič nedeje. Aria zmizla a mňa prenasleduje Eric. Nie som úplne sprostá. Možno neviem, kto je za tým všetkým, no aj tak musím zmiznúť. Okamžite.

Povedala sm včera, že možno bude časť, a aj keď som to nestihla, nie je to až o toľko neskôr, či? 
Anyway I love you sooo much :* 


8 comments:

  1. ty kokoooos... tak akoze toto je ina peckaaa... nechapem z teba :D

    ReplyDelete
  2. Takžeee Eric, áno? :O Nalepená na obrazovke a ani nedýcham :D
    Skvelé! :3

    ReplyDelete
  3. super, super rýchlo ďalšiu :)

    ReplyDelete
  4. Je mi to už trápne, ale okrem wáu zo seba nič neviem dostať. Celý tento príbeh je dokonalý, dokonalo zamotaný .. už teraz máš čo robiť, aby si to odmotala, ale predpokladám, že toto je ešte len začiatok. Máš úžasný talent, choď na nejakú žurnalistiku :)

    ReplyDelete
  5. Ja som úplne mimo :D zbožňujem túto poviedku, ako to všetko opisuješ, no proste úžasné! ... Danka :)

    ReplyDelete
  6. akože áááá :) dokonalé to je :) užasne :) teším sa na ďalšiu:) šup :)

    ReplyDelete
  7. och shit..no toto :)))) amazing ...skveléééé :)

    ReplyDelete
  8. Neskutecne! Jedna z nejlepsich ff !! Ctu ji podruhe,a lhala bych ,kdybych rekla ,ze me to stale nedostava! Uzasne, uplne neco jineho nez ostatni stereotypni povidky,ktere najdu na kazdem blogu ! Mas muj obdiv!

    ReplyDelete