The Huntresses 15

Viem, že táto časť je divná a veľmi sa ospravedlňujem. Hádam môže byť aj taká :)

Aria

Unavená som sa vracala k chalanom, po tom, čo ma Niall s Liamom doviezli z polície. Jediné, na čo som myslela bola sprcha a posteľ. Stále zo mňa bolo cítiť cigarety a všetky “vône“ z baru. S povzdychom som sa rýchlo zamkla v kúpelni, skôr, než som vôbec prišla za Harrym a povedala mu, že som tu. Takmer som už vliezla do sprchy, keď mi vo vrecku kabáta zapípala SMS-ka a zvedavosť ma donútila najprv si ju prečítať.

Musíme sa vážne porozprávať. O pol šiestej pred barom.

Eric

Xxx

Povzdychla som si, aj keď som skôr mala chuť vyhodiť mobil z okna. Jediné, po čom som dnes túžila bola posteľ a horúci čaj. Žiadne ďalšie problémy. Rýchlo som sa osprchovala, pôžitok z teplej vody mi nahradili nervy zo stretnutie, na ktoré som sa tak strašne netešila.

Keď som sa zabalená v osuške konečne vytrepala z kúpelne, takmer som narazila do jediného človeka, ktorý mi dokázal zlepšiť náladu. Usmial sa na mňa a pritiahol si ma k sebe, pričom ma jemne pobozkal na čelo.

„Kde si bola celú noc? Chýbala si mi,“ zamrmlal mi do ucha.

„Mrzí ma to, Harry. Ver mi, že by som oveľa radšej bola s tebou. Ale naozaj som musela ísť k Hannah.“

„Aj tak si mi chýbala. Čo vravíš na to, keby sme si teraz vynahradili túto noc?“ spýtal sa ma šibalsky a iskričky sa mu v očiach rozjasnili.

„Harry, som vážne unavená. Celú noc som nerobila nič iné, len zháňala Hannah zásoby vreckoviek a sladkostí. Rozišla sa s priteľom a je na tom dosť zle. Naozaj sa musím vyspať.“

Bolo mi nesmierne ľúto, že som ho musela takto odmietnuť. Smutne na mňa pozrel, jemne ma pobozkal a postrčil smerom k jeho izbe, pri čom mi buchol po zadku. Aj tak som však mala pocit, že som v jeho ošiach videla čudný záblesk. Taký pohľad som uňho ešte naozaj nevidela. Zdalo sa mi to alebo naozaj vyzeral, že mi neveril?

Len čo som si ľahla do postele, zatvorila som oči a v sekunde by som zaspala, keby sa môj telefón nerozhodol zazvoniť. Zúrivo som sa zahrabala pod perinu a dúfala, že čoskoro stíchne, no stále sa ozýval, až som to vzdala a zdvihla ho. Neznáme číslo. Ešte nech to skúsi byť omyl a zabijem niekoho.

„Čo?!“ naštvane som sa spýtala volajúceho, no nezdalo sa, že by ho to vydesilo.

„Slečna Amber Chase?“ spýtal sa pokojný mužský hlas a ja som na okamih zabudla aj dýchať.

„P-prosím?“ bolo jediné, čo som zo seba dostala.

„Hovorím so slečnou Amber Chase?“ spýtal sa pokojne.

„K-kto je tam?“

„Na tom teraz nezáleží, slečna Chase, ide o to...“

„Ja nie som žiadna slečna Chase! Museli ste si pomýliť číslo. Uisťujem vás, že žiadne slečnu Chase alebo koho to zháňate nepoznám!“odpovedala som mu zúrivo a telefonát zrušila. Pre prípad, že by chcel slečnu Chase, ako ju to volal zháňať znova, rovno som ho vypla a zakrútila sa do perín v snahe zbaviť sa triašky a zaspať. No namiesto toho mi stále v hlave behalo to jedno meno. Amber Chase. Ako sa niekto dozvedel o Amber? Ako to, že niekto o nej vie? A ako je možné, že ten niekto má moje číslo?

Zkrútila som sa do klbka a snažila sa premáhať slzy, no ony si stále viac razili cestu cez moje stisnuté viečka. Mala som neskutočný strach.

Sierra

V Harryho záujme som úprimne dúfala, že sa o piatej objaví pred klubom, kde sa máme stretnúť. Pretože ak ma tu nechá len takto stáť, tak ho zabijem. Oprela som sa pokojne o dvere nablískaného autíčka, na ktoré bol naozaj príjemný pohľad. Červené, určite poriadne drahé a rýchle. Jeho majiteľ by pravdepodobne zabil každého, kto sa ho dotkne. Prekrížila som si nohy a oprela sa oň pohodlnejšie, stále čakajúc na Harryho. Ak ten idiot nepríde, zabijem ho. Bez pochýb.

„Už som ti začínal chýbať, však?“ ozval sa zrazu za mnou so širokým úsmevom a sledoval, ako som sa pozrela znova, koľko je hodín.

„Meškáš,“ odbila som ho, no aj tak som ho chytila za ruku a potiahla ho do najbližšej bočnej uličky.

„Pekné autíčko,“ poznamenal a pozeral stále na moju novú červenú lásku.

„Také chcem na Vianoce,“ varovala som ho a on sa zatváril zvláštne, akoby uvažoval, či to myslím vážne. Viac som mu už k tomu nepovedala a nechala ho rozmýšlať.

„Myslela som si, že už neprídeš,“ podpichla som ho, keď som sa oprela chrbtom o tehlovú stenu vysokej starej budovy v uličke, kde sme zaliezli, aby nás Aria nevidela, „ale dobre si urobil, že si tu. Inak by som ťa zabila.“

„Môžeš si byť istá, že som sem neprišiel, lebo sa ťa bojím.“

„Takže som ti chýbala.“

„Chcem len vidieť, čo mi chceš ukázať.“

„Myslíš Ariu? Ako sa olizuje s nejakým idiotom priamo tu? Nech sa páči. Predstavenie čoskoro začína,“ uškrnula som sa a ukázala na ulicu, kde sa ozývali zvuky opätkov. Okamžite sa celý vyklonil a ja som ho musela ťahať späť, kým by ho uvideli.

Aria kráčala pomaly okolo nás, zvuk jej topánok sa niesol celou ulicou a pred budovou oproti vstupu do baru stál vysoký chalan celý v čiernom. Aj keď som ho videla len z diaľky, vedela som, že je to on. Aria šla priamo k nemu, vôbec sa neponáhľala, až zastala pri ňom, kúsok od pouličnej lampy, čo bolo v začínajúcej tme pre nás úplne perfektné. V duchu som sa modlila, aby aj naozaj niečo urobili a nestáli len tak. No stále sa len rozprávali, Aria vyzerala naštvane, priam zúrivo, kým on bol úplne pokojný a občas jej vzal prameň vlasov, zastrčil jej ho za ucho alebo sa s ním len tak hral. Keď to urobil už aspoň desiatykrát, odstrčila ho, na čo sa on k nej naklonil bližšie. Nemohla som si byť istá, či jej niečo šepkal alebo ju bozkával na krk, boli od nás príliš ďaleko. No ona sa takmer okamžite od neho odtiahla a pozrela naňho tak, že som len mohla odhadovať, že ten pohľad bol vystrašený. Dlhú dobu sa na seba len pozerali, kým takmer nebadane prikývla a on ju okamžite pobozkal. Zrazu to šlo všetko strašne rýchlo, chvíľu Ariu pritláčal chrbtom k stene budovi, v ďalšej sekunde mala nohy okolo jeho pása a on ju niesol k autu, kde si sadla, stále ho bozkávajúc.

„Sviniar,“ zavrčali sme s Harrym naraz, on kvôli Arií, ja kvôli autu.  To dokonalé červené auto patrilo tomu sviniarovi! Mohla som sa akurát pozerať, ako dokonalé červené autíčko zmizlo z dohľadu neuveriteľnou rýchlosťou.

„Idiot! Sviniar! Hovado!“ Harry vykrikoval nadávky z plných pľúc, kopal do všetkého, čo našiel, prevrátill od zúrivosti smetiak, v ďalšom zostali preliačeniny, od toho, ako doňho kopal, trieskal do stien a stále dookola nadával.

Zľakla som sa, keď sa po tom, čo rozmlátil druhý smetiak, otočil smerom ku mne so šialeným výrazom tváre sa ku mne približoval.

„Prečo si ma sem priviedla?!“ zúrivo sa ma spýtal, pri čom ma dotlačil k stene, jednou rukou mi zvieral bok, druhú mal opretú o stenu pri mojej hlave a nebezpečne sa ku mne nakláňal.

„Radšej by si to nevedel?“ spýtala som sa ho a zdvihla obočie. Zahryzol si do pery a naklonil sa ešte bližšie. Aj druhú ruku mi položil na bok, silno ma chytil a bez akéhokoľvek varovania ma pobozkal a všetok svoj hnev vypúšťal do mojich pier. Okamžite mi rukou zašiel k lemu šiat a ťahal ho stále vyššie, prechádzajúc prstami po odhalenej koži stehien a bokov.

„Naozaj... chceš...tu...?“ snažila som sa ho útržkami spýtať pomedzi bozky, keď mi prstami pomaly zachádzal pod nohavičky. Namiesto odpovede jednoducho pokračoval a ja som mu už takmer automaticky začala rozopínať košelu, pri čom ma hneď zastavil a ruky mi presunul k rozopínaniu nohavíc. Keby som nemala pery zamestnané jeho, rozhodne by som sa naňho uškrnula, no takto som len pokračovala tam, kde mi kázal.