Malá čierna ceruzka

Toto bude znieť ako najhoršia výhovorka storočia. Ale za to, že tu dnes nebude časť môže jedna malá čierna ceruzka. Je to úplne obyčajná ceruzka, má červený koniec, sivú tuhu, na niektorých miestach sa už čierna farba z vrchu odlupuje, inde je trošku obhryzená. Prečo je obhryzená, to neviem. Možno niekto veľmi uvažoval, keď ju držal v ruke a ona mu sama akosi prešla k ústam a možno aj prišiel na úžasný nápad. Možno ňou niečo úžasné nakreslil, keď ho to napadlo, možno napísal. Nič z tohto pravdepodobne nie je skutočnosť. Tá ceruzka je už stará, no podstatné je, že píše. Najskôr som ju obhrýzla ja alebo sestra kedysi dávno a ak čmáranicu nepovažujete za dokonalé majstrovské dielo, tak tá ceruzka nikdy nič úžasné nenakreslila, žiaden geniálny nápad, no je to celkom príjemné veriť tomu. V skutočnosti je to úplne obyčajná ceruzka. Až do dnešného rána ležala s hromadou ďalších v zelenej škatuli, ktorú kedysi dávali k jogurtom activia. V tej škatuli končia všetky ceruzky a perá, zväčša také, čo už nepíšu, no ja nemám to srdce ich vyhodiť a stále čakám, že jedného dňa zázračne písať budú. Všetky perá, čo píšu (dve) sú v peračníku, ostaté tam. A je tam plno ceruziek, ktoré podávali kedysi tetušky s tým, aké sú ony štedré, keď mne alebo sestre kúpia ceruzky za pár centov (vtedy samozrejme korún) s logom Tesca na obale, kde všetky farby od žltej cez oranžovú a rúžovú až po červenú majú jeden odtieň, ktorý nevidno, kým nezapnete všetky lampy v miestnosti a ak veľmi, veľmi pritlačíte, možno s pomocou nejakej lupy aj nájdete rozdiel medzi zelenou a modrou.

Všetky tieto farbičky mám vždy na stole, nikto nevie, prečo. Aj tak používam tie, ktoré som si vo veľkom balení kúpila a vytrieskala na ne veľkú časť mojich chabých úspor. No dnes ráno som nejak siahla medzi tie v krabici, možno to bol osud (fajn, buďme úprimní, bola to lenivosť, nemohla som tie moje nájsť :D) a tam som našla túto malú čiernu ceruzku. Neviete si predstaviť, čo to bolo za radosť. Po niekoľkých dňoch zúfalého kreslenia ceruzkou s kauflandu, ktorej hodnota sa pohybovala okolo piatich centov a dávala jeden jediný odtieň sivej, nech ste akokoľvek silno pritlačili, som našla skutočnú ceruzku. Môžte mi veriť, že to zachránilo moje nervy ako aj všetky predmety, ktoré by sa mi v zúrivosti dostali pod ruku, lebo tá lacná ceruzka ma štvala tak neuveriteľne, všetky obrázky ňou kreslené boli tak škaredé!(nie, že by ostatné boli nejak lepšie, chápete ma, dúfam). Takže myslím, že už je jasné, kam sa tým chcem dostať. Dnes som ju skoro nepustila z ruky, hrala mi tu fajná hudba, na stole samé papiere, skicáre, zošity a na časť čas nevyšiel, čo ma veľmi mrzí.

Viem, že to tu v poslednej dobe dosť flákam a ospravedlňujem sa. Nejdem sa sťažovať na školu, do ktorej sa aj tak nepripravujem, zhodím to na neskutočné množstvo tréningov, na jeden idem o 15 minút a stále som neni nachystaná. Náhodou sa niekto nechystá v nedeľu do Piešťan? Tuším sa tá tanečná súťaž volá DanceStar. Ak tam budete, napíšte, prosííím :) Možno sa uvidíme ;)


Love
Kikuš