Saturday 23 March 2013

Feelin' nostalgic

Na začiatok nádherný obrázoček, ktorý s ničím nesúvisí, ale mne sa páči, čiže tu bude. 

(dopredu sa ospravedlňujem za farebnosť a preobrázkovanosť tohto článku, veselá nálada a slniečko robia svoje)
Zlatíčka moje drahé krásne milované!
Z každej strany to všetci do nás hustia, čiže určite viete, že tu už máme jar. Možno to tak vonku občas (väčšinou) nevyzerá, ale dnes tak krásne zasvietilo slniečko a u mňa sa prebudila príjemná jarná nostalgia.

Cez okno mi na parapetu a do izby tak príjemne svietilo, také teplučké, príjemné lúče (verte mi, takto nezahreje ani hodina s prihriatym slovenčinárom), svietilo mi hlavne na tú parapetu a ešte na stolík, kde mi ležali slnečné okuliare 
a vo mne to spustilo také mešie déjà vu. 


Takto pred rokom som na tej slnkom zaliatej parapete sedela, presne s tými okuliarmi na očiach, kedže mi slnko svietilo do tváre, čo vôbec nie je nepríjemné, práve naopak, na kolenách som mala položený zápisník, v ruke pero a hlavu plnú chaotickým myšlinok. Takto pred rokom som začala písať svoj prvý príbeh, svoju prvú fan fiction. 

Možno to niekto čítal, možno nie. Príbeh Nialla a študentky Amy (ktorá nič nemala spoločné so skutočnou Amy, Niallovou kamarátkou a vtedy som o tamtej Amy ešte ani nepočula). 

Nemôžem si pomôcť, no keď nad tým uvažujem, mám pocit, že za posledný rok, za ten čas, čo od vtedy prešiel som sa najviac zmenila. Či to už je vďaka alebo kvôli Vám, písaniu a tomuto všetkému, tým sa zaoberať nechcem, aj keď sa skôr prikláňam k slovíčku vďaka.

Teraz, keď nad tým rozmýšľam, až mi je do smiechu, ako som mala mindráky z chvíľ, keď som mala opísať nejaký bozk, nie ešte, keď sa spolu vyspali, ó môj bože! A celé to bolo také presladené! Neviem, prečo sa tu vlastne vykecávam o AWLNTU?. Keby ste videli, koľko mi práve trvalo napísať tú skratku, to bolo tak dávno! 

Ale mala som ten príbeh rada. Stále mám. Tie časti, pri ktorých písaní som sa uškŕňala a len sa modlila, aby to prišlo aj Vám aspoň trošku vtipné, aby z toho 
nevznikol trapas.  

Teraz som na ne celkom pyšná, aj by som si ich prečítala znova, no mám z toho čiastočný strach v tom, že sa mi už páčiť nebudú a tá spokojnosť, ten úsmev, keď na to myslím, bude preč. Asi sa musím prekonať, ale času je dosť. Viem len, že ak si to teraz ktokoľvek pozrie, bude to... divné. Pretože po takom PIT či lovkyniach, aspoň mne to bude pripadať ako krok späť, ako niečo možno staromódne, niečo, čo by v tej minulosti malo zostať. 


Tie nové veci sú také... akčné. Sú už viac-menej hlavne o tom, vymyslieť niečo nové, niečo, čo ešte nebolo, o snahe odlíšiť sa, prísť s originálnym nápadom. Prvý príbeh bol sladký, nevinný a mohlo sa tam napísať čokoľvek. V ďalších už v tom obrovskom nekonečne nápadov svieti drobná diera. Akoby miesto, kde bol ten nápad využitý v predchádzajúcom príbehu a teraz je preč, patrí už k nemu. 

Po každom príbehu je dier viac a viac, stále sa malé kúsočky uberajú. No nekonečno je to preto, že nikde nekončí, stále skrýva nekonečné množstvo tajných 
zákutí, ktoré treba preskúmať, ktoré sú tiež plné nápadov.

Za jeden rok sa toho toľko zmenilo. Seba z pred roka akoby vidím sedieť na tej parapete a snažím sa hľadať medzi nami rozdiely. Na kolenách má oranžový zošit, ktorý je už dnes plný, no na pamiatku leží v skrýši pod posteľou. Medzi prstami drží čierne pero so šednúcimi vzormi, ktoré mali pôvodne vyzerať ako strieborné. To pero už dnes nepíše. 

V ušiach má biele slúchatká, na kolenách položený iPod. Z tých slúchatok dnes jedno chrčí, počúvať sa dá len to druhé a iPod tiež už pomaly dožíva. Počúva dookola Up all night, Paramore, The Ready Set, Coldplay, Rona Pope-a, Bruna Marsa a možno aj niečo od Eda Sheerana či Maroon5. Dnes v tom iPode už viacerí z týchto interprétov nie sú, Up all night nahradilo tak trochu Take me home, playlist Eda Sheerana či Maroon5 sa rozšíril a pridali sa ďalší. 

To, čo mala oblečené sa tiež zmenilo a rozhodne k lepšiemu. Aspoň podľa môjho vkusu. Ona tam sedí na okne s dvomi rovnakými ponožkami, fialovými teplákmi po kolená a žltým tričkom. Presne tento outfit si pamätám. Chcela vyzerať trochu divne, vedela, že žlté tričko bude s fialovými teplákmi 
zvláštne a preto si ich obliekla. 

Musím povedať, že za to ju mám rada a pomaly túto jej snahu vylepšujem. Viem už, že oblečenie nemusí byť divné len farbami, že ponožky nemusia byť rovnaké a pod parapetou už nečakajú rúžové papučky, tie trčia kdesi v kúte, nahradili ich sneakersy, milované tanečné topánky. 

Sú však veci, ktoré sa nemenia a jednou z nich je napríklad spotreba sladkostí, tie najnevhodnejšie nápoje, ako keď všetci v dome mrznú, len ja si do coca-coly hádžem ďalších pár kociek ľadu alebo keď všetci behajú v krátkych nohaviciach, len ja si chlipkám čerstvo uvarený čaj. Mäta s medovkou, všetko čerstvé z MOJEJ záhradky... mňam. 

Nezmenili sa slnečné okuliare, s ktorými stále sedím na okne, aj keď som v dome. Jednoduché modré alebo rúžové srdiečka (ktoré sú v skutočnosti skôr fialové, ale ja im vravím rúžové, lebo ako srdiečka dokonalo vystihujú myšlienku pohľadu na svet cez rúžove okuliare, myšlienku tohto blogu) 

Na okne sú stále tie isté záclony, ktoré zaväzujem o kľučku, keď chcem, aby mi pekne cez okno svietilo slniečko a potom na ne zabudnem a mum zúri, lebo sú pokrčené a vyzerá to divne.

Hahah, som sa sama na sebe zabavila, ide sa piecť bábovka! WoooHoo :) 

Milujem Vás, ďakujem za všetko :*







Posledný, najkrajší obrázok, ktorý Vám sem musím dať :)



10 comments:

  1. Pamätám si veľmi dobre AWLNTU! :) To bolo tak krásne, a doteraz si pamätám úplne prvú časť! :)
    a tento článoček sa mi zapáčil, len tak dalej :) píš, tancuj, usmievaj sa! :)

    ReplyDelete
  2. Až teraz som zistila, že Amy, who lives next you? si písala ty. Našla som to na nejakom neúspešnom blogu a začala čítať. Dávno som ťa vtedy poznala, ale nemala som ani najmenšie poňatie, že si ho písala ty. Nádherný článok, tak trocha ma zožiera, že máš lepšiu slovnú zásobu než ja a lepšie hovoríš po anglicky aj keď patrím k štyrom "deťom", ktoré mali v olympiáde z Aj historicky najvyšší počet bodov. (to len tak okrajovo :D) každopádne patríš k veľmi malej skupinke autorov, ktorých príbehy sa dajú čítať.
    Pokračuj ďalej,vo všetkom.
    Btw. Nikdy sa nevzdávaj tanca, ja som bývalá tanečnica, ale vzdala som sa...nanešťastie.

    ReplyDelete
    Replies
    1. idem sa modliť, nech ťa napadne pozrieť si komentáre :)
      nemyslím, že mám lepšiu slovnú zásobu ako ty :D
      a to s tou angličtinou, wow, ďakujem :)
      musíš byť vážne dobrá, gratulujem (tichá, dobre mierená závisť)
      ja som sa osobne na olympiádu nikdy nedostala :) na základnej vždy boli lepší (a to myslím ľudí ako napr. jeden konkrétny, ktorý teraz hovorí tromi cudzími jazykmi a je na strednej v rakúsku) a na strednej to tiež nevyšlo, mala som ísť, ale sa to posralo :D triedny chýbal a sa to prepáslo nejak :D
      aj tak si nemyslím, že mám dobrú angličtinu, aspoň nie tým "správnym" spôsobom :) vykecám sa a všetko, ale je to také... proste neviem, prečo dávam to, čo dávam, neviem gramatiku, len poviem, čo sa mi hodí, čo nie je bohvie čo, hlavne v škole :D
      ten tanec ma mrzí, mne by to veľmi chýbalo :(
      Len sa chcem ešte opýtať, nedá mi, kde si to čítala? nemôžem si pomôcť, len som nemala pocit, že blog, kde som to dávala môže byť považovaný za neúspešný, skôr by som ho zaradila k tým úspešnejším

      Delete
    2. To je jeden blog kde dáva nejaká baba všetky príbehy, ktoré nájde. Niečo ako onedirection-ff.blog
      len tie príbehy už boli publikované. Nejakou náhodou som ho našla, to je všetko. Asi jediný schopný príbeh čo tam bol. :D

      Delete
  3. Kto by mohol zabudnúť na AWLNTU :) nemožné, bolo to tak úžasné, dodnes ten príbeh si pamätám akoby som ho čítala toť nedávno. Kikuš som strášne rada že som objavila tento blog tak ako aj AWLNTU. Milujem to tu. Tvoje písanie príbehov, ale i takýchto článkov.

    ReplyDelete
  4. samozrejme že si každý pamatá AWLNTU ..nikto nikdy nezabudne na tie nervy pri poslednej časti !!!!!!! och ..hahaha si pamatám ako som ti tam písala že sa mi vôbec nehodí ku Zaynovi aby bola s Niallom ..a ty si to musela kvoli nám prepísat :D ako dobre .Niall and Amy .just EPIC .

    ReplyDelete
  5. :O to ty si písala AWLNTU? Ten príbeh milujem a je mi to už celkom trápne, že som závislá na všetkých tvojich príbehoch .. úplne si na neho pamätám :) dobre si spravila, že si v ten deň ho začala písať na parapete :) ten blog som ani neviem ako objavila, proste sa jedného dňa ocitol v záložkách niekde hore a chodievala som tam furt, kvôli AWLNTU :) myslím, že vôbec nikomu nevadí, že článok je farebný, je to také jarné, aj keď u nás teraz sněží :( každopádne, budem sa opakovať ale NIKDY NEPRESTÁVAJ PÍSAŤ :) <33

    ReplyDelete
  6. To ty si napísala AWLNTU? Ten príbeh je úžasný!! :3 Aj keď ja som ho čítala na inom blogu.... :))
    To jarné počasie... zima, vietor... ani nevypadá ako jarné! :D
    Ešte chcem poďakovať k venovaniu minulej časti :3 Veľmi si to vážim, pretože tvoj blog patrí medzi tie najlepšie slovenské :) (aj keď pre mňa je úplne najlepší zo všetkých) :)
    Proste.... milujem všetky tvoje príbehy :)) A teba dievča zbožňujem, aj keď ťa nepoznám (ale to neriešme) :D
    Neprestávaj písať :33

    ReplyDelete
  7. Jak som čítala článok... Rozmýšl'am... Čo je AWLNTU? A potom som kukla do komentov... Oh maj horan, ja ten príbeh milujem! Revala som pri ňom ako malé decko a potom som mala ešte dva dni depku, že ja tak úžasne písať nikdy nebidem... :D Čítala som ho na jednom blogu, kde aj She is mine a One More Time... Bol to úplne dokonalý príbeh :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. She is mine! mi niekto kopýroval? :D :D to sa divím, lebo tak bez pointy príbeh, aj keď je nedokončený, som ešte nevidela :D :D

      Delete