The Huntresses 4

Aria

„Mám len jednu otázku, Sierra. Vieš vôbec, čo robíš? Alebo len čakáš, čo z toho vznikne?“

„Vždy si ma podceňoval, Zayn. A vždy som ti dokázala, že bezdôvodne,“ vysmiala ho.

„Takže vieš, čo robíš.“

„Samozrejme. Poznám ľudí, ako je Aria. Sú predvídateľní. Harry je vytočený. Má plnú hlavu toho, čo som mu povedala. Aria si neodpustí, aby do toho rýpla a on vybuchne. Pekný začiatok konca, nie?“

Zabuchla som okno a s priduseným smiechom si sadla na posteľ. Mala som Sierru za rovnocennú hráčku. No po jej rozhovore so Zaynom, pri ktorom si vôbec neuvedomila, že stojí pod mojim oknom som si bola istá, že je hlúpa. Prehrabla som si zľahka vlasy a uvažovala nad jej plánom. Aj tak som to tušila. Toto bolo len malé uistenie. Chalani dúfajú, že sa jej podarí Harryho odo mňa odohnať? Asi budú sklamaní, keď zistia, že ich veľká hviezda, ktorá je aj tak len obyčajná štetka to nezvládne.

Zo stolíka pri posteli som zdvihla svoj iPhone, nechtom párkrát prešla po rúžových a strieborných trblietavých vzoroch na zadnej strane, kým som vedela, komu zavolať.

„Dlho si sa neozvala, sweetie,“ sladko sa ozvala, telefón ledva zazvonil.

„Ty vieš, že keby som mohla, volám ti aj každý deň,“ uistila som ju a ona si povzdychla.

„Čo je teda také vážne?“ spýtala sa veselo. Prevalila som sa na posteli na brucho a nohy prekrížila vo vzduchu.

„Harry.“

„Počúvam.“

„Jeho kamoši. Chcú, aby sme sa rozišli. Dokonca si sem dotrepali jeho ex, štetku, chuderu, ktorá ich má všetkých omotaných okolo prsta.“ V telefóne bolo na chvíľku ticho.

„Si si istá, že všetkých?“ spýtala sa a z jej hlasu som vedela, že si bola istá mojou odpoveďou. Zamyslela som sa.

„Vlastne si nemyslím, že sú z nej až takí nadšení. Možno jeden. Ten sa trochu okolo nej motá, no nič vážne aj tak. Pochybujem, že ona ho chce.“ Opäť chvíľka ticha.

„Je to jasné. Potrebuješ niekoho na svoju stranu. Namotať si ich tak, ako ona. Mohla by si začať nejakým milým, tichším chlapcom s dobrým srdiečkom,“ zasmiala sa a počula som ten výsmech, keď hovorila o dobrom srdiečku. Pre ňu to znamenalo len toľko, že je ľahko manipulovateľný. A pre mňa tiež. Usmiala som sa a v mysli videla modré oči a blonďavé vlasy patriace Niallovi. Dokonalé.

„Keď takého mám?“

„Potom je to už jednoduché...“

*****

„Som domááá!“ vykríkla som na celý dom. Pôsobil prázdno. Naklonila som sa k topánke na pravej nohe a bojovala s remienkom. Naklonila som sa ešte kúsok viac, keď ma váha vlastného tela prevážila.

„Opatrne,“ ozval sa Niall, jemne znechutený a pridržal ma. Neuvedomila som si, kedy sa objavil pri dverách.

„Ty si dúúch?“ priblblo som sa spýtala a vyprskla do smiechu, pri ktorom som ho opľula. Chrbtom ruky si utrel tvár.

„A ty si opitá,“ skonštatoval bez záujmu. Zachichotala som sa.

„Ja len tak trošičku...“ s ďalším chichotom som chcela okolo neho prejsť, no zrazu stál bližšie, akosi až v mojej ceste. Narazila som doňho plecom a rozosmiala sa. Prevrátil oči, kým ma vzal na ruky, prehodil si ma cez plece a chcel ma odniesť do izby.

„Harry bude žiááárliť, keď to uvidí!“ kričala som so smiechom po ňom, ako ma niesol po schodoch, „a ani nemá na čo! Ale je to škoda nevyužiť! Keď už má byť naštvaný, je jedno, či len tak alebo má dôvod! Boli by sme blbí, keby sme si vybrali to... to...“ na chvíľu som sa zamyslela. Ktoré bolo prvé, a ktoré druhé? 

„Prvé!“ tipla som nakoniec, nevedela som, či dobre, no pochopil.

„Aj tak sa mi tvoje tričko nepáči. Daj si ho dolu!“ a začala som mu búchať do chrbta.

„Dole! Dole! Dole! Dole...!“

„...Aria, sklapni...“

„....dole! Dole! Dole!...“

Niallovi to už začínalo liezť na nervy, to som videla aj ja. Položil ma na posteľ do Harryho izby a chcel odísť.

„Ty ma nemáš rád, však?“ spýtala som sa smutne so slzami na krajíčku, nálada sa mi v priebehu sekundy úplne zmenila, „nikto ma nemá rád.“ Zastal vo dverách. Zaváhal a nevedel, čo povedať. Mne sa už medzitým po lícach kotúľali slzy.

„Samozrejme, že ťa máme radi,“ uistil ma. Urazene som smrkla.

„Neklam mi. Nikto z vás ma nemá rád a to ma ani nepoznáte. Vy si myslíte, že Harryho využívam, však?“ pýtala som sa ho s plačom.

„Aria...“ začal upokojujúco, no nevedel, čo povedať. Nechcel mi klamať.

„Mala by si ísť spať. Vypila si toho veľa.“

„Si hnusný ku mne! Ja nechcem, aby si ma nemal rád! Prečo ma nemáš rád?!“ kričala som po ňom s plačom.

„Aria...“ snažil sa ma upokojiť, no nevedel, ako.

„Môžem ti to aspoň vyysvetliť?“ spýtala som sa a pridala pohľad psích očí. Zaváhal, no nakoniec si prisadol ku mne na posteľ a chytil ma za ruku.

„Ja viem, že si myslíte, že Harryho využívam,“ zafňukala som, „ ale...ale ja nechcem. Ja... súrne potrebujem peniaze. Moja mama...“ na chvíľku som nemohla rozprávať, rozplakala som sa viac a Niall ma utešoval, „ona je chorá. A... ja nemám peniaze pre-pre ňu na lieky a všetko...“ zafňukala som. Niall prudko vstal z postele a pustil moju ruku.

„Klamárka.“

Uplakanými očami som pozrela do tých jeho.

„Ja neklamem!“

„Samozrejme. Potrebuješ peniaze pre mamu. To máš z telenovely?“

„...Niall...“

„...neverím ti! Jediné, na čo tie peniaze využívaš sú tvoje nákupy! Čo nosíš mame, výdavky? Vždy všetko minieš na veci pre seba!“

„To nie je pravda!“

„Aspoň mi neklam do očí! Neustále si kupiuješ nové oblečenie, samý make up, šperky a kraviny!“

„Nekupujem!“

„Aria...!“

„Všetko som ukradla! Spokojný?!“ zvreskla som naňho a on šokovane zmĺkol. Rozplakala som sa ešte viac.

„Tie veci som ukradla. Alebo ich doniesla z domu, čo som už dávno mala. Alebo to boli handry za drobné zo sekáča, len aby to vyzeralo, že som niečo kúpila. Aby nevedel, že mu beriem peniaze. Niall, ja som nemala inú možnosť! Ľúbila som ho, ľúbim ho, no ľúbim aj svoju mamu! A... a on nepotrebuje toľko peňazí... aspoň nie tak súrne,“ začala som fňukať. Niall ma inštinktívne objal.

„Nesmieš mu to povedať, Niall,“ rozplakala som sa ešte viac, „ja ho ľúbim, nechcem, aby ma opustil.“

Na chvíľu sa zamyslel, no vedela som, že mu je to ľúto. On s jeho dobrým, veľkým srdcom ma nenechá trápiť sa. Urobí čokoľvek, aby ľuďom pomohol. Ani chudák nevie, ako mu to môže uškodiť, ako ho ľudia môžu využívať.

„Bude to naše malé tajomstvo, dobre?“ spýtal sa ma a pohladil po pleci, „len už, prosím nekradni.“

„Ale Niall, ja nemôžem! Čo moja mama?“ spýtala som sa ho zúfalo.

„S tým ti pomôžem ja, ak mi sľúbiš, že Harrymu peniaze kradnúť nebudeš. Ani nič z obchodov.“

„Niall, to nemôžem...“

„Koľko potrebuješ?“ spýtal sa priateľsky a privinul si ma bližšie, slzy mi tiekli na jeho tričko.

„Ne-nemôžem...“

„Nevymýšľaj,“ zamrmlal a do dlane mi vtlačil niekoľko bankoviek.

„Niall...“

„Spi už,“ napomenul ma len krátko, prikryl a odišiel. Chvíľku som počúvala zvuky z domu, no nič sa neozvalo. Vstala som z postele a prešla do kúpelne, peniaze bez toho, aby som na ne pozrela strčila do vrecka sukne. Obraz v zrkadle bol presne taký, ako som čakala. Rýchlo som si odmaľovala roztečenú linku a špirálu, vlasy stiahla do strapatého drdola a tvár si opláchla vodou. Usmievala som sa a hlavou mi blúdil Niall. Aký len bol dôverčivý! Pár nemotorných pohybov, príbeh ako z nejakého úbohého seriálu a on mi to celé zožral. V zrkadle som sa ubezpečila, že vyzerám normálne a nikto nebude môcť zistiť, čo sa tu dialo. A Niall nič nepovie. Možno si bude myslieť, že ako opitá si nič z toho nebudem pamätať. Ten chlapec uverí všetkému.  Opäť som si ľahla do potele a spokojne sa so sebou usmiala. On si naozaj myslel, že som opitá, a že mu hovorím pravdu. Čosi na stolíku zaujalo moju pozornosť. Ležala tam fotka s chalanmi, torá sa mi nikdy nepáčila, no Harry mi ju aj tak dal na pamiatku. Hrubou fixkou, ktorá bola vždy v stolíku som silno zakrúžkovala Niallovu tvár. On už bol môj. Pohla som sa k Harryho, no zaváhala som. Odkedy tu bola Sierra, nebol celkom môj. Povzdychla som si a rozhodla sa jeho nechať na neskôr. Vyškerenú tvár hneď vedľa jeho som preškrtla, kým som sa dostala k Liamovej. On už aj tak patril jej. Tenkým krúžkom som ohraničila Liamovu tvár. On bude ďalší.