Our last song 1o

Last one, hope u enjoyed this story :)

Song for u

Na opačnom konci pódia sa objavil Harry, a keď sa naše pohľady stretli, nevyzeral byť vôbec prekvapený. To už však k nemu kráčala Jackie, objala ho a vymenili si letmé bozky na líca. Kým si sadol, ešte raz na mňa pozrel, doslova ma prešiel pohľadom od hlavy po päty. Ja som od neho nemohla odtrhnúť pohľad. Opatrne, aby som naňho nevyvaľovala oči celý čas som si všímala každý detail jeho tváre. Vyzeral takto aj vtedy? Ako veľmi sa zmenil? Videla som na ňom to, čo som na ňom pred rokmi milovala. Ten smiech, keď sa teraz s Jackie smejú na čomsi, čo ja nedokážem vnímať. Tie kučery, to, ako mi spieval... Shirley, uvedom sa! Ten chalan je minulosť! Ublížil ti, zlomil ti srdce! Nie len, že ťa podviedol, keď ste boli zasnúbený, on ti dokonca...! Nedokázala som si to ani pomyslieť, aj teraz to bolelo. Tak, že som to nebola schopná nikomu povedať. Ten chalan iba hrá svoj dokonalo nevinný úsmev.

„...nie, som sám. Možno je to hlúpe, no po rozhode so Shirley som si už nedokázal a asi ani nechcel niekoho nájsť,“ počula som ho hovoriť, keď som konečne bola schopná vnímať.

„Máš zo mňa traumu, Styles?“ podpichla som ho s úškrnom, ktorý mi drzo opätoval.

„No, dôvod by som na to mal, či nie? Nesprávala si sa ku mne stále zrovna milo...“

„Ja som ku každému taká, ako si zaslúži,“ odbila som ho so sladkým úsmevom a on sa radšej otočil späť k Jackie.

„Čiže áno, som sám. Ak sa pýtaš preto, prečo si myslím, tu je moje číslo,“žmurkol na ňu, keď jej posunul v skutočnosti prázdny papierik a ona sa zasmiala.

„Nebol to síce dôvod, pre ktorý som sa pýtala, no rozhodne si ho nechám,“ odpovedala mu so smiechom a papierik si vložila do vrecka na saku.

„To každému hneď nechávaš číslo, či chce alebo nie?“ znova som ho podpichla pri spomienke, ako sme sa prvýkrát stretli.

„Len výnimočným osobám,“ žmurkol na mňa.

„Ó, som dojatá,“ afektovane som si priložila ruky na srdce, no to sa nás už Jackie so smiechom snažila prerušiť.

„Myslím, že sme tu už dnes o vašom vzťahu počuli všetko. No niečo by ma predsa zaujímalo. Harry, ako si sa ty vyrovnával s vašim rozchodom?“

„Nechajte ma hádať. Oslavoval si to s tou štetkou v najbližšom bare.“

„Shirey!“ prekvapene a zhrozene ma okríkla Jackie, no mne to bolo jedno. To nebolo všetko, čo som totiž k tomu chcela povedať.

„Vieš, nad čím som rozmýšľala, Harry? Celkom by ma zaujímalo, ako dlho si ma s ňou podvádzal. Musela by to byť poriadna náhoda, aby som ťa prišla pozrieť akurát v deň, keď si tam mal jedinýkrát niekoho iného. A ty dobre vieš, že ja na náhody neverím. Tak koľko? Mesiac? Dva mesiace? Pol roka? Rok?“

„Musíš sa ma na takéto veci pýtať akurát tu?“ spýtal sa podráždene, čo bol znak toho, že som vyhrávala.

„Prepáč, ale musím. Inokedy už totiž s tebou neprehovorím.“ Prevrátil očami a nadýchol sa, že odpovie, keď ho Jackie prerušila v snahe zabrániť tomu, aby sme sa pohádali.

„Neodpovedal si mi, Harry. Ako si sa vyrovnával s vašim rozchodom?“

 „Je mi jasné, že ty mi neveríš,“ začal a pozeral priamo na mňa, „a možno aj ďalší. No to, čo som urobil bola najväčšia chyba v mojom živote. Prišiel som o dievča, ktoré neskutočne ľú...“ odkašľal si, akoby sa pomýlil, „ktoré som neskutočne ľúbil. Bol som idiot a celé dni ma zožierali výčitky svedomia. Viem, že si si nič také nezaslúžila...“

Harry stále rozprával, no ja som si pritiahla kolená k brade, objala ich rukami a sklonila hlavu, aby nikto nevidel, že mám zatvorené oči a v skutočnosti nevnímam a netuším, o čom tu Harry rozpráva. A ani to počuť nechcem. Ďalšie jeho sladké rečičky, ktorými ma oklamal a teraz oklame aj zvyšok sveta? 

„...bola to obrovská chyba, keby som mohol, vrátil by som čas, spravil by som čokoľvek, aby mi odpustila...“

Jeho sladké reči napĺňali miestnosť a robili z neho úbohého chlapca, ktorému som ja ublížila tým, že som mu neodpustila a bola tou zlou. Tak veľmi, ako som kedysi milovala jeho neskutočné herecké a presviedčacie schopnosti, tak veľmi som ich teraz nenávidela.

„...dúfal som, že mi dovolí vysvetliť to, ospravedlniť sa, že budeme môcť začať odznova, no nikdy mi nezdvíhala telefón, neotvárala dvere, neodpisovala na správy...“

„Nie je ti to trapne, takto tu zo seba robiť milujúceho priateľa, po tom, čo si v skutočnosti urobil?“ prebodla som ho zúrivým pohľadom, keď som už jeho sladké reči nemohla ďalej počúvať.

„Shirley, prisahám, že všetko, čo hovorím, je pravda! Nič som tak neľutoval, ako tú noc!“

„Isteže, preto si mi ich na druhý deň poslal, však?!“

„Čo poslal?!“

„Nerob zo seba zasa hlupáka! Vedel si, ako ich nenávidím! Vedel si, že z nich mám panický strach! No napriek tomu si mi na druhý deň poslal obrovskú kyticu! Nikto o tom nevedel, okrem teba a Maggie! No ona mi asi kyticu červených ruží asi neposlala, však?! A nepodpísala sa na ne ako Harry! Len jedného Harryho som poznala! Len jeden Harry vedel o tom, ako sa ruží bojím! Ten, ktorý mi v ten večer zlomil srdce! A na druhý deň jeho zvyšky rozdrvil na prach tou kyticou a odkazom! A predstav si, že ten istý Harry sa tu práve snaží všetkým nahovoriť, ako ho to mrzí!“

„Shirley...ja...“ zakoktal sa zmätene, no nevedel, čo povedať. Jackie vzdala snahu upokojiť nás a mne sa do očí začínali tlačiť slzy. Rýchlo som zažmurkala.

„Lucy...“ zamrmlal Harry potichu, no ja som to počula a prebodla ho znova vražedným pohľadom. Jeho nová priateľka?

„Lucy,“ zopakoval hlasnejšie, „ona ti ich musela poslať. Prisahám, že som doteraz o žiadnych ružiach nevedel. V ten večer som sa opil, rozprával som jej celý večer o tebe, o tom, ako mi chýbaš. Mal som toho vypitého naozaj veľa a povedal som... viac, než som mal,“ odkašľal si, keď ho hlas prestával poslúchať, „a potom som... potom sme...“

„Vyspal si sa s ňou,“ dokončila som zaňho krátko vetu, ktorá mu robila toľko problémov. Zahanbene prikývol. Nemohla som si pomôcť, musela som sa nad tým zamyslieť. Čo ak je to pravda? Čo ak mi nikdy neposlal tie kvety s odkazom? Čo ak sa s ňou vyspal len preto, že bol opitý? Nie, že by to bolo v poriadku, no aj tak to čosi mení. Čo ak nikdy neurobil to, za čo som ho nenávidela? Čo potom?

Nevnímala som, čo sa dialo okolo mňa, no predsa som kútikom oka zachytila, že Harry vstal a čosi zašepkal Jackie, ktorá nadšene prikyvovala. Nervózne som si prehrabla vlasy, čo občas robím, keď neviem, čo od nervozity. Čo Harry plánuje? Pomaly prešiel až ku mne, zvuk jeho topánok sa ozýval v tichu, ktoré naplnilo miestnosť. Nastavil mi ruku, ktorú som neisto chytila, skôr zo zvedavosti, než záujmu. A možno trochu aj zo strachu, ten Harry, s ktorým som chodila by ma totiž chytil a nedobrovolne donútil postaviť sa, ak by som jeho ruku neprijala. Hneď, ako som vstala som si ruku uvolnila z jeho veľkej dlane. Neisto si odkašľal, kým otvoril ústa. A začal spievať.

„When I see you on the street

In his arms, I get weak

My body fails I'm on my knees

prayin'....

When he opens his arms and holds you close tonight

It just don't feel right

Cause I can love you more than this

When he lays you down I might just die inside

It just don't feel right

Cause I can love you more than this“

Harry začal spievať, jeho hlas zo začiatku neistý pri menej známej časti piesne, no pustupne nabral istotu, aj keď spieval bez hudby. Pri posledných slovách so strachom zdvihol pohľad a jeho oči, ktoré doteraz behali medzi Nathanom a dlážkou pozerali do mojich. On si pamätal, že to bola moja obľúbená pieseň! A z toho, ako občas ukradomky pozrel na Nathana mi bolo jasné, že on je preňho ten chalan z piesne, ktorý ma nikdy nebude ľúbiť tak veľmi ako Harry. Harry, ktorý to všetko ľutoval, ktorý mi tvrdil, že ma stále ľúbil a chcel ma späť. Všetci čakali na moju odpoveď. S obavami som pozrela dozadu na Nathana, ktorý to celé sledoval zo zákulisia. V jeho očiach sa odrážal strach, hnev aj neistota. No napriek tomu bez pohnutia, bez akéhokoľvek náznaku či snahy niečo mi povedať sledoval, čo sa tu deje.

Vydesene som pozrela do Harryho očí, v ktorých sa zrkadlil rovnaký strach. Tých krásnych zelených očí, ktoré som tak milovala. V hlave sa mi vynoril text jednej piesne, ktorá si ma čímsi získala, no nikdy som nevedela, čo presne sa mi na nej páčilo. Nedokázala som si spomenúť na presnú melódiu, no vytvorila som si vlastnú, pomalú, pri ktorej som sa hrala s každou slabikou skôr, než som ju vyslovila. Hlas sa mi zachvel, keď prvé slová opúšťali moje pery.

„Who do you think you are...?“ zaspievala som mu späť, potichu a pomaly, no skôr, než som mohla pokračovať som sa zasekla. Pozrela som späť do neistej Nathanovej tváre a po líci mi tiekli slzy. Bojovne som zdvihla pohľad a pozrela Harrymu sebaisto do očí, kým som na jazyku opäť cítila tie slová. Tentokrát som ich zaspievala s istotou a nahlas.

„Who do you think you are?!

Who do you think I am?!

You only love to see me breakin'!

You only want me when I'm taken!“

You don't really want my heart, no you just like to know you can...! zneli mi v hlave ďalšie dva verše, kým som sledovala, ako sa Harry zrútil s tvárou v dlaniach na pódium, sama som z neho zoskočila, chytila Nathana za ruku a utekali sme preč.

The end 

Poznáte film The perks of being a wallflower? Priznávam, pozrela som si ho len kvôli Emme (a trošku aj Loganovi), ale zamilovala som sa doňho. Táto tu veta ma donútila zamyslieť sa. We accept the love we think we deserve. Myslím, že to neplatí len na lásku. Ale aj priateľstvo. V mojom prípade určite. Úprimne, nikdy som si nevedela predstaviť, že budem mať tak úžasnú kamarátku, ako mám. Vždy som sa tvárila, aká som spokojná s ľuďmi, s ktorými si vôbec nerozumiem a samú seba prehovárala tým, že však kto lepší by ma aj tak chcel za kamarátku? Myslím, že som bola tak trošku ako ten chalan (cítim sa debil, že neviem jeho meno, ale keď pre mňa bol odjakživa buď Logan alebo Percy, aj keď som pozerala ten film...), nový rok na novej škole a konečne mám pocit, že som s ľuďmi, s ktorými si rozumiem. Neviem, prečo to tu píšem, ani ako ma to vlastne napadlo. Možno chcem len týmto ľuďom veľmi poďakovať, že sú takí úžasní akí sú. Veľmi ich ľúbim. A vám povedať, že NIKDY neverte takýmto kravinám. Lebo si tým len sami ublížite.


V pondelok (zajtra) môžte očakávať prvú časť nového príbehu s názvom 
Escape from the shadows