Masks hold the line -prológ

Ja vám k tomu niečo poviem zajtra, dobre? :) ..strašne sa mi chce drychmať, mám opuchnuté oči, lebo ten film bol krásny, aj keď som slzila, zase. Ale je to nové, je to pre Vás, a ja dúfam, že nesklamem. Zase. :) ..hádam sa Vám to bude páčiť.. Xx 

http://m.youtube.com/watch?v=mOzdfaEPaR0 -toto je pre tú atmosféru toho, čo sa tam deje ;D

Ak by raz Afrodita zostúpila na zem, vyzerala by presne takto. Neviem si predstaviť, že nie. Možno by tá bájna ženská mala aj konkurenciu, pretože predo mnou stál anjel. Anjel s čiernými krídlami, a zvodnými očami. 

V sekunde prudko zdvihla hlavu, a spravila ten jeden veľký ladný krok dopredu, ktorý sa od nás vyžadoval. Pod temne fialovým saténom sa jej črtol bok, no vzápätí zmizol, lebo jej noha v strieborných sandáloch na opätku dopadla na zem. Zvuk zanikol medzi buchnutím všetkých ostatných dámskych i pánskych topánok o drevenú podlahu. So záujmom som sa kĺzal očami po jej tele, skúmal, ako pekne prisunula chodidlo k členku, ako trčí jej útle koleno, a ten zohnutý bok. Vnímal som aj šaty z tmavej látky, ktoré možno ani také tmavé neboli, len ich takými robila hustá tma v tejto miestnosti, vynikal v nich jej štíhli pás, a línia tiahnúca sa hore, k jej hrudníku. Spôsob, akým sa jej prsia, patrne zahalené do šiat dvíhali prezrádzal, ako splašene dýcha. Obzrel som si jej krk, dokonalé pery, v tomto momente narúžované, nadýchané, a mierne našpúlené. To bolo posledné, čo mi bolo dovolené vidieť. Lícne kosti spolu s nosom zahaľovala maska. Čierna škraboška, s fialovými pierkami, a striebornými kamienkami na okraji. Vtedy som ich zbadal. Zabodli sa do mňa v tej iste chvíli, ako som ja prestal klopiť viečka. Tie oči ukrývali nefalšované zlato. Prelievalo sa tam ako med. Ľudia majú čierne zreničky, no čiernejšie ako tie jej, také nemá nikto. S istotou hľadela na mňa, drzo, zvodne, tajomne a upreto. Ja som mal jemný úškrn na perách, toto dievča bolo určené nato, aby dnes v noci stálo oproti mne. Zrazu sa spustila hudba, ktorá na niekoľko ustala, len pre tento moment. Preto, aby sa tu vzniesla tá atmosféra, to tajomno, niečo statické, alebo rovno oheň, ktorý vo mne už v tejto chvíli pohlcoval všetky zbytočné city. Podobný oheň, akým horeli jej oči. Niekto by povedal, že vášeň na chvíľu zmizla zo sveta, aby sa mohla sústrediť na tomto bále.

Všetky ženy v miestnosti spravili krok, ich opätky opäť vytvorili ten zvuk, boky sa zvlnili. Takým istým štýlom spravili ešte jeden, a potom ďaľší. Tretí, kedy už bola len kúsok odomňa, a mne sa prehĺbil dych. Predpísane, tak, ako sa to má však zmizla, keď už som ju ja mal na dosah ruky, a každý by čakal, že si svoju partnerku pritiahnem za pás. Spravili to všetky. Nemusel som to zachytiť, presne som vedel, ako to spravila. Pravou rukou rýchlo schytila lem svojich šiat, šklbla nimi doľava, ona sa s vystretou pravou nohou, a prepnutou špičkou žuchla k zemi. Lebo takto sa uvítacie tango začína, je to o tom príbehu, v ktorom sa žena zvádzajúcemu mužovi podvolí, a skloní hlavu.

"Harry."

Šepol som tak ticho, ako to len šlo keď sa konečne zjavila, a chytil ju za ten pás. Takmer nebadane sa usmiala, zvrtla sa, čím rozkrútila šaty okolo nej, a keď sa ocitla na mojej hrudi takým istým šeptom mi prezradila to jediné malé tajomstvo, ktoré som potreboval.

"Cataleya."

V tanci Cataleya padla k zemi, hlavu sklonila. Ale život nie je tango, a ja som nemal ani tušenia, aké ťažké, až nemožné bude vôbec túto ženu získať.

P.S. Je celkom možné, že názov je.. hm.. aký správy výraz použiť.. :D ..přijebaný.. taký, že nemá zmysel :D ..ale znie dobre :D