Sunday 23 December 2012

Point in time - epilóg

Nejakú pieseň k tomu? <=======KLIK
Túto milujem, hodí sa mi k čítaniu, ale Vy si pustite, čo len chcete.

Pre najúžasnejšiu Marušku, tvoje vianočné želanie a pre (ne)objektívnu (najmegabombastickejšiu)Klaudiku. Obidve Vás strašne milujem.


Zobudila som sa s úsmevom na perách a slnko ma príjemne šteklilo na tvári. Niečia ruka sa okolo mňa ovinula a pritiahla si ma bližšie, keď som chcela vyliezť s postele. Horúce pery sa jemne dotkli môjho nosa, až potom ma s nevôľou pustil. Dlhé tričko povaľujúce sa pri posteli som na seba rýchlo natiahla a stiahla ho čo najnižšie. Vyšuchtala som sa spod tenkých prikrývok, nohy spustila na studenú drevenú dlážku a zamierila som ku skrini. Sotva som sa postavila na nohy, jemne mi plesol po zadku a ja som sa zasmiala. Až teraz som si bola úplne istá, že to bol on, pretože to, že bol ku mne doteraz nežný sa naňho vôbec nehodilo. Otvorila som skriňu a stála pred najťahšou možnou úlohou, výberom oblečenia.

Rozhodla som sa pre veľké tepláky a opatrne ich zložila z najvyššej poličky, ktorá bola o kus vyššie, než by mi vyhovovalo. „Mám lepší nápad,“ zamrmlal mi zrazu do ucha, pritisol sa zozadu ku mne, jednou rukou ma objal a druhou sa postaral, aby tepláky spadli na zem. „Čo tak radšej robiť niečo, kde to oblečenie potrebovať nebudeš?“ Pokrútila som hlavou a natočila sa tak, aby som aspoň na okamih dočiahla na jeho pery. „Ty vieš argumentovať,“ uškrnul sa, jemne ma od seba odtlačil a podal mi oblečenie zo skrine. „Toto ne...“ začala som protestovať, no priložil mi prst na pery a začal hovoriť sám. „Buď toto alebo možnosť, ktorú som ti dal pred chvíľou.“ Zahnala som sa, akoby som mu chcela streliť facku a on privrel oči, určite presvedčený, že s tým nemám problém. Namiesto toho som ho pohladila po líci. Rýchlo som si obliekla riflové kraťase, ktoré by sa svojou dĺžkou dali pomýliť so širším opaskom a navliekla si biele tielko s čipkou okolo nie veľmi skromného výstrihu. Spokojne sa na mňa usmial a vlepil mi rýchly bozk na líce. Vo voľných kraťasoch a tričku, cez ktoré bolo vidieť tvar jeho hrude vyzeral sexy a ja som si mimovoľne zahryzla do pery, keď som si ho prezerala. Uškrnul sa, no nič nepovedal. Vzal ma za ruku a ako malé deti sme bežali dolu schodmi.

Dolu nečakane zastal a ja som doňho narazila, čomu sme sa obaja veselo zasmiali. Keď som to nečakala, chytil ma okolo pása a prehodil si ma cez plece, na čo som sa ja len smiala. Posadil ma na pult uprostred kuchyne a postavil sa predo mňa. Jeho tvár bola nižšie od mojej, len o malý kúsoček a ja som sa sklonila, aby som ho rýchlo odstránila.  Bosé nohy som mu obmotala okolo pása a na chodidlách studených od dlážky som cítila horúcu pokožku jeho chrbta. Jeho pery sa ponorili do mojich, prvýkrát ma bozkával s citom a hral sa so mnou. Zašla som mu prstami do vlasov a preberala jednotlivé pramienky. „Ak mi zničíš účes...“ „Tak čo?“ „Zbijem ťa?“ „Nemáš žiaden originálnejší trest?“ spýtala som sa provokačne. Neodpovedal, vrátil sa perami na moje, bozkával ma tak, že po každom bozku som chcela viac. Pritiahol si ma bližšie, rukou mi opatrne vkĺzol pod tielko a na každom kúsočku pokožky, ktorého sa dotkol zanechal zimomriavky. Jemne dlaňou prechádzal po mojom bruchu až na chrbát, druhá ruka mu akosi zablúdila pod moje kraťasy. Spokojne som mu vzdychla do pier, akýsi zvuk medzi zamraučaním a pradením. A zrazu sa odo mňa odtiahol. „Čo to robíš?“ spýtala som sa sčasti naštvane, sčasti zúfalo. „Myslím, že toto je lepší trest,“ povedal s úškrnom a odtlačil ma, keď som chcela opäť nájsť jeho pery. „Rozmysli si to.“ „Lebo čo?“ „Večer. Nič nebude.“ „Ty to nevydržíš,“ vysmial ma. „Nepochybuj o mne. A keby to bolo také zlé, bývam v dome s piatimi chalanmi. A kúsok odtiaľto býva celý váš štáb. Pamätáš sa, ako sme dobre s Joshom vychádzali? Dal mi pusu, pamätáš?“ „To neurobíš,“ povedal mi s úškrnom, no už nebol taký istý, ako pred chvíľou. „Stále si myslíš, že je niečo, čo by som neurobila?“ Na chvíľu zaváhal. A hneď potom bol zas pri mne, jeho pery na mojich, kam patria.

„Čo sa to tu zas deje?“ ozval sa za Zaynovym chrbtom rozospatý Louis opierajúci sa o zárubňu. „Vy dvaja? Zas?“ Mykla som plecami. Lepšia reakcia ma naozaj nenapadala. „A prečo ja o tom nič neviem?“ „Lebo by si hneď robil kraviny. Zo všetkého vieš urobiť problém,“ odbil ho Zayn. „To nie je pravda!“ „Louis, je to pravda. Urobil by si tu polhodinové predstavenie aj z toho, že mám rúžové nohavičky.“ „Ty... vážne máš rúžové nohavičky?“ spýtal sa podozrievavo, potom zvrieskol na celý dom: „Zoe má rúžové nohavičky!“ „Sklapni!“ obaja so Zaynom sme ho naraz okríkli. Uškrnul sa a otvoril ústa, že spustí znova. „Nie sú rúžové,“ povedala som mu a vyplazila jazyk, dúfala som, že ho nejak zastavím. „Vidíš? Čierne,“ povedala som mu a potiahla si kraťase na boku kúsok nižšie. „Kam to pozeráš?!“ okríkol ho okamžite Zayn, „to, na čo pozeráš, je moje! Celé!“ Chytil ma okolo pása, aby to Louisovi ešte viac dokázal. „To ti niekedy poviem, keď ťa zasa zbadám pozerať na zadok El,“ vyškieral sa Louis. Zayn na mňa pozrel pohľadom neviniatka. „Myslíš, že verím niečo jemu?“ spýtala som sa ho s úškrnom a pobozkala ho. Tak, aby Lou nič nepočul som mu zašepkala: „To si vybavíme, keď budeme sami.“

Ignorujúc Louisa sme sa konečne rozhodli nájsť to, kvôli čomu sme sem prišli – raňajky. S miskami cereálií sme sa posadili oproti sebe na pult v strede kuchyne. Prekrížila som si nohy do tureckého sedu a Zayn to urobil chvíľu po mne. V tichosti sme raňajkovali a pozerali na seba, ticho len občas preušoval Louis hlúpymi poznámkami. Pri jednej sa už k nemu Zayn otočil a ja som vtedy nenápadne vbehla svojou lyžičkou do jeho misky a ukradla mu niekoľko cereálií. Otočil sa práve včas, aby ma videl. 
Škaredo na mňa pozrel a z misky mi vzal tiež za lyžicu cereálií. Skôr, než som mohla protestovať, priložil pery na moje a umlčal ma. To by neboli chalani a hlavne Liam, keby akurát vtedy nevošli do kuchyne. Všetci pozerali s vyvalenými očami. Vidieť nás dvoch bozkávať sa bez toho, aby minimálne jeden počas toho prichádzal k úrazu... nezvyklé, minimálne. „Ako to, že ste zas spolu?“ spýtal sa Liam šokovane. Pozreli sme sa so Zaynom na seba a usmiali. Obom sa nám vybavilo, ako sme sa to udobrili.

*****

„Čo ak to nechcem skončiť?“ zavolal za mnou Zayn a ja som sa otočila, len na sekundu. „Čo potom?“ dožadoval sa odpovede. „A čo ak tomu neverím?“ Rúčka kufra mi vypadl z ruky, keď ma rýchlo chytil a nadvihol do vzduchu. V objatí ma rýchlo doniesol do jeho izby a zamkol za nami dvere. „Chcem byť s tebou zas. Stále. Navždy.“ Pery drsne pritlačil k mojim a dlaňami bol na každom kúsku môjho tela naraz. Nerozmýšľala som, jednoducho som mu nohy obmotala okolo pása a bozky mu opätovala. Zhodil nás na posteľ, kde sme zo seba navzájom rýchlo sťahovali oblečenie. Skôr, než bolo všetko preč, nasilu som sa od neho odtiahla. „Zayn, ale ja to už takto nechcem,“ povedala som mu zadýchane. „Ani ja,“ odpovedal vážne, „tentokrát už naozaj.“

*****

Rozosmiala som sa a Zayn tiež. Žmurkol na mňa. Tento príbeh im tu rozhodne rozprávať nebudeme.



And they lived happily ever after


Veselé Vianoce!
I ♥ U

17 comments:

  1. Áno! Áno! Áno!! :D ja som šťastná jak blcha! :D :D úplne si ma potešila týmto epilógom.. úplne si ma potešila tým, že sú SPOLU a ľúbia sa!! :D úu, im to sekne :3.. :D ... ten Louis.. :D :D :D a žiarlivý Zayn,, oou :3 :D ... úplne mega to je!! :D

    ReplyDelete
  2. epilóg! taká som rada veľmi pekne to skončilo! Som rada že sú už spolu :) Večná láska Zayna a Zoe ;D
    A aj tebe šťastné a veselé Vianoce Kikuš.
    *Denisa*

    ReplyDelete
  3. juuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuj :)) to je také ááááááááááááááááááááááááááááááááááááááách :) také DOKONALé :) krásne to je .. och bože .. aj ja chcem také .. :(( a akože toto je také juujky :D konečne su spolu :) konečne sa udobrili :) to je taký nezvyk čitať tuto časť že sa nehádaju .. :) ale je to DOKONALE :) krásne :) jáááj :) milujem tento príbeh ! :) juuujky :) normálne si to musím prečítať celé od začiatku :) joj :) si ma véééééľmi potešila epilogom :) dokonalosť ! :) krása :) joooj :) ešte dlho sa nad tým budem rozplývať:) jááj :) no .. myslím že som sa asi až veeeeľmi rozrečnila .. no čo už no .. ked raz začnem neviem prestať :) :) P.S. Šťastné a Veseléééééé Vianoocééééé :))

    ReplyDelete
  4. presne TOTO som potrebovala...dokonaloooooooooost<3

    ReplyDelete
  5. To je...waaa ... ja som sa uplne roztopila! :) krasny koniec! najkrajsi! Oficialne vyhlasujem, za moju najoblubenejsiu poviedku vsetkych cias :) dufam ze sa tu coskoro objavy nejaka dalsia :)

    ReplyDelete
  6. Jééééj. Na nič iné sa nezmôžem. :)

    ReplyDelete
  7. Boze, to je uplne skvele! Mne bude za touto poviedkou tak strasne smutno! Proste, ta vasen, to, ze som nikdy nevedela, co mam cakat v dalsej casti... strasne mi to bude chybat. Ale som rada za tento epilog:) Potesila si ma nim:* Cele som si to v hlave predstavovala a bola som nadmieru spokojna:) Krasne si to zakoncila, Kikus:) A dufam, velmi dufam, ze zacnes pisat nieco nove:) Uz teraz sa tesim:* Krasne Vianoce vam obom, dievcata moje:* Aj vsetkym citatelkam:)

    ReplyDelete
  8. Je to krásne! Dúfam že začneš písať ďalší príbeh :) Nečakala som že tento ukončíš tak skoro, nevedela som že sa to bude dať ale ty si to zvládla a je to krásne! :)

    ReplyDelete
  9. Ahoj je to úžasny príbeh mohla by som ho zverejniť na svojom blogu ?

    ReplyDelete
  10. Opäť! Ty fakt nevieš zakončiť príbeh bez toho, aby som pri konci plakala?!
    Neverím, že to sú posledné slová. neverím, že si tam napísala "And they lived happily ever after". Neverím, že je koniec. Nevierím. Nemôže. Tento príbeh sa stal mojou obrovskou súčasťou, nemôže teraz jednoducho skončiť. Nemôže.
    Prosím, začni písať niečo nové, lebo umriem. Hneď, tu a teraz. Prosím, jednoducho potrebujem čítať niečo od teba. Niekto potrebuje k životu kyslík a vodu, ja tvoje príbehy. Tvoje vety, slová a jednotlivé písmená, ktoré spolu vytvírajú čosi neuveriteľné.
    Na to, koľko máš rokov, si neskutočne talentovaná. A si "vypísaná", akoby si tvorila už niekoľko desaťročí. Ani si nevieš predstaviť, akou veľkou inšpiráciou a motivácou si pre mňa. Viem, že sa znova opakujem, ale ďakujem. Za všetkko. A klaniam sa ti a skladám imaginárny klobúk.

    ReplyDelete
  11. Musím? Zas? Zas sa musím opakovať! Chápeš to?!? Ty tak neskutočne úžasne píšeš, celý tento príbeh! som z neho mimo, je úžasný, dokonalý, oni dvaja spolu boli super už od začiatku a to, že si ich dala dokopy až úplne na konci je dokonalé :)Určite si to ešte prečítam (aspoň dva razy :P)!!! Love u !! :* Krásne Vinoce : ;) (my name is Conor and U can call me Conor :D :D)

    ReplyDelete
  12. To je ono , áno :D Takto to malo skončiť.. obdivujem ťa Kikuš ! Želám vám s Maruš Krásne Vianoce plné nápadov na nové príbehy ! ;) Čítať Point in Time ma vždy bavilo. Každý deň som ju navštevovala kvôli tejto mega poviedke "! Ďakujem za všetko xx

    ReplyDelete
  13. Dokonalosť! áno takto sa mi to páči! Dobrá práca! :) Keď som to čítala na začiatku nebola som si istá či nieje s niekým iným pretože som myslela že ma budeš chcieť úplne popliesť ale po pár ďalších riadkoch som si bola na 100% istá že to je Zayn ;) Aktuálne si nevieš predstaviť aký idiotský úsmev na tvári mám :D Som tak šťastná! :3xx

    ReplyDelete
  14. Nejlepší vánoční dárek! DOSLOVA! :D
    Děkuju, děkuju, děkuju, že jsi něco takového napsala a tím mě zbavila nudy a samoty :D Čistá dokonalost :) Živě jsem si představovala každý řádek tohoto úžasného příběhu :)
    Těším se, co dalšího vymyslíš, protože bych měla nerada o důvod míň chodit sem každý den :X ;))

    ReplyDelete
  15. „Kam to pozeráš?!“ okríkol ho okamžite Zayn, „to, na čo pozeráš, je moje! Celé!“ Chytil ma okolo pása, aby to Louisovi ešte viac dokázal. „To ti niekedy poviem, keď ťa zasa zbadám pozerať na zadok El,“ vyškieral sa Louis. Zayn na mňa pozrel pohľadom neviniatka. :D :D skoro som zomrela od smiechu :D Louis vždy vie tak dokonale zabiť :D :D úžasný darček, ďakujeme aj keď nám to bude chýbať... :) úplne perfektne si to zakončila a ja som rada, že skončili spolu....dokonalé to je...a ja už vlastne ani neviem, čo napísať lebo viac superlatív nepoznám.. :D :D Kikuš, ďakujeme ti. :D Lova ya.. :))

    ReplyDelete
  16. Tak toto bol najdokonalejsi pribeh aky som kedy ctala.. a budem si ho citat stale dookolA. ;) ;D

    ReplyDelete
  17. wááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááá!!! prečítala som si to celé aspoň 5-krát a stále tomu nemôžem uveriť .. naozaj to takto skončilo? naozaj? nemám preludy alebo halucinácie s prežratia sa zemiakovým šalátom?? :D dievča ja ťa milujem :) naozaj nádherný príbeh :) poďte ma niekto utrieť z tej podlahy :D myslím že to len tak nerozdýcham...

    ReplyDelete