Sunday 23 December 2012

Point in time 29

Ťahala som z neho tričko, keď bolo preč bojovala som s jeho nohavicami a celý čas hltala všetky jeho dotyky, cítila som každý jeho výdych, každý pohyb jeho tela, ktoré bolo rovnako nedočkavé ako to moje. Potrebovala som ho. Hneď teraz. Súrne. Šialene.

************************************************


Odpila som si z ľadovej kávy a povzdychla si. Claire ma celý čas sledovala. „Ja neviem, čo mám robiť,“ povzdychla som si zúfalo znova. Usmiala sa na mňa upokojujúcim úsmevom. „Zlatíčko, čo ešte chceš? Je jasné, že Zaynovi sa páčiš, má ťa rád. Inak by mu bolo úplne jedno, či sa na párty vyspíš s nejakým idiotom.“ Prevrátila som očami. „Aj keby si mala pravdu, čo mám z toho, že ma má rád, keď to nikdy neprizná a nikdy sa tak ku mne nespráva?“ „Ale bude. Už sme dokázali, že sa mu páčiš. Donútime ho priznať si to.“ „Keby šlo o teba, nebola by si taká optimistka.“ „Počúvaš sa vôbec?! Preber sa, dievča! Celý čas nemyslí na nič iné, len ako ťa dostať do postele! Nestačí ti to ako dôkaz, že sa mu páčiš? Že ťa chce?“ „Lenže ja už viac nechcem byť jeho osobná štetka!“ „Nikdy si nebola, môžeš mi veriť. Len sa prosím upokoj a hovor potichšie, toto nie je rozhovor, ktorý chceš, aby niekto počul. A vzhľadom na to, že sme v kaviarni plnej ľudí...“ „Fajn, chápem. Tak povedz, génius, čo teraz navrhuješ? Prvá časť plánu nám perfektne vyšla, kvalitne som sa strápnila pred Louisom, tak čo navrhuješ teraz?“ „Vyšlo to dokonalo, nemôžem za to, že si ukecaná. No som si istá, že toto vyjde, tak počúvaj...“

****V ten deň, o niekoľko hodín skôr****
„Ľudia, sme doma!“ zakričal ktosi od dverí a do obývačky nakukli hlavy Claire a Harryho. Bežala som ich oboch vyobjímať, Zayn tiež vykukol z kuchyne a uškrnul sa. Konečne. Sami doma by sme už neprežili ani jeden deň. A hlavne tento dom. „Nevedel som, že chceme prerobiť obývačku,“ poznamenal so smiechom Harry, keď si pozeral nový nábytok a dekorácie. Nemôžme totiž povedať, že by sme toho veľa dokázali zachrániť po našej “menšej“ bitke. „Nuž, bolo to treba trošku oživiť,“ povedala som mu a žmurkla som naňho. „Ako myslíš.“ S Claire sme si vymenili rýchle pohľady, ktoré našťastie nikto iný nezachytil. Ona vedela, čo sa tu stalo. Musela som to niekomu povedať a ona bola jediná, kto by ma pochopil. „Čaute decká, dúfam, že ste poslúchali!“ ozval sa ďalší veselý hlas pri dverách a Louis bol hneď v obývačke pri nás. Rovnako ako Harry, aj on sa rozhliadal po novom zariadení izby a usmieval sa. S Harrym si vymenili sprisahanecké pohľady, ktoré sa mi nepáčili. Vedeli niečo, čo vedieť nemali? Viac, než by som chcela? Ale ako... Zayn? „Prečo sa tak na seba pozeráte?“ „Nie si náhodou trochu domýšľavá?“ spýtal sa so smiechom Louis. Povzdychla som si. Aj tak mi nič nepovedia. „Fajn, kašlite na to. Má tu niekto odvahu ísť obedovať? Zayn skúšal variť...“ „Zayn varil? Neverím!“ „Liam!“ zakričala som veselo, keď som počula ten hlas a k tomu tú poznámku. Tej bol schopný len starý Liam. Ten, ktorý bol šťastný a za posledné mesiace sa tu neukázal. Ten, ktorého sme od odchodu Danielle nevideli. Ten, ktorý tu zrazu stál vo dverách s ňou a držal ju okolo pliec. Zostala som bez slova stáť. „Sme zasa spolu,“ odpovedal mi na otázku, ktorú som nebola schopná vysloviť. „Liam, asi by sme sa mali o niečom porozprávať,“ začala som opatrne, „sami...“

****O niekoľko hodín neskôr, súčastnosť****
Zaklapla som notebook a natiahla sa, bolel ma už chrbát. Ponaťahovala som sa, až mi niektoré kosti zapraskali. Položila som ho na stolík, zoskočila z postele a vyzliekla si sveter, začínalo mi byť teplo. Pozrela som von z okna, keď sa za mnou otvorili dvere. Snažila som sa ten zvuk ignorovať, no vedela som, kto prišiel. Postavil sa ku mne zozadu, ruku mi položil okolo pása a pery mi priložil ku krku, jeho dych ma šteklil na pokožke. Silnejšie ma objal okolo pása a pritiahol si ma k sebe bližšie. Nereagovala som, snažila som sa nijak nedať najavo, že som si ho pri sebe všimla. Perami mi jemne skĺzol po krku až na klúčnu kosť a plece, jazykom ochutnával každý kúsok pokožky, ktorý našiel vo výstrihu voľného trička. „Zayn, prestaň,“ povedala som mu bez emócií v hlase. „Vieš, že sa ti to páči, zlatko,“ zamrmlal mi do krku a pokračoval. „Dosť. Stačilo.“ Samozrejme, neprestal. Vlasy mi po pramienkoch odhrnul cez jedno plece, kým druhé zasypával bozkami a dlane mi priložil na boky. Jemne som ho od seba odtlačila, no keď to nepomohlo, potlačila som ho silnejšie.

„Zayn, už dosť.“ „Ale Zoe, tiež to chceš, obaja to chceme.“ Usmial sa, dlane mi vzal do svojich a pery pritlačil na moje. „Nie, Zayn, nechaj ma.“ „Zoe,“ zamrmlal mi do pier a pokúšal sa jazykom prebojovať dnu. Rýchlo som si ruky vytrhla z tých jeho a odtlačila ho od seba. „Prestaň, musím ti niečo povedať,“ povedala som trochu zadychčane a zdalo sa, že ma konečne počúval. Prešla som okolo neho a otvorila skriňu „Odchádzam,“ povedala som, no určite to pochopil aj bez toho. Poličky už boli dávno vyprázdnené, len pod spodnou ležal veľký kufor, teraz už plný. Pokúšal sa ešte zachytiť moju ruky, no ja som nám prsty rýchlo rozmotala a vykĺzla z jeho zovretia. „Sťahujem sa k Niallovi, aspoň zatiaľ. Bude to asi nepraktické, ale o niekoľko dní odchádzame, dovtedy to zvládneme. Takto to už ďalej nejde.“ „Naozaj si myslíš, že je to také jednoduché?“ spýtal sa s úsmevom a jeho pery už hľadali kúsoček mojej pokožky, ktorú by mohli bozkávať.

Zúfalo som ho od seba odtlačila. „Zayn! Už nemusíme predstierať, že sme spolu. Povedala som Liamovi, že sme sa rozišli. Je koniec celého divadielka, sme voľní. Uži si to.“ Nepohol sa, len na mňa nechápavo pozrel. Vzala som rúčku kufra a ťahala ho z izby. Keď sa nepozeral, zotrela som si z líca slzu a vyšla na chodbu. Zatvárala som dvere, keď som počula jeho hlas. Tichý, no jasný. „Čo ak to nechcem skončiť?“


THE END 

Vážne? Naozaj som tam napísala tie dve slová? Naozaj je toto koniec? Už teraz mi to chýba, tak rada som to písala. Všetky tie ich situácie, hádky a iné veci, čo stále robili... Lenže už nie je o čom a zbytočné naťahovanie by z toho robilo len nezmysly. Asi by som sa za ten príbeh a nápad mala poďakovať Katie, ktorá si to zrejme aj tak neprečíta, no práve jej príbeh mi vnukol tento nápad. (nebojte sa, nie je to od nej okopírované). Ale hlavne Maruš, ktorá prišla s názvom, ktorý je dokonalý, ktorá vymyslela neuveriteľne veľa vecí (myslím, že všetky dobré časti boli jej nápady). Ako napríklad demolácia domu, to, čo sa stalo na WC-kach na koncerte... ďakujem, veverička, i love u :* 

Veselé Vianoce zlatíčka, ľúbim Vás :)

16 comments:

  1. Čože? :O to nie!! akože!! prídem tu, teším sa, že konečne nová časť a zrazu tam vidím THE END.. no mňa asi porazí..vážne!! prečo?! :( :( ...mne by nevadilo, ak by sa hádali... strááášne moc som mala rada túto poviedku... jedna z mojich najobľúbenejších a už koniec? :/ ... vôbec som to nečakala... úplne nečakane si to zrobila a tak napínavo ešte... teraz akože čo? :D Zoe bude so Zaynom opäť a už lásku nebudú predstierať? :D aleboo ja neviem :/ :D .. keby to aspoň tak krásne normálne skončilo, ale tak... otvorene! :D .. och... uplne nádherná poviedka, nebola časť, ktorá sa mi nepáčila.. stále si ma niečim prekvapila a fakt som si PIT obľúbila asi najviaac ♥ teším sa, keď prídeš opäť s niečím tak dokonalým :)

    ReplyDelete
  2. Preboha nie. Čo tak napísať epilóg? :D Lebo tento tichý jasný hlas mi nestačí! Ani v najmenšom. Len epilóg. kľudne niečo typu "Skočili si o náručia a žili šťastne až do smrti." Ale niečo. Ničo rovnako perfektné ako všetko predtým.

    ReplyDelete
  3. čože? toto bola posledna časť? važne? takto to skonči? žartuješ! veď to chce minimalne jednu časť ešte! :/ ale je to super, užasne, perfektne! jedna z najlepšich poviedok, ake som kedy čitala! jednoznačne♥

    ReplyDelete
  4. Prečo? :O ved to nie je možné... ale ved ono to ešte nemože skončiť!!! :(

    ReplyDelete
  5. Napíš ešte epilog, prosím :) bože ja neverím, že je koniec... ja chcem časť kde sa budú zbožňovať, ja to myslím vážne!!! zbožňujem Zayna, jeho jediného vlastne a toto mi bude neskutočne chýbať, och škoda... a táto poviedka je dokonalá vďaka tebe, to že ti niekto vnukne nápad moc neznamená, lebo tie nápady rozvíjaš ty, ty ich opisuješ a vďaka tebe sú také aké sú... bože!!!!

    ReplyDelete
  6. epilog prosiim!!
    neprezijem/e !!
    ako za nou isiel ZASE by sa spolu vyspali a dosli by do spolocneho domu ZASE. a bolo vy to tak strasne sladke az by sme vsetky pri citani toho plakali... ! prosim

    ReplyDelete
  7. Nestáva sa často že ja komentujem poviedky :) ale tu to musím spraviť!Toto bude určite omyl!Nemôže to byť koniec!Ešte to musí pokračovať..!Toto je tak dokonalé a napínavé..nikdy neviem čo mám čakať v dalšej časti..A ked si sa rozhodla že už bude na 100% koniec(aj ked opdla mňa by nemal byť) tak aspoň napíš epilog :))

    ReplyDelete
  8. Prosim? Kikus moja milovana, toto mi nerob! Neskutocne skvela cast! Ten koniec... och, prosim, neukonci to! Aspon nie takto, takto otvorene... aj epilog by stacil:) Neskutocne mi bude tato poviedka chybat, vedela som sa do nej vzit a uniknut z reality... proste sa neviem zmierit s tym, ze skoncila:D Ale ked nad tym premyslam, tak je to dobre zakoncene. Da sa povedat, ze je to stastny koniec, ale iba pre toho, kto si ho ako stastny predstavi:) Zase raz sa tu ukazal tvoj talent. Si proste neskutocna a ja ta PROSIM, aby si zacala pisat novu poviedku:) Prosim ta velmi velmi! Urobila by si nam neuveritelnu radost, ani si nevies predstavit aku:) xx
    P.S.: Dakujem aj Maruske:)) Za jej napady a kreativitu:)) A nazov je skvely:* Uz sa tesim na Adrianu:)) xx

    ReplyDelete
  9. Epilog prosiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiim!

    ReplyDelete
  10. tak z tohto som smutná :( toto nemože byť koniec :(( ......a ak to je teda vážne koniec budeš písať aspoň nejakú novú poviedkku?

    ReplyDelete
  11. čože? koniec? prečo? jžš ono to bolo tak úžasné! myslela som že ešte pár častí dáš ... som trochu v šoku, Kikuš prečo si to takto skončila? ale aspoň epilóg ešte dáš však? (psie oči :D)
    *Denisa*

    ReplyDelete
  12. To nemôže byť koniec, veľmi ťa prosím(e) aby si napísala Epilóg alebo aspoň časť, kde sa už budú mať radi a budú to obaja dávať najavo.. Nemôžem sa zmieriť s tým, že toto je posledná časť.. ách.. viem, že si to dala aby sme si koniec domysleli ale to sa nedá .. ;) naíš, prosím

    ReplyDelete
  13. Zabte mě! Zabte!!! Tohle ne, na tohle si nezvykej! Takhle to ukončit prostě nesmíš!! :X
    Prosííím! Dej alespoň epilog...
    Jinak ti už asi nemusím psát, jak dokonalé to je, že ne?! ;)))

    ReplyDelete
  14. sorry..trochu si zabila túto krásnu vec..prećo ??..nemohla by si dať aspoň epilog?..vies, skončilo sa to dosť nevyriešené :(( ja sale verim, ze epilog bude:?/ ..nechcem sidomyslat, ked viem, ze dokonale pises a ze ten epilog napises perfektne :( PROSÍM :(

    ReplyDelete
  15. Prosííím aspoň epilóg, inak nasledujúce noci asi nebudem spať :D :( .. úžasné ♥

    ReplyDelete
  16. och .. tak mi je ľuto že to skončilo .. veľmi... stráášne som mala rada tento príbeh .. a je to DOKONALE :) jooj .. som zvedavá čo si pre nás nabuduce pripravíš :) a Veselé Vianoce :) a asi tu už nebudem takže aj Šťastný Nový Rok :))))

    ReplyDelete