Saturday 22 December 2012

Point in time 28

Rýchlo vstal a zavrel za sebou dvere, keď odišiel. Skryla som si tvár do dlaní, hanbila som sa. Niečo sa mi zazdalo? Hlasy za dverami. Čo ak je to Zayn? Čo ak niečo počul? To nemôže byť pravda! Rýchlo som prešla k dverám, čo najtichšie a snažila sa počúvať. Hlasy sa znova ozvali.

*****************************************

„Samozrejme, že by som to nespravil.“ To bol Louis. Určite. „Nepovedal by som Paulovi, nech ju vyhodí! Nie som taký debil.“ „Tak prečo si jej to nepovedal?“ dievčenský hlas, ktorý som ešte nepočula. Či...? „Ale no ták, nemôže vedieť, že nič nespravím, čo ak ju budem potrebovať postrašiť nabudúce?“ „Myslíš vydierať?“ „Nie je jedno, ako to voláš? No poď, už sme mali dávno odísť...“ Viac som nepočula. Teda, ak nerátam zvuky krokov, ktoré mi toho veľa neprezradili.
„Milé od teba, Lou!“ zakričala som za ním. Kroky prestali. Počul ma. Vyšla som za nimi na chodbu, na nočnú košeľu si obliekla aspoň župan. „Ale povedala si mi, čo som chcel,“ vyškieral sa. „Kam sa chystáte?“ spýtala som sa ho. „Preč od vás,“ vyplazil mi jazyk, „pár dni voľna, takže s El padáme ďaleko od vás. Zdá sa, že zostávate so Zaynom sami, užite si to.“ „Sami? SAMI?! To nemôžeš myslieť vážne! Kde budú všetci?!“ musela som znieť maximálne hystericky. Ale predstava toho, že budem sama so Zaynom ma vážne desila. „Ale no ták, veď si to obaja určite užijete. Vy si to užívať viete, to už počula polovica mesta.“ „Louis, sklapni!“ zasyčala som po ňom. „Zoe, to ty by si mala byť radšej niekedy tichšie.“ „Kam idú všetci?!“ dúfala som, že sa mi podarí zmeniť tému a Lou zabudne na svoje hlúpe poznámky. Okrem toho som naozaj chcela vedieť, kde všetci sú. „Hazza vypadol s Claire k najbližšej pláži. Kam ideme my s El ti nepoviem, to je tajomstvo,“ žmurkol na mňa, „chceme od vás všetkých na pár dni pokoj. A Niall kamsi vytiahol Liama, zas naňho šla tá depka. Do piatku máte od nás všetkých pokoj. Zatiaľ si tu môžte robiť, čo chcete,“ zas na mňa žmurkol, „pokojne tak nahlas ako vždy, už vás nebude mať kto počuť.“ „Idiot.“ „Aj ty mi budeš chýbať, Zoe.“ A odišli.

Povzdychla som si a hodila sa naspäť do postele. Čo by sa stalo, keby zaleziem pod perinu a najbližšie tri dni sa odtiaľ nevyhrabem, jednoducho tam počkám, kým sa všetci vrátia? Samozrejme, niekto to musel prekaziť. „Preskočilo ti?!“ zvreskla som, keď niekto zo mňa začal ťahať perinu a chytila som do ruky vankúš. Skôr, než sa spamätal, hodila som ho po ňom. Akosi to nečakal a padal zrazu dozadu. No skôr, než padol, snažil sa niečoho chytiť a podarilo sa mu nájsť akurát časť mojej nočnej košele, ktorá mi zakrývala prsia a stiahol ma za ňu na seba. Rýchlo som sa odtiahla a znova ho vankúšom ovalila po tvári. Čierne vlasy mu už nedržali v tom nagélovanom špici. Ešte niekoľkokrát som ho vankúšom udrela po tvári, kým mi ho vzal.

„O čo ti zas ide?“ zavrčal na mňa. „Zabiť ťa nie je dosť dobrý dôvod?!“ zasmiala som sa mu a vytrhla mu vankúš z rúk. Skôr, než som ho ním znova ovalila, chytil ho a snažil sa mi ho zobrať. Obaja sme ho niekoľkokrát potiahli, ozval sa praskavý zvuk a miestnosťou začali poletovať pierka. Potriasla som hlavou, aby tie, ktoré sa usadili v mojich vlasoch vypadli a potlačila Zayna dolu z postele. Podľa toho buchotu som usúdila, že podlaha asi bola tvrdá. Rýchlo ma chytil za ruku, potiahol a o niekoľko sekúnd aj môj chrbát cítil tvrdosť podlahy. „Au,“ zamrnčala som a on sa zasmial. Obaja sme sa posadili a ja som z postele potiahla ďalší vankúš, ktorý som po ňom hodila. Chytil ho a udrel ma ním po hlave. Vôbec sa so mnou nebabral, celou silou ma buchol, až sa mu svaly na rukách napínali.

Znova sa napriahol, že ma udrie, no to som už vstala a vybehla z našej spálne, dolu po schodoch, do obývačky a on bežal za mnou. Počula som buchot a sklonila sa práve včas. Veľký vankúš mi preletel ponad hlavu, vrazil do poličky a vázička sa zrútila na zem. Ozvalo sa rozbíjajúce sa sklo a na mieste, kde dopadla vázička zostala len kôpka črepín. Zdvihla som spomedzi nich vankúš, udrela ním Zayna a až vtedy som si uvedomila, že ležal v črepinách, kde sa roztrhol a okolo nás opäť poletovali pierka. Chytil ma okolo pása a zdvihol tak, že nohy som mala kúsoček nad zemou. Pritlačil ma k stene a môj chrbát, ktorý si svoje prežil už pri páde z postele sa ozval. Sponad hlavy mi z akejsi poličky padol k nohám rámik z fotky. Zem pokryla nová kôpka črepín.

„Preškočilo ti?!“ zvreskla som naňho a sotila ho dozadu z celej sily, pridala som aj kopanec do brucha. Pustil ma, chytil sa za brucho, na čo som ho sotila znova a on takisto pristál chrbtom na stene, preistotu stene s policami, ktoré sa všetky aj so svojim obsahom zrútili. Pomaly som vstala z kôpky črepín, do ktorej som spadla, keď ma Zayn pustil. „To si prehnala,“ zavrčal na mňa a hodil prvé, čo mu prišlo pod ruku. Miska, ktorá sa akýmsi zázrakom nerozbila skôr sa teraz roztrieštila o stenu pri mne. Niekoľko črepín mi pristálo na krku a pleciach, na ktorých som o chvíľku cítila jemné pramienky horúcej tekutiny. Sama som zo stolíka kúsok odo mňa vzala všetko, čo mi prišlo pod ruku a hodila to po ňom.  On po mne hodil ovládač od televízora. Zdalo sa, že začína byť taký zúrivý, až mu je jedno, čo zničí. Po ovládači letela topánka, ktorá ma trafila do boku a mne nedobrovolne unikol z úst výkrik. Zayn mal naozaj silu. Za prvou topánkou letela ďalšia, ktorá už tak dobre mierená nebola. Zasiahla televízor, ktorý sa za obrovského hluku zrútil a rozbil na kúsky.

Keď doznel posledný zvuk rozbíjajúceho sa skla, zavládlo na chvíľu hrobové ticho. Desivé, napäté, ostré. Obaja sme pozreli na miesto, kde stál televízor. Keď sme si uvedomili, čo vidíme, rýchlo sme sa tam rozbehli, no neskoro. Káble od televízora so sebou na zem stiahli aj dva reproduktory a DVD-prehrávač. Ani jeden z nás nedobehol dosť rýchlo, aby niečo z toho zachránil. Podarilo sa nám akurát sa zraziť. On ma od seba rýchlo odsotil, ako som cúvala, nohy mi odzadu podrazil stolík, spadla som na zem a hlavu si udrela o gauč. Z gauča som vzala všetky vankúše, ktoré som dočiahla a hádzala ich po Zaynovi. On ich hádzal späť. Postupne sa k vankúšom pridávalo všetko, čoho sme sa dotkli a tieto predmety stále menej triafali nás a stále viac nábytok v miestnosti.

„PRESTAŇ!“ zvreskla som, keď to už naozaj bolo veľa. Dopadol posledný vankúš a takmer nič sa nepohlo. Len posledné popletené pierka ešte lietali vzduchom. Biele záclony s niekoľkými trhlinami, ktoré im dodávali desivý a starý výzor viali vo vetre, ktorý nám cez otvorené okno prinášal dnu chladný vzduch a jemne sa trepotali. Lampa visiaca na striebornej retiazke sa nebezpečne hojdala, z tienidla mliečnej bielej farby bol kúsok odlomený a po celej dĺžke sa tiahla krivoľaká trhlina. Pri každom jej pohybe retiazka jemne zavŕzgala. Obraz na stene sa kýval v spoločnom rytme s lampou a pri každom obšuchtnutí o stenu sa ozval. Obaja so Zaynom sme zrýchlene dýchali. Tieto tiché zvuky vytvárali záhadnú melódiu, ktorá dodávala tejto miestnosti aj situácií akúsi desivú atmosféru. Čas sa zastavil, svet sa nehýbal.

Posledné pierko sa dotklo zeme a ja som sa rozhliadla po izbe, s každým pohľadom prekvapenejšia a vydesenejšia. Dlážku pokrývala vrstva jemných snehovobielych pierok, črepiny a sklíčka všetkých farieb, vankúše, kúsky látky, ktoré sa pri každom pohybe vetra pomrvili, akoby to bol ich posledný výdych a postrácané červené kvapôčky. Doteraz som si nemala čas uvedomovať bolesť. No akosi, keď už čas nehral rolu a hľadanie prvého predmetu, ktorý môžem po Zaynovi hodiť nebolo mojou jedinou starosťou, cítila som každú črepinku. Zaťala som zuby a zasyčala, keď som postupne vyťahovala tých pár kúsočkov, ktoré boli kedysi miskou z pleca. Každý som pustila spomedzi prstov a nechala cinknúť pri dopade medzi ďalšie pokrývajúce dlážku. Zayn ma nepretržite sledoval. Vietor hrajúci sa so záclonami nabral novú silu, pomedzi roztrhané záclony zavial svojim chladným dychom dnu. Cítila som, ako mi nadvihuje vlasy, šteklí ma pod krátkou nočnou košieľkou, ktorá aj tak odhaľovala viac, než by mala a prefíkane ju dvíha vyššie. Pierka znovu vzal na výlet vzduchom a nechal ich lietať pomedzi nás. Chytila som sa gauča a za bolesti každého kúska tela pomaly vstala.

Jemne som kráčala po dlážke, opatrne stúpala na sklíčka, ktoré sa mi napriek všetkej snahe zarývali do chodidiel. Vietor mi stále zlomyselne fúkal vlasy do tváre a dvíhal spodok košele. Znova som si odhŕňala strapaté pramienky z tváre a nevidela, čo robí Zayn. No keď som už konečne videla, jediné, čo som mohla vidieť bol on. Stál tesne pri mne. Otvorila som ústa, že mu niečo poviem, no skôr, než slabý hlások opustil moje pery sa na ne lačne prisal a medzierkou medzi nimi jeho jazyk vkĺzol dnu so šialenou naliehavosťou. Jeho ruky boli akosi všade, dotýkali sa každého kúsku môjho tela, boli na každom mieste, kde končila nočná košeľa a mohli pod ňu vkĺznuť.

Nakoniec si našli miesto kúsok pod mojim zadkom, zdvihli ma do vzduchu a obaja sme tvrdo pristáli na gauči, z ktorého vyletel kŕdel pierok. Tie, ktoré to nestihli, kým sme dopadli, ma šteklili cez tenkú látku košieľky na chrbte. Zaynove ruky sa opäť dotýkali každého kúska môjho tela a košieľku ťahali rýchlo preč. Bol neuverteľne hladný po bozkoch a dotykoch. Mojich bozkoch a dotykoch. Bral si ich stále viac. Cítila som, že mi chýbali rovnako ako jemu. Ťahala som z neho tričko, keď bolo preč bojovala som s jeho nohavicami a celý čas hltala všetky jeho dotyky, cítila som každý jeho výdych, každý pohyb jeho tela, ktoré bolo rovnako nedočkavé ako to moje. Potrebovala som ho. Hneď teraz. Súrne. Šialene.

Prepáčte, že zas len trapny PIT, no nič iné nemám. Viem, že to sem len tak hádžem a to je akurát všetko, no ak mám byť úprimná, som rada, že je aspoň to a hádžem to takto sem, nech niečo tu je, aby sme sa aspoň občas ozvali, aj keď len hlúpou časťou PIT. Nebojte sa, už to nebude dlho. Zajtra pravdepodobne posledná časť. Uvidíme. Nie je to ešte isté, či bude posledná, nič nie je isté. No keby predsa. Má zmysel začínať niečo nové? Viem, že moje príbehy sa Vám nepáčia ani zďaleka tak, ako keď niečo napíše Maruš, no predsa, je tu niekto, kto by čítal niečo nové odo mňa? Prosím, napíšte mi, len toľko, či to má vôbec zmysel začínať. Ďakujem. I love u :*


20 comments:

  1. Sranduješ že? Táto poviedka je uuplne uchvatná :)

    ReplyDelete
  2. Nemám slov :) Prostě další úžasná část toho nejúžasnějšího příběhu, kterého jsem kdy četla!!!
    Něco nové? Rozhodně :)))

    ReplyDelete
  3. Kikuš je to úplne nádherné a prekročuje to všetky hranice dokonalosti!A vôbec nesúhlasím s tými čo nazvali PIT trapným! Toto je úplne úžasný príbeh ako aj všetky ostatné. Už len jedna časť? :( veľká škoda. A to vôbec nie je pravda že sa nám nepáčia tak ako Maruškine, obe píšete úplne na 100% skvele!
    A ak by bolo niečo nové od teba tak určite budem čítať :))(Od vás prečítam všetko možné ;D)
    *Denisa*

    ReplyDelete
  4. Wow, to je ... neuveriteľné. Nemám slov, vážne som nikdy nič lepšie nečítala. Myslím, že ešte nie je čas to skončiť, ja sama na to nie som pripravená. Nemôže to skončiť. A prestaň, nie je to tápne, ešte ani jedno slovo, ani jedna slabika, ani jedno písmeno nebolo trápne. A ani nikdy nebude.
    A vieš, že keby si začala písať niečo nové, ja osobne by som sa šialene potešila. A určite by som nebola sama. Keď budeš mať čas, pusti sa do niečoho nového a my si to s radosťou a nadšením prečítame :))
    Ach, a ešte, krásne Sviatky a veselé Vianoce. Tebe i Maruš :)) <3

    ReplyDelete
  5. Ááá, cítim sa ako idiot :D ..no ale vážne :D ..Lalíková uvar si čajíček, pusti si rozprávočku, a porozmýšlaj o tej kravine pod časťou! :D áno? ...ďakujem :) ..viem, nič tu odo mňa nie je... ani len tie blbé články, ktoré tu bývali.. Ale stál o ne niekto? Reagoval niekto? Odmyslíme si inteligentné haterky :) ...a ešte si aj daj facku! (ale len takú slabšiu, you know what i mean), lebo vieš, že túto poviedku milujem rovnako, a moja dnešná reakcia tomu zodpovedala! Nie?! :D ..jasné, že máš písať niečo nové :) ..niečo čo sa mi určite nevyrovná, vieme to ;) veď si to len porovnaj, v číslach a komentároch, keď tak :) ...milión krát som sem písala o Adriane, že neviem, kedy to tu bude, ale predstrčila som dôkaz! :D úryvok, že sa niečo píše.. a reakcie? opäť minimálne! :) ..ja už vážne neviem :) ale Kika, ty si tu nosná, tento blog je hlavne tvoj, neprestávaj, my ťa ľúbime! :*

    ReplyDelete
  6. super, a sranduješ ?!? :) mám rada tvoje príbehy, a určite by som čítala aj niečo nové ;)

    ReplyDelete
  7. Preboha, posledná časť? Jebe ti to na mozog? Nepoznám lepšiu poviedku ako je táto! A ak už aj koniec, určite niečo nové! Never give up!

    ReplyDelete
  8. Ja chcem pár častí kde sa budú tí dvaja zbožňovať :D :D prosím :D :D nekonči s tým, bože veď ten príbeh je úžasný, a to, že to niekoho nebaví, nech ťa netrápi :) a ak náhodou toto skončíš, ďalšie určite píš, keby prestaneš čo bude na tomto blogu? mám dojem, že už nič...

    ReplyDelete
  9. Cozeee, to uz bude koniec? Niee, este nie:/ Vies, ze ja a dalsich veeela ludi miluje tuto poviedku! Co tam po nejakych haterkach, tie nech sa niekam strcia s tymi svojimi urazkami, ktore nazyvaju "slobodnym vyjadrovanim v demokratickom state":D Si natolko chytra, aby si si nich nerobila tazku hlavu:) Jasne, ze ked PIT skonci, tak chceme dalsiu poviedku! Milujeme tvoje poviedky aj teba:) Ja si vobc neviem predstavit, ze by to tu prestalo fungovat, to je proste... nepredstavitelne. Prosim ta, pis dalej, ak ta to naplna:) Bud stastna:*
    P.S.: Brutalna cast, odpadla som z toho konca! Nieco neskutocne, oplatilo sa cakat na to:)) Tesim sa na dalsiu xx

    ReplyDelete
  10. jedne z najlepších poviedok aké som kedy čítala! a to som ich čítala teda dosť! dôverujem ti či už to ukončíš teraz alebo až o 10 častí.... nič nepokazíš :)

    ReplyDelete
  11. Neblázni, tenhle příběh je jeden z nejlepších co sem kdy četla! Vůbec to není trapný!
    A jestli budeš psát něco dalšího určitě si to přečtu! Píšeš úžasně! :)

    ReplyDelete
  12. Tá kravina pod častou je výsledok tých trápnich komentárov ešte trápnejších ludí .Vdaka vám o sebe začínajú pochybovat ludia .Toto zajtra určite neskončí .Dokým tu nebude aspon 80 častí nebudem spokojná .Najdokonalejšie čo môže byt a kto tvrdí opak proste klame .Alebo je proste jebnutý -_- Ďalšia bude aj keby čo bolo !! také otázky .pffff . práve si vyhrala dalšie 3 krabice lízatok .Gratulujeem !! :D .

    ReplyDelete
  13. Robíš si srandu však? Zlatko, na čo napíše Maruš to milujem... no čo napíšeš ty.. som na tom závislá! Pozri nechcem robiť medzi vami rozdieli kto píše lepšie a podobne.. obidve ste geniálne! úžasné! dokonalé! a s naujúžansejším štýlom písania! Kikuš, prosím neprestávaj písať, budem od teba čítať všetko čo napíšeš, za to že nekomentujem.. čítam to! len neviem čo ti písať! nechcem stále opakovať "Dokonalosť!" "Dokonalosť :)" "Dokonalosť ;*" okej? :) Ak sa ti ukáže koľko ľudí si prečítalo článok, medzi nimi som aj ja :) Musí byť posledná časť? :'( Musí? :'( Milujem to! ja nechcu konec! *fňuk* a prosím ťa len sa nepodceňuj! :)

    ReplyDelete
  14. Vy si to užívať viete, to už počula polovica mesta.“ „Louis, sklapni!“ zasyčala som po ňom. „Zoe, to ty by si mala byť radšej niekedy tichšie.“ :D:D:D:D ..Louis to zabil :D :D Akože to čo Zoe a Zayn urobili? oni sú normálni? aspoň trochu.. ? :D ... šak prevrátili celý dom hore nohami. :D keď si predstavím ako to tam vyzeralo.. och bože! :D :D a debil Zayn, on ju tak "týra" :D ... akože fakt sila, vôbec som nečakala, že takto sa to zvrtne, že sa začnú biť a rozbíjať nabytok a tak :D :D úplne super to je! :D teším sa na ďalšiu :D

    ReplyDelete
  15. PROSÍM??? to nemyslíš vážne,že? je to úžasná poviedka, ktorej každú časť doslova hltám a ty ju chceš už ukončiť? bože, najradšej by som bola, kebyže má táto poviedka MINIMÁLNE 50 častí :) Veronica

    ReplyDelete
  16. bola by som rada ak by si s PIT pokracovala ake kludne zacni aj dalsiu pises naprosto dokonale len tak dalej ! :)) :* ps. je mi luto ze sa o to chvilu skonci :/

    ReplyDelete
  17. čo to trepeš? :OO tebe načisto preskočilo ? .. že sa nám tvoje príbehy nepáčia ? :OO ty nie si normálna .. ja som na nich závisla.. zbožňujem Point in time .. milujem tvoje písanie .. jasné že má zmysel začínať niečo nové .. akože .. časť ma úplne odrovnala .. dokonalé to je !!!! D.O.K.O.N.A.L.E. T.O. J.E. kapíši ?! :D a ešte nemože byť koniec.. :(( proosííím .. :( nemožeš takto skoro to skončiť.. :( proooooooosííím ... len to neukončuj .. a neprestan písať.. ved píšeš dokonalo .. nechápem prečo si myslíš že sa nám tvoje príbehy nepáčia .. som ostala prekvapená ked som to čítala .. akože toto už NIKDY ! nehovor ! rozumeno ?!
    P.S. : JE TO DOKONALÉ! NAJDOKONALEJŠIE !!!! :))

    ReplyDelete
  18. Nie! Nemôžeš tento príbeh tak skoro ukončiť! Dievča veď je dokonalý! :) Máš talent a nádherne píšeš a prosím keď teno príbeh skončíš aspoň začni nový :) Táto časť no úplne dokonalá! :) Ale to všetky časti :)

    ReplyDelete
  19. že trápne PIT ??!!!!!! veď je to dokonalá poviedka a konečne mám čo čítať !! konečne má poviedka aj iný nádych, než len náhodné stertnutie 1D s fanušičkou, mali krásny život a potom svadba a deti :D konečne iný perfektný rozmer !! ..neskus prestať :D prosím, ešte nekonči a pekne to prines rozvinuté do konca,do ktorého to vieš priniest len ty:)

    ReplyDelete