Wednesday 28 November 2012

Point in time 2o


„No to by si musela najprv povedať, že ma chceš.“ Zhlboka som sa nadýchla. Prvýkrát za triezva a plného vedomia som to povedala. „Chcem ťa.“ Uškrnul sa a spojil naše pery, no ja som sa odtiahla. „Žiadne city,“ zopakovala som mu, odtlačila ho od seba a vyšla z izby.

************************************

„Malik! Nechaj tie veci a choď sa baliť!“ okríkla som Zayna znova, keď sa zastavil pri mojom kufri a fascinovane obzeral niektoré kúsky oblečenia. „Prečo som toto na tebe nikdy nevidel?“ spýtal sa zvedavo a pred oči mi zdvihol červenú podprsenku. Vytrhla som mu ju z ruky a s krátkym zavrčaním zahrabala pod zvyšok vecí v kufri. „Vypadni odo mňa a choď sa baliť! O hodinu odchádzame!“ „Za hodinu sa dá všeličo stihnúť,“ navrhol a jazykom si prešiel po perách, kým mi dlane priložil k bokom. Striasla som ich a rýchlo ho od seba odtlačila. Hoci som nechcela, dnes som musela byť ja tá zodpovedná a postarať sa, aby sme stihli lietadlo.


„Zayn, prosím, čoskoro odchádzame, pobaľ sa!“

„Prečo si myslíš, že ťa poslúchnem?“

„Si ako malý, ty nechápeš, že ak sa nepobalíš, zmeškáme lietadlo?!“

„Podľa mňa máme času dosť!“
„Vieš čo? Najprv sa pobaľ konečne a potom môžme toto diskutovať!“

Čosi zahundral, no konečne otvoril kufor. Musela som sa naňho pozrieť. „Zayn! Čo to stváraš?!“ okríkla som ho šokovane, keď som videla to jeho balenie. Všetko hodil do tašky neposkladané, nepretriedené, ako mu prišlo pod ruku. „No čo? Čím skôr pobalím, tým viac času na príjemné veci,“ uškrnul sa a do tašky hádzal všetko, čo mu prišlo pod ruku. „Hej, to je moje tričko!“ okríkla som ho, keď hádzal do tašky čokoľvek bez kontroly. Mykol plecom a zazipsoval to. „V LA budeme zasa spolu, nájdeš to tam.“ Nechápala som, ako sa mu to podarilo zatvoriť, kým som si neuvedomila, že si zabudol zbaliť celé svoje vlasové štúdium z kúpeľne a skrinku pri posteli. Upozornila som ho na to a on si povzdychol. Pri jeho balení nie je šanca, že by sa to do kufra zmestilo. Pozrel na mňa psím pohľadom a ja som prevrátila očami. Ako tá zodpovedná a hlavne po tom, čo som počula o zodpovednosti chalanov som bola pripravená na všetko. Koniec koncov, to je moja práca, robím im predsa asistentku. Spoza skrine som vytiahla cestovnú tašku a hodila ju Zaynovi. Pozrel na mňa, či mi nešibe. Pokrčila som plecami a ďalej sa balila. „Rúžová? Barbie?“ spýtal sa ma nechápavo. „Možno sa konečne naučíš baliť! Ak nie, budeš chodiť s taškou barbie všade,“ upozornila som ho. Povzdychol si, no rýchlo začal baliť.

Po chvíľke sme boli obaja dobalení, ja som mu do svojho kufra vopchala ešte niekoľko topánok, ktoré už nikam nezmestil. Našťastie som mala v kufri miesto, keď som odtiaľ vytiahla tú barbie tašku. Skontrolovali sme celú izbu, či sme na niečo nezabudli, potom som sa unavene hodila na posteľ. Zayn sa sklonil ku mne. „Tak, už sme dobalení, času máme dosť...“ začal, rukou mi zašiel pod tričko a pery mi priložil ku krku. „Musím ešte ísť za Paulom,“ rýchlo som sa mu ospravedlnila a dostala sa z jeho objatia, „vidíme sa v aute na letisko.“ „Ale... povedala si...“ „Prepáč, Zayn, potrebovala som, aby si sa pobalil. Neber si to zle.“ A odišla som.

„Letenky,“ mrmlal si Paul popod nos a podal mi nejaké papiere. „Pasy,“ podal mi tie, „radšej, akoby som ich mal dávať chalanom, polovicu by stratili.“ Hrabal sa ďalej medzi papiermi a ja som začala kontrolovať letenky a priraďovať k nim pasy. Paul. Niall. Josh. Zayn. Tá fotka! Oh môj bože! Ja. Počkať. Tento nesedí. Otvorila som ďalší pas. Claire. Claire?! „Paul?“ „Hm?“ spýtal sa, jeho pozornosť patrila papierom, ktoré držal v rukách. „Ide s nami Claire? A prečo ja zas o ničom neviem?“ „Zmena plánu, len pred chvíľou to Harry vybavil.“ A už bol zas zahĺbený vo svojich papieroch. Povzdychla som si. „A, Zoe?“ „Áno?“ „Vieš, že v LA sa zdržíme dlhšie, takže sa rozhodlo, že namiesto hotela máme prenajaté dva domy. Takže ťa chcem poprosiť, aby si sa postarala o kuchyňu a jedlo.“ „Počkať! Mám variť?“ Uškrnul sa. „No, skôr som myslel, aby si zohnala číslo na najbližšiu pizzeriu s rozvozom a Fast food. Ale ak sa ti chce a budeš mať čas...“ „Ja zoženiem tie čísla,“ povedala som mu rýchlo a s papiermi vyšla z jeho izby.

„Pusti tam tú komédiu!“ „Ježiš Zoe! Vôbec nemáš vkus na filmy! To je najväčšia kravina!“ „Malik! Sklapni a pusti to!“ „A to sa mám na to celé dve hodiny pozerať?! Pozri, napríklad toto...“ „Nie! Zayn, ja to pozerať nebudem!“ „Ja zas nebudem pozerať hento!“ „Prečo sedím akurát pri tebe?!“ „Lebo si moja priateľka!“ pripomenul mi a majetnícky si ma k sebe pritiahol, perami začal ochutnávať moje. Všetci sa na nás rozosmiali. Až keď sme sa zasmiali aj my, Liam sa prestal mračiť. „Vieš čo? Mám nápad,“ povedala som a obidve DVD-čka mu vzala. Skryla som si ich za chrbát a niekoľkokrát vymenila, no tak, aby som vedela, ktoré je ktoré. „Ako budem vedieť, že ma neoklameš?“ spýtal sa a nadvihol obočie. „Musíš mi veriť. Ale no ták, miláčik, ja by som ťa nikdy neoklamala, veď vieš, ako veľmi ťa ľúbim.“ Niall sediaci cez uličku pri nás sa začal dusiť smiechom. „Žiarli,“ poznamenala som, keď sa Liam naňho pozrel. „Má na čo,“ poznamenal Zayn a opäť sa ku mne naklonil. Rukou mi blúdil od bruch až k chrbtu, kým ma znova pobozkal. Bozk som mu opätovala, no rýchlo sa od neho odtiahla. Zayn sa odtiahol tiež a v mával mi DVD-čkami, ktoré držal v rukách. Idiot! Okradne ma, kým ma bozkáva?!

Kým som sa za nimi natiahla, komédiu, ktorú som chcela ja odhodil kamsi dopredu uličkou medzi sedadlami. „Zayn! Preskočilo ti?!“ Neodpovedal, len zapol mini televízor a pustil svoj hlúpy film. Našťastie sme už boli dosť vysoko a mohla som vstať zo sedadla. Zamierila som rovno k WC-kam, čo bolo v lietadle vlastne jediné miesto, okrem sedadiel. Chcela som byť od neho preč. To je jedno kde. Pred Liamom mu nemôžem ublížiť a naozaj ma už začínajú opúšťať nervy. Ešte chvíľu a dopadlo by to zle. Pre Zayna, samozrejme.

„Vieš, že mi niečo dlhuješ?“ spýtal sa hlboký hlas nado mnou a mne naskákali zimomriavky. Naozaj som nečakala, že za mnou niekto bude. A zľakla som sa. Potichu sa zasmial, keď zbadal, ako mnou myklo. Dlane mi položil na boky a nasmeroval ma smerom k jednej kabínke na WC. Potlačil ma do chrbta, nech kráčam. Rýchlo som si jeho dlane zložila z bokov. Otočila som sa a uistila, že nás nikto nevidí. To by bola poriadne hlúpa situácia. „Zayn, vážne to nie je dobrý ná...“ Skôr, než som dopovedala, priložil mi prst na pery. „Niečo si povedala. Ja na také veci nezabúdam. Splnil som svoju časť dohody, pobalil som sa.“ „Povedala som, že keď sa pobalíš, môžme o tom začať diskutovať,“ odpovedala som mu chladne, perami sa stále dotýkajúc jeho prsta, ktorý ešte nezložil. „Čo tak to prediskutovať v súkromí?“ „Čo tak to nechať, kým pristaneme a ubytujeme sa?“ „Môj nápad sa mi páčil viac.“ „To, čo ty navrhneš sa ti páči vždy viac!“ „Vždy mám lepšie návrhy,“ uškrnul sa, chytil ma za ruku, a keď sa uistil, že nás nikto nesleduje, ťahal ma smerom k dverám na WC. „Zayn, to vážne nie...“ začala som, no umlčal ma, keď mi pery pritlačil na moje. Zavrel za nami dvere a zamkol. Pritlačil sa na mňa, kedže v tom malom priestore sme inú možnosť nemali a nedočkavo ťahal hore okraj môjho trička. Povzdychla som si do jeho pier a rezignovane mu pretiahla tričko cez hlavu. Cítila som, ako sa uškrnul. Perami mi prešiel na krk a keď mi jemne zahryzol do kľúčnej kosti, z pier mi unikol ďalší krátky vzdych. „Ja som ti hovoril, že je to dobrý nápad,“ uškrnul sa a pokračoval ďalej. 


18 comments:

  1. Kikuš, dokonalá časť ako aj všetky ostatné, ale o tom už dávno vieš :)JEDNODUCHO DOKONALOSŤ!!! už nič viac dodať nemôžem len pridaj ďalšiu :)

    ReplyDelete
  2. ono je to tak dokonalé ♥ ten príbeh žeriem ťáá :)

    ReplyDelete
  3. Krásne, úžasné, dokonalé, ako vždy :) Poteš moju úchylnú dušičku a v ďaľšej časti opíš ako .. ehm .. no vieš čo :D:D Kikuš, zbožňujem ťa aj celé Point in time :) Na záver dodám len, že by si mohla pridať ešte jednu časť a ja idem :)

    ReplyDelete
  4. áááá :D je to stále viac a viac dokonalé :))

    ReplyDelete
  5. Áááách, ja už na to nemám slov :D .. ja vážne neviem čo písať.. stále píšem to isté, opakujem sa ako nejaký trápny papagáj -_- ...ale keď to je tak dokonalé! bože! mňa vážne trafí... :D Vymyslela si to úžasne :) je to úžasná časť, tka jak stále a teším sa na ďalšiu :P

    ReplyDelete
  6. Ach, Kikuš, Kikuš ... Ak ma vyhodí otec z bytu, že o pol deviatej robím svojim pišťaním priveľký hluk, bude to len a len tvoja chyba.
    Možno by som ti do komentáru napísala aj nejaké chybičky (ako to robím pri ostatných príbehoch), no sem vážne nemám čo napísať. Je to krásne, dokonalé, bezchybné a perfektné.
    Milujem tvoj spôsob písania. Ešte som sa z podobným nestretla. To tvoje opisovanie pocitov, dialógov i osôb je neuveriteľné. Možno si to ani neuvedomuješ, ale si môj obrovský vzor a si mi inšpiráciou. Za mnoho ti ďakujem.
    Tvoj komentár k môjmu príbehu "Stav Sa" ma veľmi veľmi potešil. Dojatím mi vyšli až slzičky. Ďakujem. Si môj vzor, moja inšpirácia a motivácia. Každé jedno tvoje slovo, každá veta robí môj deň krajším a šťastnejším. Ďakujem. Ďakujem za tvoje príbehy, slová chvály, no najmä za to, že si.
    Klaniam sa pred tebou. Máš v sebe toľko talentu, koľko nemá ani polovica svetových spisovateľov. Tvoje príbehy môžu pokojne konkurovať Harrymu Potterovi či Hrá o Život. Ba ja osobne si myslím, že si lepšia. O mnoho lepšia.
    Neľutujem ani sekundu strávenú na tvojom blogu. Som veľmi preveľmi rada, že som sa začítala do tvojho príbehu "Amy, Who Live Next To You?", našla si ťa potom aj na twitteri a teraz sa dostala aj k ostatnej tvojej tvorbe.
    Viem, že sa až priveľmi rozpisujem, no iný kontakt na teba nemám a do jednej Direct Message na Twitteri by sa to nezmestilo. Ale ďakujem. Opakujem sa, to mi už došlo. No ďakujem, ďakujem a ešte raz ďakujem.
    Teším sa na ďalší diel ;))

    ReplyDelete
    Replies
    1. ked sa tu už spomína Stav sa tak musím tieš povedat že to bola jedna z najlepších čo tam kedy boli :) a to mám prečítane všetky :D nie že by to boli veci s ktorými by sa mal človek chválit .predsalen ta stranka nieje o vílach ale nevadí :) takže som ti aj ja chcela povedat že to bolo dokonalé :) dúfam že kika prepáči že to píšem sem ale ked som to včera prečítala tak som nemala slová a teraz keby napíšem komentár tak si to už asi neprečítaš :) tak apson takto :) -najväčší fanúšik ff-iek alebo 1Dfuckmeinthekitchen :D

      Delete
  7. ÓÓÓ :D Dievča ako ja milujem ten tvoj príbeh :) Musím priznať že som na tom vážne závislá :D A ešte niečo... Makaj pridať ďalšiu časť! :)

    ReplyDelete
  8. Nádherné to je :DD.. Normálne som z tvojich príbehov nadržaná :DDD

    ReplyDelete
  9. Užasne ... :) neviem čo na to povedat iba to že chcem hned dalšiu :D _:D

    ReplyDelete
  10. Keby je toto kniha a má zo 400 strán tak ju zožeriem za pár hodín :D bože úžasné niečo :) ja tak zbožňujem ako sa to vyvíja :D Zayn je strašne nenásytný :D :D teším sa na pokračovanie :) Koľkokrát som si hovorila, že ma to oberá o čas, ale tu si to povedať nemôžem a ani nechcem, toto mi vždy vyčarí taký úsmev :D

    ReplyDelete
  11. Kikus moja:) Ani si nevies predstavit, ako ma vzdy potesi nova cast! Ja mám pocit, že na tomto blogu už prakticky žijem, stale ho mám otvorený v poznamkach a ked zapnem wifi, tak mi sám naskočí, akoby vedel, že čakám len naňho:) Viem, že to už vieš, pretože som ti to písala snáď 1000x, ale budem sa opakovať. Máš neskutocny talent, ani nevieš, ako ťa obdivujem, že to všetko stihas. Prodavala časti pomaly kazdy deň AJ počas školy a nikdy na tých poviedkach nie je vidieť, že autorka mala veľa učenia alebo tréningov, alebo iných povinností. A tá ľahkosť, s akou píšes, ja proste nerozumiem. Vieš, že ja píšem komentáre len veľmi malo ľuďom, ale pri tebe sa proste nedá nenapisat niečo pochvalné:) A hlavne táto poviedka, úplne ma ňou zabíjaš, každá jedna časť je výnimočná a skvelá. Ale dosť pochvaly, aby si nebola namyslená:D Neskutočne sa teším na ďalšiu!:) xx
    P.S.: Prepáč, že to tu taham, ale Maruš? Veľmi si prosím nejaké prispevky aj od teba, hoci len opis dňa, už mi tu chýbaš:))

    ReplyDelete
  12. Oooo pekne pekne :) len pekne pokračuj :) je to dokonale :) krásne ;) úžasné ;) tvoje ;) originálne :) bezchybne:) čistá dokonalosť..:) naozaj ;) ja uz normálne budem potrebovať slovník ..ale ako slovensky :D aby som našla slová ktorými by som mohla opísať tento dokonalý príbeh :) pises fantasticky :) dokonalo :) týmto príbehom ma.oberas o.slová :) zbožňujem tento príbeh :) DOKONALY je!!:)

    ReplyDelete
  13. Originalita komentovania sa pomaly vytraca, pretoze nenachadzam slov :D D-A-L-S-I-U :DDD

    ReplyDelete
  14. suhlasim s komentarom nadomnou :D naozaj super...ked to sa neda prestat citat.. vzdy si tu danu cast precitam niekolkokrat :D

    ReplyDelete
  15. úžasné :O <3 davaj ďalšiu! :D :)

    ReplyDelete
  16. No ako nemám slov.. normále si ma zaskočila :D :D.. proste slovo DOKONALOSŤ je slabé nato aby som pomenovala ten príbeh!!.. :P :D.. a keď vydáš knihu máš prvú kupujúcu!!.. :D a Rýchlo ďalšiu!!.. Rýchlo!!.. :D :D

    ReplyDelete