Let me love u, prológ :)

Aha, aha, aha :D Nová poviedka od Marušky :) Let me love you, aby ste vedeli, to nenii podla tej pesničky :D Ono sa to len hodí :) Ale môžete si ju k tomu pustiť :D enjoyy, xx <3

Alebo že by sa toto k tomu hodilo ? :)

Let me love you

Prológ:

Skrčila som jednu nohu na vysokom podpätku a s povzdychom som sa nervózne obzrela po miestnosti. Kedy to už začne ?! Klepkala som opätkom o starú podlahu, nervózne si hrýzla peru. Keď som otočila hlavu po druhý krát pri reproduktoroch sa zázračne zjavil nejaký povedomý chalan. Veľmi povedomý, tie vlasy som už niekde jednoznačne videla. A keď k nemu pri kráčal blonďavý chlapec obliala ma horúčava, takmer ma neudržali nohy. Riskovala som pád na zadok. Viem, z kade ten úsmev poznám.

 „Mia nemôžem tu byť. Oni sú tu, alebo aspoň prídu.“

Cúvla som späť ku stoličke, kde som mala veci a priškrtene vysvetľovala Mii, ktorá to aj tak nemohla chápať, prečo tak náhle odchádzam. Vlastne ma tak trochu zachvátila panika. Do rozhádzanej kabelky plnej mojich bludov som hodila fľašku minerálky s telefónom, ktorý som dovtedy zvierala v ruke. Šklbla som každým opätkom, schytila topánky do ruky s bežala k východu. Všetko sa to dialo rýchlo, okolie som mala rozmazané. Vedela som len, že ak rýchlo nezmiznem budú z toho problémy.  Do úzkych dverí sa naraz pchali dve telá. Len ťažko som mohla vnímať o koho som sa vo dverách obtrela. Takmer som bokom, po špičkách prekĺzla ibaže na páse ma zachytila silná ruka a stiahla ma späť. Celé zle! Rýchlo som dýchala, hruď sa mi dramaticky dvíhala až sa takmer obtierala oňho, bol veľmi blízko. A to nebola práve výhoda pri tom ako krásne voňal, a čo to so mnou vždy robilo. Topánky mi s buchotom vypadli z ruky, mravčali mi nohy. Nevládala som pri ňom.

„Takže si to ty.“

Vydýchol mi do tváre. Usmieval sa, nič nevedel. Oprela som sa o zárubňu za mnou v pokuse ukludniť sa. Siahol po mojej ruke, ale chytiť ju som mu dovoliť nemohla. Radšej som ju rýchlo zasunula za chrbát. Slová zo mňa nevychádzali, ostala som paralyzovaná. Mohla som naňho len ticho hľadieť zdola, vlhkými očami, ktoré som mala doširoka roztvorené. Takmer nebadateľne som pokrútila hlavou a pokúsila sa vymaniť. Pomedzi nás vošiel niekto, koho sme obaja prehliadli, no mne zabránil v úteku. To, že sa na nás dvoch upieralo celkom dosť očí nám tento krát neprekážalo. Vnímali sme len jeden druhého. On sa na mňa natlačil úplne, boli sme telo na telo, tváre len kúsok od seba.

„Povedz niečo.“

Šepol znova. Zvrtla som hlavu do ľava, tak aby som sa naňho nemusela pozerať a s roztraseným hlasom som povedala to posledné, čo som musela.

„Ja už ti nemám čo povedať.“

V tej chvíli ma pustil, a mne stekali prvé slzy. Miesto kde ma držal pálilo, a ja som ušla.

„Ciara..“

Znel jeho tichý výkrik do tmy. Neotočila som sa, bude mi chýbať, ale ja už nevládzem. 

Moc sa mi to nepáči, ale čo už :D ..hádam bude zvyšok lepší, a hádam sa neseknem kdesi v pólke :) ..čo bude s Adrianou sa ma nepýtajte, lebo to neviem.. povedzme, že už ju nechám tak ? :) Sú teraz s Louisom šťastný :D ..ale nikdy nevieš, možno to raz dopíšem :) ..bude posledná časť, tú mám načatú, nech to nejako schopne ukončím ;)

Aj článok bude, ak chcete.. :) chcete ? :D a k tomuto... komentár ? ..prosím vás :)

Ozaj, môže sa volať Ciara ? :D