Thursday 8 November 2012

Jednodielka, ktorá (radšej) nemá názov


Jednodielka, venovaná špeciálne jednej osobe. Klaudika, pre teba.

P.S. Nápad aj všetko pohádza z TEJTO piesne.

Kráčala som po prázdnom dome. Všade ticho, len občas sa pod mojimi nohami ozvali parkety, ktoré sa mi zrejme potrebovali pripomenúť. Chodba, po ktorej som kráčala mi bola dôverne známa, prešla som ňou už nespočetne veľakrát. Na konci dvere zo svetlého dreva, za ktorými určite bol on. Opatrne som zatlačila kľučku a v duchu ju prosila, aby nevydala žiaden nepotrebný zvuk. Chcela som ho prekvapiť. Akoby mi dvere chceli splniť želanie, v tichosti sa otvorili. Dnu bola tma. Nemala tam byť. Mal tam byť on. No aj napriek tomu, že jediné svetlo v miestnosti pochádzalo z mesiaca, ktorý ma cez okno sledoval som videla, že som sama.
Obzrela som sa zas po miestnosti, akoby som čakala, že vyskočí spod postele, zo skrine alebo spoza kresla v rohu. Miestnosť však bola stále rovnako prázdna. Sklamane som prešla k dverám, a keď sa moje prsty dotkli kľučky, zdalo sa mi, že za sebou počujem nejaký zvuk. Spoza druhých dverí, v rohu miestnosti. Započúvala som sa do ticha. Ozvalo sa to znova. Prevrátila som očami a plesla si po čele. Som taká hlúpa. Oprela som sa o zárubňu kúpeľňových dverí a počúvala zvuk vody, čakajúc, kým konečne vyjde. Bubnujúce kvapky po chvíli prerušil jeho hlas. Pousmiala som sa a s úškrnom na perách počúvala, ako začal spievať jednu zo svojich piesní. Úsmev na perách sa mi rozširoval s každým tónom, ktorý zo seba vydal.

“I used to think that I was better alone
Why did I ever want to let you go”


Začal spievať Louisovu časť. Cítila som, že môj úsmev už nemôže byť širší. Ten kontrast medzi ich dokonalými hlasmi.

“Under the moonlight as we stared at the sea
The words you whispered I will always believe”

Potichu som si začala spievať s ním, nechcela som, aby počul, že som tu. Vedel, že je to jedna z mojich obľúbených piesní? „I want u to rock me!“ zaspievala som s ním, no čosi ma zastavilo. Zdalo sa mi to, alebo som počula od neho niečo iné? Prestala som spievať. Započúvala som sa do Harryho spevu. „I want u to f*ck me! F*ck me! F*ck me! Yeeeah!“ Musela som si oboma dlaňami prikryť ústa, aby ma smiech neprezradil.

„I want u to f*ck me! F*ck me! F*ck me! Yeeeah!“ Musela som uznať, Harryho verzia piesne bola... originálna. Minimálne. No mne sa páčila. Bola jednoducho od srdca. To, čo si myslel. A ja som vedela, že si to myslel. Započúvala som sa do jeho spevu a prihlúplo sa usmievala. Pri každom refréne sa mi kútiky úst dvíhali vyššie.

Po chvíľke súkromný koncert skončil. Počula som, ako sa zastavila voda a o niekoľko sekúnd sa už dvere otvárali. Prehrabol si mokré vlasy a niekoľko kvapiek pristálo na mne. Zdalo sa, že až vtedy si ma všimol. Rýchlo prešiel ku mne a uterák, ktorý mal uviazaný okolo pásu sa mu povolil. Prichytil si ho rukou a sledoval, ako sa na ňom smejem. Zdvihol obočie a pozrel na mňa pohľadom, ktorý sa ma sám pýtal: Problem?. Pokrútila som hlavou a donútila sa pozrieť do jeho tváre, hoci moje oči to ťahalo kamsi... nižšie. Všimol si to, chytil ma za bradu a donútil pozerať do jeho očí. Začervenala som sa, no dúfala som, že to v tej tme nebolo vidieť. „Pekná pieseň,“ povedala som mu s úškrnom a dúfala, že sa mi podarí zmeniť tému. Na chvíľku sa zatváril zmätene, no hneď sa sebavedome uškrnul. „Ja viem. Páčila sa, však?“ Naklonil sa ku mne bližšie. Na krku som cítila jeho horúci dych, až mi naskákali zimomriavky. Pomaly pery priblížil k môjmu uchu. Nedýchala som, triasla som sa. „Vieš, tá pieseň bola pre teba,“ zašepkal a jeho hlas skrýval zvláštny tón. Nerozumela som, čo znamenal, no stačil na to, aby som sa zachvela. Jeho oči sa vpíjali do mojich, hypnotizovali ma a nedovolili mi pozrieť inam. No v tej chvíli by som to rozhodne ani nechcela.

Lenivým krokom prešiel okolo mňa, no neustále mi pozeral do očí tým pohľadom, ktorý človeka donútil povedať áno, nech by si pýtal čokoľvek. Sledovala som, ako kráčal popri mne, tak blízko, že keby som pohla prstom, dotkla by som sa ho. No nedokázala som pohnúť ani tým jednym prstom. Nedokázala som takmer ani dýchať. Bezmyšlienkovite som otáčala hlavu za ním ako slnečnica za slnkom, len aby som nestratila ten pohľad prenikavo modrých očí. Čoskoro prešiel skoro za mňa, ešte krok a nebudem naňho vidieť. Začala som sa otáčať s ním, nohu som preložila pred druhú, keď mi položil dlane na boky a pokrútil hlavou. Aj keby som sa chcela za ním otočiť, jeho ruky by ma nepustili. Skúsila som pozrieť naňho cez druhé plece, no bezvýsledne. Cítila som zimomriavky na miestach, ktorých sa dotkli jeho ruky. Jeho dych ma pošteklil na krku. Pomaly sa približoval, až sa jeho pery ľahko obtreli zozadu o môj krk. Zatvorila som oči. Cítila som jeho pery prechádzajúce po mojom krku, jeho dlane, pohybujúce sa po mojich bokoch.

V tej chvíli mi bolo jedno, že to nechcel. Musela som sa k nemu otočiť tvárou, pozrieť do tých očí, cítiť tie horúce mäkké pery na svojich, ochutnať ich. Zdal sa zaskočený, keď som mu dlaň priložila na líce a jeho tvár si natočila tak, aby som dočiahla na jeho pery. Postavila som sa na špičky a špičkou jazyka obkreslila tvar jeho dolnej pery. Nezdalo sa, že by mu to stačilo. Okamžite si ma pritiahol k sebe čo najbližšie a z jemného bozku urobil šialenú hru jazykov. Dlaňou som obkresľovala tvar jeho tela, pomaly ju posúvala po jeho hrudi stále nižšie, až som prišla k lemu jeho uteráka. Cítila som, že jediné, čo ho drží na Harryho bedrách je nedostatok priestoru medzi nami dvomi. Len s najhoršími diabolskými úmyslami som z ničoho nič spravila drobný krôčik dozadu, no aj to stačilo. Ozvalo sa tiché žuchnutie a uterák pristál na mojich nohách. Harry sa v tej chvíli odtiahol a zúrivo na mňa pozrel. Zatvárila som sa maximálne nevinne a pohľadom psích očí pozrela do tých jeho. Vedela som, že sa na mňa nedokáže hnevať. S vypätím všetkých síl som ďalej pozerala do jeho očí a nedovolila svojmu pohľadu skĺzuť...inam. Zúrivý výraz opustil jeho tvár a on sa žiarivo usmial. Bez slova priblížil svoju tvár k mojej, až sa nám dotýkali čelá. „I love you,“ zašepkal do ticha, znova ma pobozkal a potlačil smerom k posteli...

8 comments:

  1. :D velmi pekna :D

    ReplyDelete
  2. Aaaaaaa!! :) Dokonale to je! A s Harrym! Bez uteraka! Wrrr!:D Akurat ked som to citala tak mi hrala Rock me (alebo by som mala radsej napisat Fuck me :D) a strasne som sa smiala:D A ta vasen, boze moj, ty ma nou raz zabijes, zena!:D Uplne skvele to je, ja uz nemam co napisat. Takto pisat dokaze len malo ludi a ja mam pred tebou (aj Marus:) ) velky respekt a obdivujem vas!:) Hned si tuto jednodielku prekopirovavam do mobilu a budem ju hltat kazdy den!:) Je to dokonale, Kikus:)) xx

    ReplyDelete
  3. ja nemám slová . ja sa asi rozplačem od štastia .hned teraz .panebože . to je dokonalé ,úžasne bezchybné ..aaach . ja som tak rada že ta tam mám v tom zverinci :D to nemôže byt náhoda .aaoouuuu .i want u to fuck me ,fuck me ..ach Harold ..i love love love love and love U my carrot . pff .inak skonči to že .k posteli ...a pokračovanie je kde ? :D x -najštastnejší človek na zemi :D :D

    ReplyDelete
  4. ojojojj .. také uuu hej ? :DD ojojoj :D také wrr som nečakala .. :D a je to super :D dokonalé:) :D

    ReplyDelete
  5. Ow. You giving me a heart attack. :D áno, Rock Me sa k tomu perfektné hodí. ;D Sexistické. To sa Soňke páči :) Hmm, úžasné? Xx

    ReplyDelete
  6. Dokonalosť!! <3 Rock me do toho...ááá, som mŕtva, tá predstava Haroldovho pohľadu...áááá!! :) perfect!! :)

    ReplyDelete
  7. Ááá! Toto som potrebovala.. po prečítaní jednej smutnej jednodielovky k tejto :D Je to úplne krásne, sexi, priam pôvabné :D A tá Harryho verzia.. OMG, I♥it! ;D

    ReplyDelete