Friday 30 November 2012

Spinkám. Spinkáš. Spinkáme. :D

Ženy moje nevládzem :D ...niekto nám tu na tri dni štrajk zariadil, a ja som si navykla na stávanie okolo obeda, a zaspávanie asi o druhej ráno :) Vlastne som tie noci strávila usadená s dekou v okne u Klaudie, má dobrý výhľad :D  ..takéto voľno sa nevypláca, lebo keď som sa potom v štvrtok ráno dovalila na fyziku, rovno som tam zaspala... Profesor ma začal oslovovať písmenom Z, čo je iniciálka môjho priezviska, povedala som mu, že rozmýšlam :D ..minule ma skúšal, blížil sa ku mne k tabuli, že mám chybu a ja som naňho vyskočila ako opica, že:

"Počkaj!" -celý zošokovaný tam ustrnul na mieste, tikanie mu neprekážalo :D

..ale som prispatá, na pokraji nervového zrútenia, nachladnutá na cikanie (kašlanie, mám zosoplovaný hlas, to ten chuchmavý :D).. Budím sa s náladou pod psa, buď mlčím alebo som odporná... ani losos na panvici vo mne nevyvoláva väčší odpor ako škola! ;(

A preto...
Milý Ježiško, mojím najväčším darčekom by bolo, ak by si nám tu už doniesol Vianoce, a s nimi aj prázdniny. 
Ďakujem.

Pekný zvyšok dňa v škole :)
Maruš si tu ide zase pospinkať ;D
Ale, uáá, bude víkend!
Takže, pa! :*

Wednesday 28 November 2012

She is mine! :) -rozhodnutie?












Hore ruky tí, ktorím by nevadil Remake príbehu o Adriane :) ...dobre, hore ruky asi nie, ale skúste komentár ;D ..toto je môj posledný návrh, posledná šanca :)

Love, Maruš <3
:*

Point in time 2o


„No to by si musela najprv povedať, že ma chceš.“ Zhlboka som sa nadýchla. Prvýkrát za triezva a plného vedomia som to povedala. „Chcem ťa.“ Uškrnul sa a spojil naše pery, no ja som sa odtiahla. „Žiadne city,“ zopakovala som mu, odtlačila ho od seba a vyšla z izby.

************************************

„Malik! Nechaj tie veci a choď sa baliť!“ okríkla som Zayna znova, keď sa zastavil pri mojom kufri a fascinovane obzeral niektoré kúsky oblečenia. „Prečo som toto na tebe nikdy nevidel?“ spýtal sa zvedavo a pred oči mi zdvihol červenú podprsenku. Vytrhla som mu ju z ruky a s krátkym zavrčaním zahrabala pod zvyšok vecí v kufri. „Vypadni odo mňa a choď sa baliť! O hodinu odchádzame!“ „Za hodinu sa dá všeličo stihnúť,“ navrhol a jazykom si prešiel po perách, kým mi dlane priložil k bokom. Striasla som ich a rýchlo ho od seba odtlačila. Hoci som nechcela, dnes som musela byť ja tá zodpovedná a postarať sa, aby sme stihli lietadlo.

Tuesday 27 November 2012

Point in time 19

Veľmi sa na seba hnevám, že Vám to sem dávam, dnes už druhá časť. Vy to asi tak neberiete, možno sa tomu aj potešíte, no mňa to štve, lebo viem, že teraz Vás tu časťami zásobím a o to blbšie mi to bude, keď zas príde škola, tréningy, ja sa odtrepem konečne z gauča (teda, nie, že by som tam bola stále, včera som dokonca cvičila (dnes mám celý deň svalovicu, som hrozné drevo! 7o brušákov, 7o drepov, 7o klikov, z toho posledných desať som už musela ísť babské, čo je so mnou? grrr)) a zrazu budú časti tak ako predtým, raz za tri dni možno. No nedá mi to, toto som dopísala a nedám Vám to? Nedokážem to :/ Tak nech sa páči, hádam môže byť :)


V sprche na nás zhora padala voda a ja som sa ho snažila zbaviť prebytočného oblečenia, kým ma šialene bozkával. Zostal na ňom posledný kúsok, ktorý som tiež rýchlo chcela dostať preč, no zastavil ma. Chytil mi ruky a pritlačil ma o stenu tak, aby som sa nemohla hýbať. „Viac nebude, kým nepriznáš, že ma chceš,“ zašepkal chrapľavo a aby mi to ešte viac sťažil, znova ma pobozkal, až sa mi podlamovali kolená.

***********************************************

Zobudila som sa a videla, že Zayn je už hore. Sledoval ma. Keď som konečne rozlepila oči, pokúsil sa ma pobozkať, no rýchlo som sa odtiahla.

Point in time 18


Ak máte pochybnosti, ste stále na našom blogu, len sme sa rozhodli pre zmenu designu. Hádam sa páči. Keď už budú tie Vianoce.

Spomedzi pier mi unikol ďalší krátky povzdych. Zayn sa pri tom zvuku usmial. Dlane mi priložil na boky, akoby sa bál, že mu utečiem a radšej si ma chytil. Pomaly si kľakol na kolená a pery priložil k môjmu bruchu, jazykom sa posúval nižšie až k okraju mojich nohavičiek. Mykla som sa, keď to začalo štekliť, hlavne jeho vyrastajúca brada, ktorá ma šteklila na pokožke, no on ma stále držal za boky a nedovolil mi pohnúť sa. Prstom zašiel za okraj čipkovaných nohavičiek. Zamrmlal čosi, čo znelo ako pekné, no nemohla som si byť istá. Hoci to nevedel, obliekla som si ich špeciálne preňho. Nečakala som, že to dopadne takto, no chcela som mu čo najviac “spríjemniť“ chvíle, keď ma bude sledovať, ako sa prezliekam. Dlaňami som prechádzala po jeho chrbte. Pri každom pohybe som cítila jeho svaly. Chytila som ho za plecia a nemotorne ho donútila opäť vstať, až kým som sa nemohla prisať na jeho pery. Rukami som niekoľkokrát prešla po jeho zadku, až potom prišla k opasku na rifliach. Bez zaváhania som mu rifle stiahla až k členkom. „Aj tak ťa nechcem,“ zopakovala som mu zadychčane a pobozkala ho znova.

**********************************************

Keď som sa ráno zobudila, Zayn ležal vedľa mňa v posteli a spal. Bez milosti som nim zatriasla, a keď to nepomohlo, prefackala ho. Zamrmlal niečo a pretočil sa na druhý bok. Odhrnula som z neho perinu, ktorú si neprítomne priťahoval naspäť. Znova som ho prefackala. Ešte raz ním zatriasla. Nič. S hlúpim ospravedlnením, že mi nedal inú možnosť som doňho niekoľkokrát strčila, až sa prekotúľaľ z okraja postele. Ak ho nezobudil ten pád, určite ho prebral ten buchot, keď dopadol. Zmätene si pošúchal hlavu, ťarbavo si sadol a pozrel na mňa. „Vstávaj!“ zakričala som naňho v snahe úplne ho prebrať a hodila som mu do hlavy vankúš. Zvalil sa na zem. „Malik, vstávaj! Okamžite!“ zakričala som znova a pomohla mu dostať sa na nohy. Rozmýšľala som, že ho v poslednej chvíli pustím, no držal ma príliš pevne.

Monday 26 November 2012

Najviac odveci článok :)

Nemyslím, že niekto pozerá komentáre, či som náhodou neodpísala, takže to urobím takto, pretože potrebujem, aby si to dotyčný prečítal.

Point in time 17

Preskočilo mi. Preto časť. Keby mám rozum, počkám do normálneho času alebo aspoň kým si prečítate predchádzajúcu. Never mind

Mala som obrovskú chuť nakopať Liama do jeho dobráckeho zadku. Bola som mu neuveriteľne vďačná, to áno, no aj keď som vedela, že to nemyslel zle, za ten nápad, že darček je pre mňa a Zayna by som ho najradšej na mieste zaškrtila. Dá mi dva lístky na koncert mojej obľúbenej skupiny (samozrejme, okrem nich, ako vždy musím hovoriť) a potom mi povie, že ten druhý je vlastne pre Zayna?! Akoby nič som sa od neho odtiahla a prešla za Zaynom. „Dúfam, že máš v piatok čas,“ žmurkla som naňho. S úsmevom prikývol, no vedela som, že je asi rovnako nadšený ako ja. „To je fajn, ideme na koncert The Wanted.“

**********************************************

„Zoe, vážne tam musíme ísť?“ spýtal sa tisícikrát Zayn. „Áno, musíme!“ odvrkla som mu, naozaj som nemala chuť vymýšlať nové argumenty. S hlasným povzdychom sa zvalil na posteľ a ja som znova pozrela do skrine. Čo si oblečiem? „Koľko času tam chceš ešte stráviť?!“ spýtal sa Zayn netrpezlivo, „aj tak si ťa žiaden z nich nevšimne. A keby aj, ani ich nenapadne na teba pozrieť! Chodíš so mnou, zlatko, zabudla si?!“ „Za to musím vyzerať zle?“ spýtala som sa ho urazene a vytiahla zo skrine krátke šaty do pol stehien. Do druhej ruky som vzala čiernu minisukňu a fialový top. „Ktoré si mám dať?“ spýtala som sa Zayna a ukázala mu oboje. Zdvihol obočie a nechápavo na mňa pozrel.

Sunday 25 November 2012

She is mine!, Let me love you., Fuck! I am Josh...

...viete čo sú to? ..tri príbehy bez konca, len načaté, písané kým som nimi bola uchvátená.. jeden z toho sa asi konca ani nedočká, jeden možno od cudzej osoby, jeden niekedy o dlhýý čas :)

...prosím, čítajte dokonca, je to posledná takáto vec, čo vám sem napíšem.. vlastne možno aj posledná :)

Point in time 16


Každý môj pokus o začiatok konverzácie skončil tichom. „Pozri, neber si to zle, ale my dve kamarátky nebudeme,“ povedala mi po chvíli Claire. Vypleštila som na ňu oči. „Nehnevaj sa, nič osobné za tým nie je. Ale to, ako sa správaš k Zaynovi. Harry mi to vravel.“ Pozrela som zúrivo na Harryho. „Pamätáš si, čo som ti povedala? Že ak niečo prezradíš, zabijem ťa?!“ „No, ak mám byť presný, povedala si, že ak niečo poviem Liamovi, zabiješ ma. Alebo ak poviem, čo sa stalo v to ráno. A to som jej nepovedal. Zatiaľ.“ Uškrnul sa a odpil si z kávy. Prebodla som ho zúrivým pohľadom, no nič mi to nepomohlo.

**************************************

****Pohľad Harryho****
Dopili sme kávu a Zoe rýchlo odišla. Bolo vidieť, že s nami nebola rada. No hoci ma to trochu aj mrzelo, bol som rád, že sme zostali s Claire sami. Pobozkal som ju, čo ju prekvapilo, no nezastavila ma a bozk mi opätovala. Z kaviarne sme zamierili do parku, kde som ju potiahol na najbližšiu lavičku.

Saturday 24 November 2012

Claire

Chcem Vás o niečo požiadať. Majte radi Claire.



Friday 23 November 2012

Point in time 15

Snažila som sa nenápadne odsunúť stoličku a odísť, keď ma zasiahla kocka masla a skĺzla mi do výstrihu. Zalapala som po dychu. Slizko sa šúchala dolu a zanechávala mastné stopy. Bolo to neuveriteľne nepríjemné. Chalani si to všimli a začali sa na mne baviť. „Ukáž, pomôžem ti,“ navrhol Zayn a prešiel ku mne. Skôr, než som mohla protestovať sa už jeho ruka ocitla pod mojim tričkom a ošahávala rozhodne viac, než bolo potrebné. So zaťatými zubami som ho pozorovala a čakala, kým konečne vyslobodí to hlúpe maslo. A práve v tejto úžasne vyzerajúcej situácií sa museli otvoriť dvere.

***************************************

„Claire!“ zvolal Harry nadšene a čiernovlasú postavu, ktorá sa objavila vo dverách uväznil v objatí. Ona len na mňa so Zaynom čudne pozrela, no nič nepovedala. Zayn pokojne pokračoval, kde prestal a lovil mi, tentokrát už v podprsenke, kúsok masla. Pohľady všetkých naokolo ma donútili vytiahnúť jeho ruku a utiecť, aj s maslom kto vie kde, skôr, než sa mi podarí strapniť sa nejakou hlúpou reakciou na Zaynove túlavé prsty. Bola som si takmer istá, že to robí naschvál, že sa zabával, keď mi spôsoboval zakázané potešenie. Odstrčila som ho od seba, nechcela som, aby ma strapňoval ešte viac, no ako cúvol pár krokov dozadu, akosi sa mu podarilo chytiť ma za pás krátkej sukne a potiahnuť ma s ním. Dlane som mu oprela o hruď, v snahe udržať medzi nami najväčšiu možnú medzeru a pri vhodnej príležitosti ho odtlačiť úplne. On ma zas tlačil k sebe, ruky si prekrížil na mojich krížoch a dlane mi opatrne nenápadne položil na zadok.

Thursday 22 November 2012

Navždy ? ;(

Sľúbili sme si, že spolu zostaneme navždy. Že keď dokončíme gympel, pôjdeme spolu na vysokú, a budeme spolu bývať niekde ďaleko, a keď raz príde rodina, budeme mať domy pri sebe, a naše deti budú kamaráti... tak ako sme boli my. A ona odišla. Odišla odo mňa príliš ďaleko... a ja si zajtra ráno uvedomím, že už nikdy nebudeme spolužiačky, nikdy to nebude to, čo to bolo, a nikdy sa nevráti späť.

Viete, čo to znamená? Že slovo navždy je priamo úmerné slovu nikdy. A ešte aj to, že mi odišiel niekto, kto mi bol osem rokov najlepší kamarát. 

Ak máte dobrú náladu, nečítajte to, skazím vám ju. Či už je neskoro?

...s oranžovým balónom som bezducho chodila po meste, pískala s takou tou vecou, do ktorej fúkate, bolo mi zima, smutno, lebo ona posledný krát sadla po škole na autobus, a odišla do dediny, ktorá bola jej domov. A potom mi ten balón odletel, tak ďaleko ako ona. Nevidím cez slzy, už zase plačem. Lebo mi chýba, aj keď som s ňou ešte pred hodinou do poslednej sekundy čakala na zastávke, a objímala ju...

Symbolicky sme si zrovna dneska vyrobili posledný školský trapas, posledný krát sme sa spolu smiali na ničom, keď sme sa pozerali na stenu... A ja si to chcem všetko pamätať, časy v Tosume, na základnej, na gymnáziu, u nás, u nich... 

A preto sa pýtam...
Navždy ? 

...

Navždy. Aj keď len v mojej hlave, v mojom srdci. Navždy, aj keby sa mám držať poslednej spomienky, ktorá mi ostane...

Wednesday 21 November 2012

Point in time 14


Chcem sa Vám ospravedlniť, že som Vás toľko naťahovala, čo bude so Zoe a Zaynom, ale taký bol plán.
A viem, že táto časť je dosť nedôveryhodne napísaná, že by asi najbližšie ránko mali presedieť na tabletkách a minerálke, no nehodilo sa mi to do deja, hádam odpustíte :/


****Z pohľadu Zoe****
Rozlepila som ráno oči a prvé, čo som si uvedomila, bola bolesť hlavy. Druhý bol Zayn. „Si štetka,“ povedal mi, len tak, akoby mi hneď malo byť jasné, čo to znamená. Nebolo. Nadvihla som oči k jeho tvári a aspoň sčasti sa vymotala z periny. Prešla som po ňom pohľadom, no rýchlo sa vrátila k jeho tvári. Sedel na okraji postele, bez trička a mne sa naskytol pohľad kamsi, kam nechcem, aspoň po včerajšku nie. „Ty mi tvrdíš, že nie si štetka. A potom ma pri prvej príležitosti opiješ a pokúšaš sa pretiahnuť,“ povedal a jeho hlas bol plný znechutenia. To nemôže myslieť vážne! Pozrela som naňho s otvorenými ústami, nemala som žiadne argumenty. Ako môže také niečo povedať?!

Tuesday 20 November 2012

Point in time 13


Len malé info, aby som Vás vyviedla z omylu, ktorý mi začína pripadať absurdný a môžte čítať. Zoe nič nebude mať s Mikeom! Mike bol postava na jeden diel, keď som nevedela, prečo by sa mohli Zayn a Zoe pohádať, tak sa objavil nejaký čašník a bolo. Toť vše. Enjoy :)

Perami som sa prisala k jeho krku a pohybovala sa po jeho hrudi stále nižšie. Dovolila som mu, aby mi medzi tým dal dole tričko aj podprsenku. Jeho ruky našli po dlhých cestách po mojom tele môj zadok a zostali tam. Prepracovala som sa k jeho nohaviciam a bez zbytočného strácania času ich ťahala dolu. Len nech sú čím skôr z neho preč!

„Sme späť!“ ozval sa Harryho veselý hlas za dverami, ktoré sa o niekoľko sekúnd otvorili a nás zalialo žiarivé svetlo.

*****************************************

****Ten istý večer, Harryho pohľad****
****v klube****

Nalial som do seba štvrtý pohárik čohosi, čo Louis objednal a vstal. „Idem tancovať,“ oznámil som im, no nezdalo sa, že by to niekoho zaujímalo. Prešiel som od stolu k parketu, pomedzi tanečníkov, keď som si ju všimol. Sedela pri bare s nejakými kamarátkami, ktorým som nebol ochotný venovať viac než jeden pohľad. Moje oči sa od nej nechceli pohnúť, na mieste som ju vyzliekal pohľadom a moje predstavy už blúdili do blízkej budúcnosti, v ktorej som ju chcel potiahnuť do prvého taxíka, ona by sa veselo chichotala, odviezli by sme sa cez mesto až k nášmu hotelu, kde by som ju čo najrýchlejšie ťahal až k mojej izbe a tam k posteli.

Sunday 18 November 2012

Dance was my life :)

Kika napísala o tanci, a podarilo sa jej pripomenúť mi ako mi to strašne chýba :) Môžem vám sem aj ja písať o ňom, a o tom ako to so mnou bolo? Môžem, však? :D

Keď som bola ešte krpec, taká malá žaba, vrtela som sa stále... skákala, otáčala sa, robila (akože) piruety, na sekundu niekde bola, potom už zase nie. Sestra sa so mnou hádala, že tancovať absolútne neviem, ale aj tak som ju mala na háku. Mala som 2, cítila som sa ako pani a bola som hrdá nato ako viem krútiť riťkou :D :) ...v škôlke som stretla jedno dievča, ktoré sa tiež rado hýbalo :D ..pani riaditeľka a aj najlepšia učiteľka v našej škôlke nám pustila Bobyho a tak sa každý deň okolo 10-tej spúšťal party time :) ..a my dve sme boli za hviezdy :P ..v tom čase sme mali prudko bujnú fantáziu, ideu krásne latinského tanca alebo hravých tancov na pesničky o zvieratkách... založili sme skupinu :) ..my dve a dievčatká v copoch s nákazlivým smiechom :D ...viete ako sme trpeli, keď nás navliekli do krojov a prisúdili chalanov ako tanečných partnerov ?! neskutočne :) ..museli sme sa vzdať naších moderných tancov, kreácií a pohybov aby sme mamičkám ukázali čo nás naučili :) ..vtedy som už mala asi 4 a milovala som Elán. Všetky songy som mala v malíčku, vedela som o nich všetko... to som zdedila po mamine, ktorá mi raz domov doniesla ich cédečko :D dvojcédečko do konca! :D ..vtedy som sa stala imitátorka, karaoke speváčka a ich tanečníčka! :D ..doniesla som ho aj do škôlky, nevyvolala som s tým síce vlnu úspechu, ale zmena hudby padla dobre.. a viete čo.. tí hajzlíci mi ho poškriabali :D ..to som ešte dlho predýchavala, že ma takto zradili :D do olovrantu silná ignorácia :D ...takto nejako sme pokračovali až k 1. triede... strasnááá rana pre niekoho kto sa neskutočne rád hrajkal, lúbil všetky svoje hračky a bábiky, učil sa básničky a to všetko... ešte som aj prišla o kamošku, čo so mnou tancovala v tej našej "skupine" :D 

Stretla som ale druhé dievča, a tam sa začala nová etapa. ...tanec, tanec, tanec... toto všetko ale začalo byť celé o nej, o tom ako sa tvárila, že je "sexyy", a také... divné. Tá baba bola namyslená, podlízavá (a ešte všelijaká iná, ale ja ju nesúdim). Obidve tieto dievčence sú momentálne úplne inde, a dá sa povedať, že sa nemáme radi :D

V druhom ročníku prišla na školu nová učiteľka, spolu so svojou dobrou kamarátkou a tanečnou skupinou, ktorú mali spoločne... Sú to dve bláznivé, ale aj prísne no najúžasnejšie trénerky aké som si mohla priať... Helenka a Anička :) ..volajú sa TOSUMA (topoľčiansky súbor mažoretiek), a ja som sa k nim zapísala. Začalo sa to vecami s paličkami, točili sme s nimi, nacvičili choreografie... potom nám dali do rúk tie strapcové čudá, aké majú roztlieskavačky, a my sme tancovali našu prvú náročnejšiu a živšiu choreografiu, prezývanú ako samba :) ..zabudla som povedať, že sme tam začali chodiť aj s najlepšou kamoškou.. a za svojej éry sme tam boli najlepšie! veru áno :) ..s tosumou som rástla, milovala som to všetko... tréningy, súťaže, ľudí... a naučila ma viac ako len tancovať. ..naučila ma morálnym veciam, a kolektívnym a skupinovým... rástli sme, od vecí s paličkou sme prešli na ťažšie veci, živé aj pomalé, zaujímavé, v staršom veku už aj viac odvážne, ale len málo viacej :) ...chválili ma, v nejakú chvíľu ma neoficiálne zvolili za kapitánku.. raz sme začali tvoriť takú choreošku, že sme čašníčky s pizzou, ktoré lákajú ľudí.. tancovali sme to na starú a zrýchlenú verziu Pizzi Hat, a keď to začalo naberať formu Helenka nám z ničoho-nič stopla hudbu, prísne sa ku mne vybrala a vraví mi "Marietta poď dopredu." ..nie dopredu akože prvý rad, v tom som stála.. dopredu akože pred všetkých. Tancovať na čele, byť stredobod a niekto kto má v tanci zmeny oproti ostatným. Nevravím, že som ohurujúci talent a brilantná tanečnica. Nie, nie. Nie som ale ani drevo, len... čo sa Helenke a Aničke na mne páčilo bolo, že mám dar hrať :D ..že dar dobrého ksichtu to volali, lebo som to robila s radosťou a oduševnene, vedela som sa usmiať a zaksichtiť ako som to v tej chvíli cítila.. strašne som sa vtedy z tej pozície tešila, ibaže prišli veľké prázdniny a keď sme sa v septembri vrátili celá pizza hat sa dočkala remaku, a na čele som už nestála, lebo na mňa zabudli. A tak sa nikdy moje veľké odhalenie talentu na verejnosti nekonalo :D :D ..ibaže ja som rástla až moc, oproti ostatným som bola až príliš vysoká a tak som už nemohla stávať v prvých radoch. Asi pred dvoma rokmi sa k nám pridala aj moja sestra, ale do skupiny starších. Musela som sa k nim pridať, mala som. Ale ja som proste nechcela, síce nerada ale odpratala som sa do zadu, nakoniec ma minulý rok z väčšiny tancov vyradili. Ostala som pri tom, že som pomáhala tvoriť choreografie pre ostatných, pomáhala som trénerkam... v tom čase som už ale patrila medzi veľké baby. Popravde som sa tam dobre necítila, je hnusné opustiť teplé miesto, ktoré som mala u mladších báb, a od základov sa učiť všetky ich choreografie. Bola som vo veľkom pokušení nechať to tam celé, takmer som aj... Ale prišla ponuka z divadla a ony ma tam potrebovali. Ostala som, učila som sa divadelnú choreografiu, ale len tú. Po čase začali nacvičovať Burlesque, asi ten film s Christinou Aguilerou nepoznáte, ale zmiešali sa songy, nacvičil sa odvážny tanec z prostredia kabaretu.. a mne sa to páčilo, tak ma zaradili. Haha, navliekli nám podväzky, ktoré porotcovia nakoniec zakázali :D ...kto vie prečo ? :P





Aby ste vedeli :D ...som tá vpravo :) ...neviem akú mienku budete o tom kostýme budete mať ale podaktoré z nás boli rapídne proti :D ..ale tak keď kabaret, tak kabaret! :)
...

Posledné mesiace som flákala tréningy, lietali výhovorky, chytila som averziu. Pravdivo môžem povedať, že veľa iných báb by sa dočkalo vyhadzovu z celej skupiny. Alebo minimálne vyradenia z tancov. But, u know what? ...tolerovali mi to.. možno aj preto, že som s nimi bola vždy kamarátka, alebo aj pre zdravotné problémy, ktoré v tom čase začali.

Nakoniec som ale skutočne skončila, tento rok... A viete prečo? Pre jednu jedinú babu, ktorú som po čase s veľkými babami už nevedela zniesť. Je jedna z 3 ľudí, ktorých sa skutočne bojím a nevydržím s nimi, lebo sú nesympatický a taký... Ona bola skutočne až priveľmi vodcovská, s obľubou kričala najmä po mne, buzerovala, tvárila sa ako úplný boss, začala preberať celú iniciatívu až akosi začala byť nepríjemná aj k trénerkám. Viacej z nás ju nemalo v láske, ale ja som ju nezvládla až tak, že adios Tosuma. Bola som tam dlhšie ako ona, našla som si tam mooc kamarátok, milovala som to a chýba mi to. Strašne. Momentálne s nimi tancujem len v divadle. Len viete, čo je najhoršie? ..že aj keby som sa chcela vrátiť, už nemôžem. Mám strašne veľa spomienok, pri ktorých sa dokážem rozrehotať, kopu zážitkov...

(ďalší disneyovský :D)

...toto celé asi znie sebecky... viem, prepáčte... ale takto to bolo.. teraz som niekto, kto nič nerobí, len gaučing, ale urýchlene potrebuje nájsť niečo nové, čo ho bude napĺňať, lebo inak tu zhnijem :D ..čo váš víkend? Čo ste robili, ako ste sa mali? ;D

Idem urýchlene na wécko, lebo celý čas ako to píšem sa mi chce cikať :P :D ..akú tirádu som dneska vyrobila, vám poviem niekedy pod časťou :D :)

 ..soo, majte sa!
 Ľúbim vás... 
 Maruš


(hádam ma neskôr nejaký názov napadne)

Ahojte! Ja len tak, informačne :D

inak krásna foto, čo som našla :D A tie baby na nej, wáááu, sú skvelé! :D

Friday 16 November 2012

Point in time 12


Túto časť som plánovala začať písať v pondelok. A aha. Tu ju máte. Celé štyri strany vo word-e, 2o69 slov, čo absolutne nechápem, no s láskou Vám odovzdávam, prečítajte si. Mňa už čaká postieľka a zajtra o piatej budíček, bŕŕŕŕ.
Love ya :*

„Harry!“ okríkla som ho videsene. Bolo mi jasné, ako to všetci pochopili. „Nevysvetlujte si to zle! My sme sa len rozprávali v súkromí!“ začala som rýchlo vysvetlovať, no nikto ma nepočúval, všetci sa smiali. „Nazývaj si to, ako chceš,“ povedal Harry a všetci sa na nás smiali ďalej. Toto ešte schytáš, naznačila som mu perami a snažila sa obmedziť červeň, ktorá sa mi hrnula do tváre. O to sa postarám.

*************************************************

So slzami zúfalstva v očiach som sa hodila na posteľ a tichou miestnosťou sa ozval dunivý zvuk môjho dopadu. Nechápala som. Ako mi to mohli urobiť?! Aj Liam?! On bol ten posledný, od koho by som to čakala. Slzy mi v prúdoch tiekli po tvári a dopadali na mäkkú prikrývku, no nestrácala som zbytočne čas utieraním ich. Obtiahnuté tričko, ktoré ma celý deň škriabalo a nepríjemne pripomínalo svoju prítomnosť som si prevliekla cez hlavu a nechala ho ležať pri sebe na posteli. Nezapodievala som sa hľadaním iného. Aj tak sa tu nikto dnes v noci neobjaví, nikto o mňa ani nezakopne. Budem tu ešte dlho sama. Chalani sa bavia v nejakom parádnom clube a ja tu plačem na posteli. Prekrásny piatkový večer.

Wednesday 14 November 2012

Le článok

Ahoj ľudkovia ( a ostatní) :) Tento článoček je jediné, čo dnes môžte očakávať. Vlastne, čo môžete v najbližšej dobe očakávať. 
Pretože: 
1. V sobotu nás čaká tanečná súťaž v Gbeloch (niekto ide tiež? šanca, že sa uvidíme? píšte!), čo znamená, že dnes som mala tréning tri hodiny, príchod domov cca 19:oo, ešte sa mám učiť anglinu, píšeme zo slovíčok, ktoré som ešte nevidela ani raz (ale hlavne, že už som z nich stihla odpovedať :D) a zistila som, že som si "zabudla" (nie, ja som to urobila naschvál, z lenivosti) učebnicu v škole v skrinke. Z učenia teda nič. Koľká to škoda. 
Lenže, zajtra tréning do 16:15 a s perfektne načasovanými autobusmi premávajúcimi v tejto diere doma pred pol šiestou nebudem. 
A v piatok písomka zo sloviny (ešte nemám ani poznámky, ani tušenia, čo to bude), poobede tréning od 16:oo, kým nás trénerka nepustí. Čo môže byť pokojne aj 2o:oo. Perfect. 
Sobota - odchod do Gbelov o 6:2o (čo znamená budíček o piatej -_-), kým sa vrátime už bude aj nedeľa. Čo budem dospávať. Čiže ďalšia časť sa ZAČNE písať v pondelok. A kedy sa dopíše, to neviem.
2. Už niekoľko dní za pomoci určitej skupinky "vyvolených" ľudí rozmýšľame, čo ďalej, kam sa tento príbeh pohne. A výsledok? Nie je. Teda, ak nechcete únos mimozemšťanmi alebo akýsi (neviem čo) o tom, že ľudia budú mať otvor v chodidle na prijímanie potravy. Toľko ku geniálnym nápadom na pokračovanie tohto príbehu. Som v koncoch. Niečo mám, ale bude to tak trápne, otrepané, jaj. Kašlu na to, som rada, že aspoň viem, čo bude v ďalšej časti (ktorá je už napísana, len bohužial na papieri) a má päť strán! PC to trocha zkráti, no ja zasa viem, že pri prepisovaní tam ešte popridávam kraviny a detaily. Čiže sa môžte tešiť na jednu z najdlhších (a najprevratnejších :D ) častí, len to "trocha" potrvá.

A ešte k tomu najdôležitejšiemu. To čo sa tu včera dialo?! Vy ste to nemohli vidieť, no mne blogger ukazoval pri návštevnosti také čísla, že sa čudujem, že som sa dnešného dňa dožila. Vy ste predchádzajúcu najvyššiu návštevnosť prekonali o 5OO pozretí! Ja nechápem! Do včera bolo najviac cez osemsto a to bolo to najúžasnejšie, čo som zažila. A včera večer? Nepridali sme ani jednu časť ničoho a už tu bolo TISÍC! Nechápem! Večer sme hodili časť ja aj Maruš a čísla preskočili na 13oo!! WHAT?! Ľudia, ako sa Vám to podarilo?! Ďakujem, milujem Vás! :*

Inak, ako ste sa dnes mali? Ja Vám dnešný (školský) deň zhrniem rýchlo. 
1. hodina - písomka z fyziky (tú som ja našťastie nepísala, inak by to dopadlo)
2. hodina - všetci stresovali, že skúša zo sloviny (neskúšal) ale tie nervy, kvalitné, čo Vám poviem
3. hodina - opravené písomky z fyziky (a učiteľka(pardón, profesorka) mi našla ťahák :/)
4. hodina - písomka z franiny (kto má vedieť, ako je po francúzsky zavináč?!)
5. hodina - opravené štvrťročky z matiky
6- hodina - písomka z bio, kde sa mi zasa raz podarilo zahviezdiť :) Päť riadkový opis listov sladičorastov som zhrnula na dve slová: sú zelené :D som na seba teda hrdá :D všetci definície na pol papiera a ja? sú zelené :) logika sa nezaprie :D 

Dobrú noc, majte sa :*
Love ya

P.S. Ku komentárom k poslednému Point In Time
Z Harryho nemal byť sviniar, mne tak nepríde, len je trocha provokatér, ak to tak môžem povedať. Ale on to myslí dobre.






Tuesday 13 November 2012

Point in time 11


„Ak sa niekto dozvie o tom, čo sa tu dnes dialo, ste aj vy traja mŕtvi s ním!“ zakričala som na chalanov a buchotajúc bežala dolu schodami k hotelovému baru. V tejto nálade mi bolo úplne jedno, či kvôli mne Mikea vyrazia. S fľaškou drahej whiskey som vyšla von k  bazénu a sadla si na lehátko v rohu. O takomto čase tam nikto nebol a ja som sama mohla v pokoji uvažovať, aký hrozný mám život.

*******************************

„Tak, povedzte našim divákom, ako sa vám páči v New Yorku?“ spýtala sa prehnane milo moderátorka v talkshow chalanov a hodila očkom po Harrym. „A čo miestne dievčatá?“ spýtala sa zvedavo a publikom sa ozval smiech. „Ja nič nehovorím, ja som šťastne zadaný,“ povedal jej s úsmevom Lou a oprel sa do kresla, akoby sa ho už táto téma netýkala. Mandy, ako ju všetci poznali pozrela na Nialla. „Naše fanynky sú najkrajšie dievčatá na svete. A na New Yorkčanky to platí takisto,“ odpovedal milo, usmial sa do publika a z davu sa ozvali povzdychy. Prevrátila som oči. „A čo ty, Zayn?“  Mandy pozrela na ďalšieho v poradí a ja som vedela, čo bude nasledovať.

Monday 12 November 2012

Let me love you 2.

Keď som mala 5oo slov, ešte som nevedela, že z toho vznikne 1 oo3 :D :) ...dobre, to bolo trošku mimo ale, pozrite aký bohovský obrázok som našla.. milujem ho :D ...ale to zase mimo, ja len, že milujem Nema :D ..no nič, čítajte :*



Point in time 1o


Len krátka, prepáčte :/


Povzdychla som si a prešla k dverám. „Nech ťa ani nenapadne ísť do baru,“ varoval ma. Ignorovala som ho a otvorila dvere. Zostala som stáť s otvorenými ústami, keď som videla tri tváre, ktoré na mňa pozerali. „Niall? Harry? Louis? Čo vy tu robíte? Dúfam, že máte dobré vysvetlenie!“Všetci na mňa pozerali s vyvalenými očami. Harry sa nebezpečne uškrnul. „Ja dúfam, že vy dvaja máte dobré vysvetlenie. K tomu zaujímavému rozhovoru, ktorý sme mali možnosť počuť.“

******************************************

Otočila som sa chalanom a pozrela na Zayna. On sa pozeral na mňa. „Vieš čo?! Si hrozný debil! To tu musíš vyhukovať na celý hotel?! Potom všetci počujú, čo by nemali! Veľmi pekne ďakujem!“ Len sa uškrnul. „A vy traja?! Musíte počúvať za dverami a robiť problémy tam, kde ich už je aj tak akurát dosť?! Buďte aspoň teraz užitoční, vypadnite a tvárte sa, že ste nič nepočuli!“ „Tak ľahko sa náš nezbavíš,“ odpovedal Harry pokojne. „Proste sme sa pohádali! To ľudia občas robia! Stačí?!“ „To neznelo ako obyčajná hádka. Veľmi zaujímavé veci sa tu rozoberali,“ pridal sa Louis. „Čo chcete?!“ „Vysvetlenie.“ „Zayn, nech sa páči, môžeš začať.“ Nezdalo sa, že by vedel, čo povedať. 

Sunday 11 November 2012

Let me love you 1.

...s dobrým čajíkom som to zosnovala, enjoy xx ;)...










Saturday 10 November 2012

Point in time 9

Chcela som Vám ju dať až zajtra, ale akosi som si rozmyslela :D

Ďakujem za krásne komentáre, ktoré ma pobavili. Vážne ste si mysleli, že Zayn žiarlil a zamiloval sa? :DDDD LLN :D 
Ale no ták, to si myslíte, že moje príbehy sú až také predvídateľné? Teraz sa do seba zamilujú, v ďalšej časti začnú spolu chodiť a zajtra to ukončíme svadbou a happy endom? Musím Vás sklamať, nič také skoro nečakajte. (Alebo, radšej to vôbec nečakajte. Človek nikdy nevie.) Mne sa páči že sa nenávidia. A myslím, že im to ešte dlho vydrží. Ale už Vás nejdem zaťažovať kecmi, nech sa páči. Čítajte a sledujte, ako veľmi ste mimo :* 
Túto časť chcem venovať Sym, ktorú mám momentálne chuť vyobímať a nakopať do zadku zároveň (prepáč)!!!  Odhalila si ma!!! :O 


V tej chvíli sa ku mne ponad bar naklonil a jeho pery smerovali k mojim. S úsmevom som čakala, kým prekoná zvyšky vzdialenosti, no nikdy sa mu to nepodarilo. „Čo si myslíš, že robíš?!“ spýtal sa Mikea spoza mňa chladný hlas. Šokovane som sa otočila, no nezdalo sa, že Zayn by mi venoval pozornosť. „Nepribližuj sa k mojej priateľke,“ varoval ho tónom, ktorý vravel, že bol schopný vraždiť a za ruku ma ťahal od baru preč. Posledné, čo som videla, kým sa zavreli za nami dvere baru bol zdesený Mikeov výraz.

*******************************

„Čo so myslíš, že robíš?!“ zvreskla som na Zayna hneď, ako ma dovliekol do hotelovej izby a šúchala som si zápästie, za ktoré ma držal.

Friday 9 November 2012

Point in time 8


„Stále si nám neodpovedala na otázku,“ varoval ma Lou, keď sme sa dosmiali. Snažila som sa vymyslieť nejakú nie veľmi trapnu odpoveď, keď sme zastali. „My na to nezabudneme,“ varoval ma Harry, keď vystúpil a venoval mi varovný pohľad, kým s ostatnými odišiel dnu.

***********************************

Chalani mali stráviť celý deň v nejakej televízii, interview a neviem, čo ešte. Čo znamenalo, že ja nemám žiadnu prácu a môžem si robiť, čo chcem. Nemala som náladu na nákupy ani prechádzky mestom, chcela som len deň pokoja, deň, keď si oddýchnem od neustálej Zaynovej prítomnosti.

Thursday 8 November 2012

Jednodielka, ktorá (radšej) nemá názov


Jednodielka, venovaná špeciálne jednej osobe. Klaudika, pre teba.

P.S. Nápad aj všetko pohádza z TEJTO piesne.

Kráčala som po prázdnom dome. Všade ticho, len občas sa pod mojimi nohami ozvali parkety, ktoré sa mi zrejme potrebovali pripomenúť. Chodba, po ktorej som kráčala mi bola dôverne známa, prešla som ňou už nespočetne veľakrát. Na konci dvere zo svetlého dreva, za ktorými určite bol on. Opatrne som zatlačila kľučku a v duchu ju prosila, aby nevydala žiaden nepotrebný zvuk. Chcela som ho prekvapiť. Akoby mi dvere chceli splniť želanie, v tichosti sa otvorili. Dnu bola tma. Nemala tam byť. Mal tam byť on. No aj napriek tomu, že jediné svetlo v miestnosti pochádzalo z mesiaca, ktorý ma cez okno sledoval som videla, že som sama.

Let me love u, prológ :)

Aha, aha, aha :D Nová poviedka od Marušky :) Let me love you, aby ste vedeli, to nenii podla tej pesničky :D Ono sa to len hodí :) Ale môžete si ju k tomu pustiť :D enjoyy, xx <3




Tuesday 6 November 2012

Kristínke !!!

Baby, a hlavne ty Kika, skúšala som už všeličo :D ...urobiť ti obrázok, ale vyzerá strašne, nie som taká šikula ako ty, aj obrovský nápis s narodeninovou pesničkou som skúšala ale gýčovitejšiu a horšie pôsobiacu vec som nevidela (asi okrem Perrie, so sorry :D)

Tak ti len prajem všetko najlepšie !! Veľa zdravia, šťastia, lásky, bláznovstiev, zážitkov, tanca aj úspechov :* A tiež veľa múúzy na písanie takých dokonalých príbehov ako to len ty vieš ;D  ..nové a nové čitateľky, ktoré ťa budú ľúbiť tak ako my, a písať úžasne komentáre !! ..Milujem tento blog, všetko čo sme spolu vymysleli a stvorili !! ĎAKUJEM ! :) :* ;D 



A vieš čo mám ešte pre teba ? Tú jednodielkúú, ale iba v hlave :D ..tažéé, ja ju pekne napíšem a neskôr uverejním ako narodeninovú jednodielku :)

Posielam veľkéé objatie, gumené macíky a Tomlinsona ! :D 


Tuto sme ti s Katkou chceli pozdrav odfotiť, ale nepodaril sa, tak más takú kvázi momentku :D :D for u :*

P.S. Prepáč, že do tvojho príspevku ťahám svoje záležitosti, ale.. SYM, čitateľka, písala si nám niekedy komentáre.. Zajtra idem k vám do Žiliny na DOD, ak si toto prečítaš, ozveš sa prosím ? :) Necháš fb, alebo niečo ? :) ..ak nie, tak som blondska s modrými dioptriami a Mickey Mousovským tričkom :D

Point in time 7


Akurát, keď som skončila s vybalovaním niekto zaklopal na dvere. Otvorila som a predo mnou stála kompletná zostava s nastavenými dlaňami. Zasmiala som sa a začala rozdelovať kľúče. „Liam a Niall... Harry a Lou...“ podala som im kľúče a oni zmizli. „A ja čo?“ spýtal sa podráždene Zayn a nastavil ruku. „Ty bývaš so mnou, zlatko,“ usmiala som sa a vtisla mu bozk na líce. Keby pohľad mohol vraždiť...

*************************************

Celá chodba musela počuť, ako Zayn tresol dverami. „Môžeš mi veriť, že ja som to nevybavila. A rovnako z toho nie som nadšená.“ Nič nepovedal, len si povzdychol a otvoril jedinú skriňu, ktorú sme tu mali. Táto izba bola akoby robená nám dvom napriek. Jedna manželská posteľ. Jedna spoločná skriňa. Dokonca aj na sedenie sme mali jeden gauč. To by ich zabilo, keby radšej dali dve kreslá?! Nie, ešte aj majiteľ hotela nás dvoch musí tlačiť dokopy.
                                     

Sunday 4 November 2012

Point in time 6


Pre Maruš, bez ktorej pomoci by táto časť bola ešte stále v nedohladne. A pre moju budúcu zolvičku(dúfam, že som to neskomolila) :*

„Chytíš mi miesto v lietadle, zlatko? Čím ďalej od teba, tým lepšie! A uprav si tie vlasy, nech sa za teba hanbím trošku menej,“ povedala som mu a prešla na WC-ka. V zrkadlovom skle na dverách som videla, ako za mnou pozerá. Nechápavo. Zrejme ho moje správanie zaskočilo, rozmýšľala som, kým som si na pery dávala novú vrstvu rúžu, no viac som zvedavá, ako sa bude tváriť, keď bude mať zajtra na krku záplavu červených fliačikov.

************************************

„Nerozumieš, keď poviem čo najďalej od teba?“ spýtala som sa potichu Zayna a prebodla ho vražedným pohľadom, keď som si sadala na sedadlo pri ňom. „Môžeš mi veriť, že nie som nadšený z toho, že si pri mne,“ zašepkal mi späť a otočil sa mi chrbtom, smerom k oknu.

Príbeh od deduška :)

Ako začať ? Dnes sme boli pri poslednom hrobe, hrobe mojej babky. Zapálili sme jej sviečky a šli k dedovi, ktorý býva pol hodiny od nás, na dedine. Babku som nikdy nepoznala, a možno aj preto ma strašne prekvapilo čo som počula. Nevedela som nič viac ako to, že zomrela na rakovinu, ktorá sa jej usadila na mozgu. Netušila som o tom čo sa dialo kým žila, ako sa veci mali, a také detaily aké mi dnes dedo rozpovedal, kým sme sa nedostali ku fotkám. Jedna krásna fotka, na ktorej je môj dedo ležiaci v tráve na lúke, a babka ako ho bozkáva, rozprúdila debatu. A aj keď babka deda ľúbila, nič nebolo také ľahké, a už vôbec nie pekné.

Strašne rada by som vám to rozpovedala, ale z jedného ľahkého dôvodu nemôžem. Chcem to zahrnúť do Adriany, a ono by to tam veľmi pasovalo, takýto zložitý rodinný príbeh. Či už by sa Adrianka ocitla v roli mojej babky, ktorá konala ako konala, alebo v roli mňa, teda zaskočenej a ničnetušiacej vnučky/dcéry. A keby vám to teraz prezradím, nebolo by to prekvápko :)

Ešte si nie som istá, včera som totiž bola nabetón rozhodnutá, že She is mine!, nedopíšem, lebo nech robím čo robím, písať sa mi to nedá. Vymysleli sme teda Kikou novú poviedku, ktorú som chcela začať. Ale toto sa mi zapáčilo, tak dúfam, že to pôjde. :)

Vlastne som sa vás chcela opýtať, či by tam takéto niečo mohlo byť. Nie každý miluje staré príbehy a historky, najlepšie rovno z rodiny, tak ako ja. A hoci ich všetky hltám, a zbožňujem, tento ma zaskočil. Ak to nebude v Adriane, bude to v nejakom článku ;) ..lebo je to vážne fascinujúce.

Tak teda, tie ktorým by nevadilo keby do tejto story zahrniem príbeh mojej babky, prosím si komentár :* ..pretože toto je moja posledná šanca :D

Ľúbim vás baby!
Napíšte mi.
Maruš :)




Friday 2 November 2012

Point in time 5

Sadla som si vedľa Zayna na gauč, no on ma chytil za ruku, ktorú mi stláčal najsilnejšia, ako dokázal. Chabo som mu to oplácala a cítila, ako mi do ruky prestáva prúdiť krv. S Paulom sme prebrali posledné podmienky odchodu, ubytovania a celého turné. Rozlúčili sme sa s tým, že sa stretneme o dva dni na letisku.

*************************************

Zúrivo som za sebou ťahala kufor po chodníku a po každom zastavení ním znova trhla. Hlúpy kufor! Nemôže ísť normálne za mnou?! Musí naskakovať na každom kameni, zapadať do každej priehlbiny?! Ťahala som ho za sebou len tých pár metrov od taxíka po letisko, no úplne to stačilo, aby som mala zničenú náladu. Kufor bol neuveriteľne ťažký, veď odchádzam na dva mesiace, v druhej ruke som niesla tašku plnú hlúpych papierov s pár nevyhnutnými vecami a mala som pocit, že mi každú chvíľu niečo spadne. Kufor mi znova nadskočil a ja som zanadávala. Prečo tu musím byť sama?! No vedela som to veľmi dobre. Nikto nevedel, že pracujem pre Paula, že som Liamova sesternica a chodím so Zaynom. Čím dlhšie to zostane v tajnosti, tým lepšie. V letiskovej hale som sa tvárila, že vôbec nevidím päť postáv okolo ktorých sa už zhromaždili nejaké dievčatá. Zdá sa, že tie sú všade. Aj o tretej ráno na letisku v Londýne.

Thursday 1 November 2012

Halloweenska Bratisla, upršané Piešťany :D

Ciaoo !! :)

Tak začnem halloweenskou Bratislavou :D

Včera nás, teda mňa a ségru, zobrala mamč do hlavného mesta, že spravíme si pekný deň. Prišli sme, zaparkovali, vycikali sa, a že od auparku sa prejdeme k Inchebe peši. Milé moje, hodinu sme sa ako africké slony v Antarktíde trepali okolo celej budovy, pekne sa nasmiali, podrkotali sme zubami, až sme dostali k výstave. Poviem vám, The Human Body ma uchvátilo... Tešila som sa tam, a bolo to, že wáááu. Pusu som nestíhala zatvárať. Vedeli ste, že keď prekrížite ruky môžte stlmiť bolesť, pretože tým ako-tak pomýlite mozog ? :) A že my ženy sme múdrejšie, čo dokazuje aj váha nášho mozgu ? :D ..všetko čo som tam videla a prečítala bolo neskutočne.. neskutočné ? :D ..nervová sústava, oni dokázali z človeka vystaviť čisto len nervy !! Len tú sieť vláken, ktoré nás ovládajú... Alebo cievy, prečen chorá, zdravá, žlčník chorý, zdravý, nad tým som stala hodinu.. Alebo vývoj dieťaťa od počatia, po narodenie.. Moje dievčence ma z tade ťahali, že chcú už ísť nakupovať :D Btw. na výstave som našla jednu jedinú ženu, v miestnosti o žene.. to akože tú "uschnutú".. viete ako som to zistila ? :P :D
Dobre, tak sme pobehali obchody, čo to pokúpili, pojedli, stretli sme sa s kamarátmi, bolo to naozaj fajn, dámska jazda :) 
..
A potom začal ten Halloween !! :D :D Od obchoďáku prvá zápcha, hodinu :D ..dobre, to zvládame, doktora na pól siedmu stíhame :D Potom sa to rozbehlo, možno pol hoďku sme sa hýbali súvisle :D A potom čo čert nechcel ?! Ďalšia zápcha !! :D ..tri nasraté blondýný v jednom aute, tri hodiny :D ..mierny problém bol, že sme nemali naftu, a pumpa bola nedohľadne.. v tej zápche sme sa k nej nemohli dostať :D Mama hrešila, neskutočne :D Prvá hodina: Do Blavy najbližšie dva roky nejdem. Druhá hodina: 4 roky ma sem nikto neostane. Tretia hodina: Kurva ja už sem nikdy nejdem :D ..to bolo nehorázne, ako tá nadávala, a potom aj my so sestrou... mali sme show, 3 hodiny sme sa prerehotali, aj keď sme zúrili :D :D ..všetky hladné, smedné, bez paliva sme sa dostali na pumpu a domov...


Som si kúpila :) ..sový šál, sový sveter, ponožtičky :D 
Tie mali byť pôvodne len na spanie, lebo staré sú do lyžiarok :D Ale ony sú také bohovské keď mi trčia z čižiem, že som ráno nemala to srdce vyzliecť si ich :D
...
upršané Piešťany

V skratke bolo úžasne, dokonalo :) ..Laudika ma včera zavolala s nimi do Piešťan, majú tam babku. Išli sme do cukrárne, na obed, peši cez celé Piešťany (aj keď sme sa trošku samé dve stratili :D), celý čas sme prekecali, na čaj, potom za ostatnými do bytu, spoločenské hry sme si zahrali (zistili sme, že keď my dve hráme spolu Tabu (poznáte?) tak stačí keď sa na seba pozrieme, a hneď uhádneme o aké slovo sa jedná :D), potom sme sa znova rozprávali, a jedli a ešte sme si pozreli starý film :) ...cestou speť bolo 90% rehotu, a 10% téma prdy, ktorú navodil Klaudiin mladší brat :D ..ešte to som chcela, že museli sme si ísť kúpiť žuvačky, a ja som v 101tke uvidela balónik :D :D ..a ja som ho musela mať, krásny tmavomodrý :D ..višla som z tade so strašným záchvatom smiechu, hurónskym rehotom :D ..lebo Klaudia trepala, o balóniku, ja s ňou a on nešiel nafúkať ! :D ..akurát som šetko oplula, a balón skončil padnutý na zemi :D

Aké boli vaše dva dni prázdnin ? :) ..aj vy tak milujete to ako krásne svietia cintoríny, keď v tme prechádzate okolo ? :)

A ešte že, dospela som h rozhodnutiu :D ...Adrianu dopíšem, najrýchlejšie a najprecíznejšie ako budem vedieť :D ..lebo už proste musím :) ..a potom vám ju sem dám. Včera som napísala kúsok novej poviedky, malinký, asi v nej potom budem pokračovať. Ktorého z chalanov tam chcete ? :) Napíšte mi, aj či si to chcete prečítať. :)

Majte sa lásky :)
Užívajte prázdniny !