Point in time 4

Hi pumpkins :* Krátka, o ničom, nevadí, lepšie to už nebude

Enjoy

Hoci to bolo to posledné, čo sa mi chcelo, musela som sa na druhý deň stretnúť s chalanmi aj Paulom. Keby existoval akýkoľvek spôsob, ako sa tomu vyhnúť, urobila by som to. No nešlo to. A okrem toho, teraz s nimi pracujem. Budeme spolu každý jeden deň. Čo mám robiť potom?! Maximálne lenivo som prechádzala mestom až k známej budove, kde mal Paul kanceláriu a kde som chalanov spoznala. Pred tým, než som vošla dnu som sa zastavila pri vchode a zapálila si rannú cigaretu. Nemôžem sa stretnúť s chalanmi a hlavne Zaynom bez nikotínu v krvi.

Point in time 3

„My...“ začal, no dal si prestávku, aby sa mohol zhlboka nadýchnuť, akoby tie slová vyžadovali odvahu, „my sme spolu!“ dostal zo seba, chytil ma tak, aby som sa nemohla brániť a pery pritlačil na moje.

*********************************************

„Zayn?!“ zakričala som naňho šokovane, no namiesto hlasu mi z úst vyšiel vysoký piskot. Stále sa ma snažil bozkávať, no ja som ústa držala pevne zatvorené, odolávajúc jeho šmátrajúcemu jazyku a bojovala s jeho silným objatím. „Nedotýkaj sa ma, ty idiot!“ zavrčala som a odťahovala sa od neho. Obe dlane som doňho z celej sily zatlačila a pod mojou silou cúvol niekoľko krokov vzad. „Toto si nemal,“ sykla som a cítila sa schopná v tom momente vraždiť. Bez súcitu či výčitiek som mu vylepila najsilnejšiu facku, akú som dokázala a kým si šúchal líce, predierala som sa pomedzi chalanov na chodbu. Potrebovala som vzduch. Súrne. A možno aj čokoládu. A cigaretu. A alkohol. A... Čokoľvek, čo mi prinavráti stratené nervy. Nechápala som, čo to urobil. Ako mohol?! Neuvedomuje si, aké ťažké pre nás bolo vôbec predstierať kamarátstvo? Teraz máme predstierať aj lásku? Ani ma nevaroval!

Point in time 2

Nechápala som, prečo sa ma to dotklo. Prečo mi prekáža, že mnou opovrhuje nejaký chudák. Prečo ma tak rozhádzala jeho blízkosť a prítomnosť. Odmietla som tie pocity. Už sa nesmú zopakovať. Trasúc sa na celom tele som vstala a s hlbokým nádychom zaklopala na dvere s menovkou Paul Higgins.

************************************

„Už sa teším na našu spoluprácu,“ povedal Paul, ako chcel, aby som ho volala priateľsky. „Nezabudni, v stredu o tretej na letisku.“ „Nezabudnem, určite tam budem,“ uistila som ho, rozlúčili sme sa a vyšla som na chodbu. Šlo to oveľa lepšie, než som čakala. Vzal ma! Aj keď som to očakávala, predsa len, Liam mi to vybavil, nemohla som si pomôcť, uľavilo sa mi, keď sme sa s Paulom dohodli. Od dnes som jeho oficiálnou asistentkou. A v stredu odchádzam s chalanmi na turné.

Just for a good time

Obrázočky pre Vás :*

Little things

Čo vravíte, milášššikovia?? Nie je dokonalá? Viem, že ste už všetci počuli, ale pustite si ešte raz. Louis tam má sólo! Milujem to! Idem sa ďalej rozplívať, ale aj na Vás myslím, nebojte sa. Ak by som sa tu neukázala, čosi Vám samo naskočí aj dnes večer aj zajtra. To len tak, pre info. I love u, bye :*

Point in time 1

„Chudera!“ „Debil!“ „Vypadni!“ „Ty vypadni!“ „Zayn?“ ozval sa hlas na opačnej strane chodby. Neuveriteľne mi pripomínal môjho bratranca Liama. „Zoe?“ fajn, to bol Liam. Zakývala som mu, ako sa ku nám blížil a usmiala sa naňho. Až vtedy som si uvedomila, čo to vlastne kričal. Na koho to kričal. Práve vo chvíli, keď to pochopil aj môj milý spoločník. Pozerali sme sa na seba s vypúlenými očami, kým Liam kráčal ku nám.

********************************

„Toto je tá tvoja sesternica?“ spýtal sa ho Zayn šokovane a Liam hrdo prikývol. Chcela som mu venovať nejakú ušipačnú poznámočku, no zostala som bez slov, keď ma chytil okolo pliec a s úsmevom povedal Liamovi: „Už sme sa stihli zoznámiť. Je zlatá, kde si ju doteraz skrýval?“ Venovala som mu nechápavý pohľad a chcela hneď namietať a zisťovať, o čo sa pokúša, keď ma drgol a s prosebným výrazom v očiach pokrútil hlavou. Ukázal na Liama, ktorý práve zháňal ostatných chalanov, aby ma s nimi zoznámil a znova pokrútil hlavou. Mykla som plecami a čudovala sa, ako si takto môžem rozumieť s človekom, ktorého tak veľmi neznášam. Hoci mi to bolo proti srsti, kvôli Liamovi sa budem tváriť, akí sme veľkí kamaráti. Aspoň zatiaľ. Potom mi to pekne krásne tuto fešáčik vysvetlí a ak nebude mať dobrý dôvod, divadielko končí.

Keep smiling :D

Nevedela som, ako to nazvať, tak taká menšia rada pre začiatok :D
Pár obrázkov, aby ste si nemysleli, že som na Vás zabudla :)

She is mine! 36

 Dance, dance. Baby neviem, čo mi je (teda viem, taká ta ženská záležitosť) ale dneska som hyperaktívna, hyperusmievavá, hyperrehotavá, hypervrieskavá, hyperkecavá a hyperhlučná (vlastne som taká vždy ale dnes to bolo... moc silné :D) a ešte... dostala som prezývku Bodrík, ktorej sa musím zbaviť, lebo sa to veľmi míli s Bobrík a to nechcem !!! ...ale oni ma lúbia, tí cvoci, čo toto pustili z pusy, takže to pôjde :D :) ...čítali ste Worth it ? :) ...ak nie tak šup dole, pod Adriankou je časť. :) ..kecám, ale šak no, vyššie uvedené okolnosti ! :D

Worth it 3

„Louis? Čo tu robíš?“ spýtala som sa nechápavo pásikavej postavy v dverách. Z tváre som si zotrela slzy, ktoré boli v poslednom čase mojimi jedinými spoločníčkami. „Prišiel som ťa odviesť za Harrym,“ povedal jednoducho. „Lou, vieš, že to nejde,“ zašepkala som zo strachu, akoby asi znel môj hlas, keby som pridala na intenzite.

How dare u love me? (or WELCOME BACK)

 Maruš vitaj späť! Tvoja sľúbená jednodielka.

(Mám toho málo rozpísaného, len tri príbehy, musela som ešte niečo nové začať :D)

„To myslíš vážne?“ „A prečo nie? Nechcem, aby si sa odsťahovala.“ „Ale ty si teraz s Louisom, budem vám len prekážať.“ „Mariett! Okamžite prestaň! Veď je to aj tvoj byt! Tak láskavo nevymýšlaj, neviem, prečo by sme tu nemohli bývať spolu tak ako doteraz!“ „Lebo ty si sem nasťahuješ priateľa a ja tu budem navyše.“ „Ty nebudeš nikdy navyše,“ povedala mi Eleanor upokojujúco a objala ma. „Aspoň to skúsme, prosím.“ „Dá sa tebe povedať nie?“ spýtala som sa pochybovačne a odpoveďou mi bol len veselý smiech. „Ja slovko nie nepoznám.“

She is mine ! 35

Babiky, ďakujem :) ...treba povedať, že tento príbeh som v jednej chvíli sekla a ďalej som si písala niečo úplne iné :D ...takže tam mám dieru... V scéne pred sa tí dvaja hádajú :D ..v scéne po... robia toto :D

Piesonka, dôležitá :) ...alebo druhá ...alebo tretia :D

Enjoy xxx

S povzdychom som si sadla na okraj postele. Mäkkým uterákom som šúchala mokré vlasy a hlavou mi behali obrazy.

Jeho ruka v mojej, keď sa nikto nepozeral. Prst prechádzajúci po mojom nahom stehne. Dlane na mojom chrbte. Ten pocit keď ma len tak prudko objal, alebo priľahol. Pohľad do mojích očí, keď mi zotieral slzy. A nakoniec tie pery, ktoré sa vždy nečakane prisali na moje. Vždy keď mohol, vždy keď sme ostali sami, vždy to spravil. Nasilu ma pobozkal.
Vzdychla som si znova, vlasy si prehodila na jednu stranu a pozorovala ako sa lesknú. Kvapky z ich konca pomaly máčali košeľu. Musí to prestať. Nedovolím mu to viac, takto ma bozkávať. Svetlo mesiaca dopadalo v širokom lúči na jedno moje chodidlo a robilo ho bielym. To chodidlo, ktoré šteklil. Svit mesiaca dokázal zosvetliť a rozligotať veľa vecí. Aj moje oči, ktoré chceli čiastočne plakať a čiastočne iskrili pri spomienke na jeho dotyky. Išla som si do skrine pre nohavičky, lebo som pod košeľou nič nemala a znova si sadla. Pomaly ich navliekala cez nohy keď sa stlačila kľučka. Ustala som uprostred pohybu, zdvihla hlavu a hľadela som do vzrušenej tváre. Pohyb som rýchlo ukončila a uhla pohľadom k oknu. Bosé nohy došliapavali na podlahu až som ho cítila pri sebe. Ruka zablúdila do mojich mokrých vlasov a pomaly, po prameňoch ich začesávala dozadu. Hral sa s nimi. Zdvihla som k nemu hlavu, pozerala sa do hora a čakala čo povie. Vpíjal sa mi do očí. Vidí tam ten lesk ? Jeden odtieň, ktorý tvoria špeciálne city k nemu ?

Worth it 2

Maximálne divná časť. Ešte divnejšie niečo takéto odo mňa. Sama nechápem. Je to zamotané, nepochopiteľné, Maruš mi vravela, že nechápe celkom, čo sa tam deje (bude veľmi blbé, keď poviem, že ani Kikuš to celkom nechápe??) Still, hope u enjoy it :*

„Harry Styles! Čo má toto znamnať?!“ spýtal sa naštvane Paul a vstal zo zeme. Tiež som chcela vstať a pomôcť Harrymu s vysvetlovaním. To by som nebola ja, keby sa mi nepodarilo buchnúť si hlavu o posteľ. „Au,“ zamrnčala som potichu a vstala, držiac si boľavú hlavu. „Mrzí ma to,“ povedala som zahanbene a sklopila pohľad, vyhýbajúc sa Paulovým karhavým očiam. No on ma ignoroval. 

I hope...

Píšem a mažem zbytočné slová, pretože svoje myšlienky neviem dať dokopy.

Nebudem teda písať nič.

Len tri veci...

1. ...bojím sa..

2. ...som zmetená..

3. ...aj tak skáčem od radosti.. 

Tak, toto vystihuje podstatu.

 ...

Narodila som sa 21.5. ...moja sestra sa narodila 21.2.

...keď sčítam deň narodenia mojej maminy a brata víjde mi 21...

(otco mi tam nijako nevychádza :D)

 Ak mi sem 21 ľudí napíše, že chcú aby som sa vrátila, spolu s Adrianou, tak...

v nedeľu ráno pridám časť, aj so všetkými tými bludami čo vždy...

...love you...

Maruš :)

 

Point in time PROLÓG

Nová poviedka. Neviem, čo dodať. Že ďakujem Maruš za názov a Gabi za meno pre hlavnú postavu? Ste úžasné, čo by som bez Vás robila? (toto ti už vravím nejak často, Maruš, ale nemusíš odpovedať :D)
Kedy bude pokračovanie, to neviem, teraz sa trocha povenujem Bitch against will a Worth it. 
Ľúbim Vás :* 

S úsmevom som kráčala po ulici, opätky mi klopkali do rytmu chôdze, ľudia kráčali okolo a ignorovali ma rovnako, ako ja ich.
Prezrela som si svoju tvár, odrážajúcu sa vo výklade, upokojila samu seba, že to nie je až také zlé a rýchlym krokom vošla do vysokej budovy. Výťah ma neuveriteľne pomaly vyviezol na dvadsiate ôsme poschodie, kde sa dvere s cinknutím otvorili a predo mnou bola dlhá prázdna chodba. Dvere, kreslá. Čierna, biela. Nič viac. Elegantné, no maximálne nudné. Chcelo by to rady od niekoho so štipkou vkusu.

Posadila som sa do kresla, ktorého dizajnér myslel na dizajn, no pohodlnosť mu kamsi unikla. Nohy som si preložila cez seba a čakala. Znudene som pozorovala rovnaké sivé dvere pred sebou.

Worth it

Ahojte! Konečne tu pre Vás niečo mám. Sľúbený kratší príbeh s Harrym. Ešte to bude pokračovať, tak dúfam, že sa Vám to bude páčiť. Dopredu upozorňujem, že tento príbeh je veľmi nereálny, niektoré časti sú jemne sci-fi, ale tak inak to nešlo. Nápad pochádza zo sna mojej kamarátky, a mne sa to páčilo, takže tu máme príbeh, pre Vás :*

Bitch against will 14

Hey! Konečne som aj niečo z tohto napísala. Kecy pak.

„a bozkáva sa ako.... ako.... ako starý traktor!“ ukončila som svoje vysvetľovanie slovami, ktoré mi na jazyk priplávali s vlnou opileckého smiechu a spolu so svojimi veľmi veselými poslucháčmi som sa šialene rehotala. Pohárik v rukách sa mi nebezpečne triasol a po tom, čo padol som okolie obdarila ďalším rehotom aj spŕškou slín. Tackavými krokmi, ktorým vysoké opätky rozhodne nepomáhali som prešla k dverám toaliet. Zavrela som ich za sebou, dosmiala sa a tvár si niekoľkokrát opláchla ľadovou vodou.

Baile Mensual 6

Druhé dve súťaže, ktoré sme tiež vyhrali, prebehli s ľahkosťou. Súperi neboli až tak strašní, ako sme očakávali. No teraz sme cestovali do Španielska. A už to nebola žiadna zábava, až teraz sa začala vážna súťaž. A až teraz som začínala byť dosť nervózna.

Hair

Aplaus, hurá, oslavujeme :D Mám tie fotky :D :D Vyzerám ako debil, ale tak dajte narcisovi do ruky foťák a čakajte normálne fotky :D Hádam aspoň tie vlasy vidno, pre nedočkavé Alexi a Tynu. :* Love ya gurlz

Ur narcis Kika Kikuš :*

One more time? Epilogue

Nemám náladu na kecy, tie inokedy. 

SONG

O týždeň to bude rok. Rok, od kedy sa rozpadol najslávnejší boyband súčastnosti. A s každým dňom stále častejšie rozmýšlam, čo sa stane v tento deň. Viem, že Louis myslí na to isté, no nepovie to nahlas. Obaja máme strach a rozmýšlame, či to má zmysel, či sa opäť všetci stretnú. Ten čas sa pomaly blíži a napätie sa v nás oboch stupňuje. Rok sme nikoho z nich nevideli, skoro nič o nich nepočuli. Chalani to zobrali naozaj vážne. Ignorovali nás, neodpisovali na twitteri, nedvíhali telefóny. Keď občas odpísali, bola to len stručná veta-dve. Že sme si to sami vybrali a ak niečo chceme, o rok. Nemohla som si pomôcť, stále ma prenasledovali myšlienky, že to len my sme takto skončili. Že kým ja s Louisom a Rachel s Harrym sme ignorovaní, oni traja sa spolu bavia. Neriešila som to. Len by som to zhoršila. Namiesto toho sme sa rok s Louisom venovali sebe. Jemu sa splnil sen, keď si kúpil dom s dvomi bazénmi a jeden naplnil guličkami, mne stačilo, že sme boli spolu. Skončila som školu a chcela si nájsť prácu. Louis chcel, aby som zostala pri ňom celé dni a do žiadnej práce nechodila. Súhlasila som s tým, až keď mi zničil šiesty pracovný pohovor za sebou a na ďalší ma nevzali, keď počuli o predchádzajúcich. A tak Louis zasa dostal, čo chcel. Ako vždy. Boli sme ako na dovolenke, robili si, čo sme chceli, bolo nám veselo. No boli chvíle, keď som na ňom videla, ako mu chalani chýbajú. A najhoršie bolo, že som mu nemohla pomôcť. Obaja sme vedeli, že sa s nimi nestretne skôr, ako o rok. „Pôjdeme tam, však?“ spýtala som sa ho, keď bol opäť zahĺbený v úvahách. Prikývol, aj keď som nemala pocit, že vnímal a neprítomne ma objal. „Dopadne to dobre,“ ubezpečila som ho, no sama som tomu neverila. Sama som sa toho dňa obávala. Vedela som, čo tí ľudia preňho znamenali. Sú to jeho bratia.

Happiest person ever!

Ahojtééé! Ozývam sa, pretože to niekomu potrebujem povedať a nemám komu. Čiže sa idem tváriť, že verím, že si to tu niekto prečíta. Starká sa mi dnes vrátila z Anglicka a viete, čo mi doniesla? Štyri časopisy! Všade sú samí 1D, little mix, Conor Maynard a ľudia, ktorých milujem. Dokonca dve HRY 1D!!! Zomieram od šťastia. Fotka vlasov neskôr, ale bude, sľubujem. Ľúbim Vás...

Po 3o-tich minútach :D

Ahojte. Ozývam sa zas. Leziem už na nervy, čo? Asi ste čítali posledný článok. Keď som sa teraz na to pozrela, smiala som sa na sebe, kvalitne mi šibalo. Chcem len povedať, že aj keď to môže pôsobiť, akoby som to písala z psychiatrickej liečebne, som doma.

3o minút

Musím niečo robiť, tak Vám sem idem písať kraviny :D Mám tridsať minút. Tridsať minút. Potom si zmyjem vlasy a uvidím, čo sa mi s nimi stalo. Dúfam, že budú rúžové. Pekne rúžové. Lenže som nervózna, neviem čo robiť, ako to vydržať. Bojím sa, že to dopadne zle. Takže píšem túto kravinu, ktorú zrejme ani neuverejním, len aby som sa rozptílila, vydýchla si a prestala nerváčiť. Nepomáha to. Ale aspoň stále nepozerám na hodinky. Je mi zle, od nervov, neviem, ako to bude vyzerať a s mojim šťastím budem za debila. Hodinky mi tikajú nad hlavou, čas ubieha a ja sa stále bojím viac a viac, chvíľa, keď to uvidím sa blíži. Pomóóóóc, posrala som to, ja to cítim, bude to škaredé!! To si nevšímajte, to len ja stresujem. Ak poznáte stresy pred písomkou tak je to niečo podobné. Aspoň myslím. Osobne stresy pred písomkou nepoznám, som (ako to moja spolužiačka volá) Mámpičista. Jednoducho všetko mám v ... Nie dobrovolne, ja to nedokážem, nevadí mi to, neviem prečo. Fúúú, dobre som sa zabavila. Minúta. Končím, idem na to. Nádych, výdych, ja to zvládnem. Ľúbim Vás

Kikuš, ktorej hrabe, tak že to neberte nejak vážne.

One more time? 36

„Určite? Je to dobrý nápad?“ pýtala som sa Louisa, kým sme v noci vybrali spodné prádlo z Harryho kufra a nahradili ho niekoľkými čipkovanými tangáčmi, rovnako ako sme plavky vymenili za bikiny. Nemala som problém s Harrym, skôr s Liamom a tým, čo nám povedal. Aj napriek tomu budeme pokračovať v tejto nezmyselnej vojne? „Ale no ták, hádam ma nepripravíš o trošku zábavy,“ povedal Louis s úškrnom a zazipsoval naspäť Harryho kufor. Začali sme sa vykrádať von, keď si na niečo spomenul a vrátil sa k Harrymu kufru. Z taštičky, ktorú si tam uskladnila Rachel neschopná pobaliť sa “len“ do dvoch kufrov vybral sladkastú voňavku a skôr, než som ho mohla zastaviť pooblieval všetko Harryho oblečenie, ktoré teraz voňalo ako zmes kvetín a cukrovej vaty. Pokrútila som nad ním hlavou a rýchlo vybehla von na chodbu, kde som sa mohla smiať bez obáv, že zobudím Harryho a zničím tak náš plán. Vrátili sme sa do Louisovej izby a skôr, ako sme si lahli spať sme zamkli dvere. Pre istotu.

One more time? 35

Pre Vás :* Ľúbim Vás, ďakujem, že to čítate a zanechávate komentáriky. (Nezabudli ste, však? 6 komentárov, inak na pokračovanie môžte zabudnúť)

So smiechom so Louisa pobozkala na nos, capla som ho po zadku, vyliezla zo sprchy a zabalila sa do veľkého mäkkého uteráka. „Ten je môj,“ povedal urazene a pokúsil sa mi ho ztiahnuť. Držala som ho čo najsilnejšie. Bolo mi jasné, že je jeho. Veď voňal rovnako úžasne. „Budeš sa musieť zmieriť s tým, že teraz je už môj,“ povedala som mu veselo a aby nebol až tak urazený, znova som ho pobozkala. Voda z neho tiekla a cítila som, že mu začína byť zima. Odtočila som zo seba uterák a schovala Louisa k sebe. Neviem si predstaviť lepší pocit, ako mať Louisa takto pri sebe.

Answers for u

Ahojte :D Písala som Vám otázočku(y) a neviete, aká som vďačná, že ste mi odpovedali a ešte aj v takom počte. Tiež som Vám chcela odpovedať, ale napíšem to sem, lebo si nemyslím, že komentáre niekto bude čítať :D Inak, naozaj ste ma prekvapili, čakala som, že Harry to celkom jednoznačne vyhrá. Ale zatiaľ to je 8:4 pre Zayna :)

Question for u

Už strašne, strašne, strašne dlho sa snažím rozhodnúť, no nedokážem to. Rozmýšľam nad tým, no neviem. Takže sa obraciam na Vás. Aj tak Vás to zaujíma viac ako mňa. Prečo to tu vlastne vyťahujem? One More Time? to už má skoro za sebou. Dávam tomu také štyri kapitolky, kým sa odoberie na "lepšie miesto." A potom príde to, kvôli čomu Vám teraz píšem. Nový príbeh. A ja neviem, koho obsadiť do hlavnej úlohy.

One more time? 34

Nebolo síce šesť kometnárov, ale viem, že keby som na ne čakala tak sa tu ďalšia časť už neobjaví. BAW nikto nečíta, pochopila som. Never mind. Toto je zatiaľ najdlhšia časť, sama nechápem, ako som k takémuto niečomu prišla.

Keď Louis objednal osemdesiat metrov tapety, myslela som si, že sa “trochu“ prepočítal alebo rátal, že viac tapiet zničíme ako použijeme. No ukázalo sa, že pár metrov naviac by nezaškodilo.  Práca nám zabrala celý deň, Harry bol našťastie preč a vrátiť sa tak skoro nemal. Kde bol nevieme, očividne nás nepovažuje za dosť dobrých kamarátov, aby nám to povedal. Úprimne je mi to je. Hlavne, že bol preč a my sme mohli polepiť tapety všade, kde sa dalo.

Baile Mensual 5

taakže, toto je pre všetkých ľudí, ktorý čítajú túto poviedku; neskutočne vás ľúbim a moc moc moc vám ďakujem, že si nájdete čas, kliknete na túto, mimochodom briliantnú stránku a prečítate tú trapošinu ;D any neviete ako ma teší, keď vidím tie pozitívne komentáre ešte vám prezradím, že čoskoro sa dočkáte 'mini-zápletky', aby sa to trochu osviežilo ;D love ya :**

Anet

Pozorovala som scenériu mihotajúcej sa prírody, ktorá sa vytvárala za oknom vlaku. Bolo sedem hodín ráno a ja, plus celá tanečná skupina, sme cestovali na našu prvú súťaž do mestečka, o ktorom som doteraz nikdy v živote nepočula. Cesta mala trvať nejaké tri aj pol hodiny, takže to určite muselo byť niekde blízko Holmes Chapel, mesta, v ktorom som vyrastala.

Bitch against will 14

Už dávno nebola, však? Nemala som chuť, nikto to nečítal. Viete, čo sme sa dohodli, však? ďalšia až keď bude šesť komentárov. (nemyslím ďalšia časť BAW ale celkovo, čiže ani OMT? nebude :P)

Ľúbim Vás :* Vaša Kikuš a jej zlé JA :)

S hlasným povzdychom som sa zviezla na zem, sadla si do vody, ktorá mi aj tak viac nemohla ublížiť a chvejúcimi sa prstami sa snažila prebrať telefón k životu. Ten už však nereágoval. Zúrivo som ho hodila do vody kus ďalej a neisto vstala. Pohľad som zdvihla práve včas, aby som videla svetlá auta mieriaceho mojim smerom.

For evening...

Ahojte miláčikovia :) Pozerali ste včera twitcam?? Prvý, ktorý som stihla. No nebol môj druhý manžel na zožratie? A ešte keď nás hneď na začiatku pozdravil, júúú. A rozhovory s ľuďmi večer na twitteri a fb. LLN. Hlavne jeden, veď konkrétna osoba hádam pochopí. (Inak, Tomlinson pozdravuje, odkáž aj Stylesovi!) Nevyspatá, ale šťastná som. Čítali ste Nekonečnú cestu, čo som pridala? Toť bol môj sloh a slovenčinár ma jemne zdžubal. Vraj ten koniec je hrozné klišé a mám to prerobiť, aby nezaspala, ale upadla do letargie. WHAT?! A dal nám aj diktát, z ktorého mám dvojkúú! Fajn známka na človeka, ktorý spravil dve chyby v slove bizarný :D

PLEASE

BABY MOJE!! POTREBUJEM OD VÁS POMOC!! Prosím, ide o to, že na fb robím na jednej stránke a všetci admini tam nezostanú, len traja. Je anketa a pekne Váš prosím, aby ste mi dali hlas. Vám to neublíži, ale mne urobí neuveriteľnú radosť. Anketa je zavesená hore, admin TA
Finnick's sugar cube. Ani neviete, čo tá stránka pre mňa znamená a nechcem odísť. Prosíííím, ľúbim Vás.

!TU!

Váš Tuleň :*

Kikuš

One more time? 33

Ako mi to Louis povedal, nedokázala som stáť. Nohy mi vypovedali službu a ja som sa zviezla na zem. „Musíš mi veriť. Prišla som o Cilliling. O teba prísť nemôžem,“ zašepkala som mu zúfalo a natiahla sa za jeho rukou. „Neopúšťaj ma,“ prosila som ho a držala, hoci chcel odísť. „Prisahám, nikdy som s ním nič nemala. Louis, prosím, musíš mi veriť. Milujem ťa.“ „Možno že ja teba už nie,“ povedal a vytrhol si ruku z môjho zovretia.