Sunday 26 August 2012

Bitch against will 5

Neverím tomu! Dokončila som to! Ľúbim Vás girls :* Pre Vás :)



Stálo ma neuveriteľnú námahu nebojovať s Ryanom, ktorý si zrazu zmyslel, že ma pobozká. V mysli mi behali len myšlienky o tom, kam mu vraziť a čo spraviť, nech sa ho zbavím. No nemohla som. Urobím to a mám padáka. Minimálne. Myšlienkami som sa prefackala a tvár naklonila k jeho, jazykom skúmala jeho ústa, rukami tvár a postupne som sa dostávala k vlasom. Cítila som jeho prekvapenie, keď som sa zrazu chopila iniciatívy a vedenia. No to ma len vyprovokovalo, aby som si ho udržala aj naďalej. Presne, ako za starých čias. Po niekoľkých dlhých sekundách som sa nečakane odtiahla, no zostala som kúsok od jeho tváre. So zrýchleným dychom a prekvapeným výrazom mi pozeral do očí. S úsmevom som sa odtiahla úplne, skĺzla z jeho rúk a pri odchode mu prešla dlaňou po tvári. Ako som ho pohladila, sledovali ma už úplne všetci v miestnosti. Kým som prešla k svojmu kreslu, nebolo počuť jediný zvuk ani nikoho dýchať. Ozývalo sa len pravidelné klopkanie mojich opätkov. Zvalila som sa do kresla, nohy prehodila cez opierku a sledovala, ako sa všetci pomaly rozhýbavajú a spamätávajú. Dlho ma to nebavilo. Zavrela som oči a jednoducho vypla. Na toto zabudnem. Nič sa nestalo.

„Čo to bolo?“ spýtal sa tichý hlas hneď za mnou a ja som sa poriadne zľakla. „Vadilo ti to? Mal si sa ozvať vtedy, reklamácie sa neprímajú,“ povedala som chladne, priamo do jeho ucha, ktorého som sa nie naschvál dotkla perami. „Nevadí. Len som sa chcel spýtať, čo mám robiť, aby som dostal ďalšiu pusu,“ zašepkal mi späť. „Vzhľadom na to, že si hvieda asi nič, veď ty vždy dostaneš všetko, čo chceš. Nemám pravdu?“ „Keby som dostal všetko, čo chcem, vyzeralo by to inak. Tak, dostanem ďalší bozk?“ „Neviem, porozmýšlam. Dáš mi chvíľku?“ spýtala som sa a možno to znelo, akoby som ho chcela naťahovať, v čo dúfam, no hlavne som to chcela odložiť, kým nás zavolajú na pódium alebo sa tomu inak vyhnem. Nemôžem ho priamo odmietnuť, inak končím. Musím sa tomu vyhnúť, nech sa olizuje s inými, ja ho nechcem! Ja tu chcem len nenápadne trčať mimo, tancovať a zarábať si. Na to som však mala myslieť skôr, ako som ho balila a obliekla sa takto. „Ešte rozmýšlaš?“ spýtal sa, stojac hneď za mnou. Prikývla som a stále mala zatvorené oči. Lebo sa mi ich jednoducho nechcelo držať otvorené. Cítila som, ako mi niekto zdvihol nohy, čo som mala prehodené cez opierku, sám si tam sadol a moje nohy si položil na svoje. „Mám špinavé topánky,“ varovala som ho, stále neotvárajúc oči. Potichu sa zasmial. O niekoľko sekúnd som cítila, ako mi prstami prechádza po nohe. Kedže sa zo zavretými očami nedá zazerať, bola som nútená otvoriť ich. Samozrejme, Rayn. „Nedaruješ mi trochu odpočinku? Bozk s tebou bol vyčerpávajúci,“ povedala som mu a zavrela oči. „Ne...“ začal, no to nás už prerušil ten otravný krpatý asistent. Čiže sme zas vybehli na pódium a odrobili si svoje.

Zas som schádzala z pódia medzi poslednými, no dávala som si obrovský pozor, aby sa ma zas nejaká šikula nepokúsila zhodiť. Nemyslím, že by to spravila znova, no nedokázala som sa zbaviť nepríjemného pocitu. Ako vždy, rovno som zamierila k svojmu kreslu, keď som si všimla, že tam niekto sedí. To snáď nie je možné! „Nemôžeš si sadnúť niekde inde?“ spýtala som sa otrávene Ryana, ktorý sa na mňa škeril. „No....“ na chvíľku sa akože zamyslel, „pustím ťa sem, ak dostanem ten sľúbený bozk,“ povedal so smiehcom a premeral si ma. Prevrátila som oči a naklonila sa k nemu, pričom som mu venovala letmý bozk na líce. „Takže, tu je pusa! A teraz von z môjho kresla,“ povedala som mu, nie veľmi priateľsky, no on sa len pousmial a pokrútil hlavou. „To je pusa? To sotva. Neuraz sa, ale také kreslo má väčšiu hodnotu,“ povedal nahlas a z rôznych kútov miestnosti sa ozval smiech.

Znova som prevrátila oči a naklonila sa k nemu, no teraz som ho chytila za golier čiernej koženej bundy a vytiahla z kresla. Ako som ním trhla, stratil rovnováhu a perami pristál na mojich, čo aj bol úmysel. Venovala som mu rýchly, no poriadny bozk a odtiahla sa. „Bozk si dostal, teraz mi daj moje kreslo a pokoj,“ povedala som mu a utrela si zvyšky rúžu z pier. On sa zasmial a sadol si do kresla. Do môjho kresla! „Ryan! Dohodli sme sa! Pusu si dostal, takže odíď z môjho kresla!“ povedala som mu už podráždene, no on neodpovedal. Fajn, nájdem si iné kreslo. Zvrtla som sa na päte, keď ma chytil za pás a potiahol späť. „Povedal som, že ťa sem pustím, nie, že odídem,“ vravel mi tesne pri uchu potom, čo ma k sebe stiahol. Potom ma potiahol ešte bližšie, až som pristála na jeho nohách. Sadla som si teda do kresla, nohy si prehodila cez opierku a bolo mi jedno, či sa jemu sedí dobre alebo nie. Vlastne som aj dúfala, že sa mu sedí zle a odíde. No to by som asi musela mať viac šťastia.

Ignorujúc ho som sa naklonila (priamo ponad neho) po svoju kabelku a vytiahla si malé zrkadielko spolu s rúžom. Mala som pravdu, Ryan mi ho pri bozku úplne zničil. No to som vedela aj skôr, podľa červenej šmuhy na jeho líci a v kútiku úst, na ktorú ho rozhodne upozorniť neplánujem. Pred zrkadielkom som si pretrela ústa vrstvou rúžu a všetko uložila späť do tašky. „Ako sa ti páči v clube?“ spýtala som sa Ryana v snahe udržať priateľský rozhovor, pričom slovo priateľský (v najlepšom prípade doplnené o slovíčko len) bolo kľúčové. „No, sú tu veľmi pekné tanečnice,“ odpovedal mi a táto jedna veta dokonale prekazila môj plán. A pomohla mi uvedomiť si, že ten jeho je presne opačný. A ja sa musím z tohto všetkého nejak vykrútiť, pokiaľ nechcem skončiť ako jeho osobný stroj na bozkávanie. „Máš pravdu, niektoré baby vyzerajú úžasne. Ani nevieš, ako im závidím.“ „Podľa mňa by mali skôr závidieť ony tebe,“ povedal mi a ja som namiesto nadšenia z komplimentu, ktoré bolo očakávané bola len viac nešťastná. Pretože on to nevzdá, je stále otravnejší a ja sa musím tváriť, ako mu to veľmi žeriem a ako sa mi to páči. A robiť, čo len bude chcieť.

„Si milý, ale môžeš ma chvíľku nechať oddýchnuť si? Som dnes naozaj unavená,“ povedala som mu a nečakajúc na odpoveď sa oprela o operadlo kresla so zavretými očami. Dúfam, že táto hlúpa výhovorka mi zabezpečí aspoň chvíľku pokoja. Čo nevidí, že mi len lezie na nervy? „Videl som, akú si mala na pódiu energiu. Tak mi aspoň neklam,“ zašepkal hneď pri mojej tvári a nedoprial mi ani sekundu odpočinku. „Podľa teba klamem? Ja nie som tá, čo to má v náplni práce.“ Na chvíľku sa zamyslel. „A ja to mám?“ „A kto z nás hovorí neustále ľuďom na celom svete, ako ich miluje a usmieva sa na nich? Ja to nie som.“ Zdalo sa, že je mojimi argumentmi aspoň na chvíľku odrovnaný a ja dostanem svoj pokoj. No potom začal zas. „Ja neklamem. Ani teraz, ani pred tým. Myslíš, že som ti klamal?“ pýtal sa a bol otravný. Ani neviem, aký bol vlastne význam jeho slov, no aby si myslel, že vnímam, prikývla som. „A keď ti teraz poviem, že sa skvelo bozkávaš a chcem ďalší bozk, budeš si tiež myslieť, že klamem?“ spýtal sa, no nevenovala som jeho slovám žiadnu pozornosť, v mysli som bola pri stretnutí s kamarátkami v kaviarni, ktoré dopadlo naozaj skvelo. Rozmýšlala som, kedy si to zopakujem a len tak prikyvovala Ryanovi dúfajúc, že už dá pokoj. Pretože som na jeho keci naozaj nemala náladu. Vlastne nie len na jeho keci, ale celkovo aj jeho spoločnosť. Na sekundu zmĺkol a ja som si nemohla pomôcť, spokojne som sa usmiala a ignorovala ho ďalej.

„Čo robíš?!“ vykríkla som prekvapene, keď ma zrazu vytiahol na nohy. Neodpovedal, len pozeral lačne na moje pery a kráčal tak, že som pred nim musela cúvať, až som za chrbtom pocítila stenu. To mi už chytil ruky do jednej nad hlavou a perami len tak, bez môjho súhlasu či vedomia zaútočil na moje. Kým mi bozkami bral dych a hryzol ma do pery, jeho ruky putovali po mojom tele až sa zastavili pri zadku a ja som sa musela veľmi premáhať, aby som ho z celej sily nekopla niekam. Prečo mi to robí? Nechápe, že ja o jeho bozky a spoločnosť nemám záujem? No vtedy som pochopila. Tu nezáleží na mojom záujme, ale na tom jeho. Ja sa len prisbôsobujem. A podla toho, čo robil som nemala pocit, že len bozky mu budú stačiť na dlho. A tu sa vynára otázka: ako ďaleko som ochotná zájsť, aby s Kay neskončili na ulici alebo ešte horšie, v otcovom obchode?

1 comment:

  1. :O Toto je úplne úžasné! Perfektné! :) ďalšiu, ďalšiuuu! :*

    ReplyDelete