Tuesday 31 July 2012

One more time? 14

Rachel hneď po škole odišla na stretnutie so svojou sestrou, ktorá je na niekoľko dní v meste a potom odchádza zas na dva mesiace preč. Zostala som sama a s vedomím, že dnes príde Harry. Lenže kedy? Vždy si chodil, kedy sa mu zachcelo a dnes zas príde bez ohlásenia, keď bude mať čas. Spravila som dobre, že som sa s ním dohodla ísť von? No na pochybnosti nebol čas, každú chvíľu sa tu predsa môže objaviť. Zastala som pred skriňou a pozerala na ňu, dúfajúc, že mi sama vyhodí najlepšie veci. No nespravila to, a tak som si musela vybrať sama. Nič nie je horšie, ako nevedieť, kam idem. Ako sa mám potom obliecť? S povzdychom som vytiahla krikľavozelené legíny a obliekla si k nim dlhé, farebné tričko. Takto som si sadla k notebooku a prechatovala dve hodiny, kým sa vo dverách ukázal Harry. Zaujímalo by ma, ako sa sem dostal, kedže vrátnik sem cudzích ľudí nepúšťa. „Ideme?“ spýtal sa veselo a zaklapol mi notebook. Opäť som ho otvorila, všetko poodhlasovala a vypla, až potom som vstala, chytila ho za ruku a išli sme von, netuším kam.

Sadli sme si v jednej útulnej kaviarni a rozprávali sa pri horúcom capucchine. Bolo to príjemné a veselé, no nemohla som si pomôcť a musela som to porovnávať s rande s Louisom, kde sme sa bláznili najprv na kolotočoch, potom v daždi. S Harrym mi bolo príjemne, ale chýbala tomu tá zábava a adrenalín. Vyhnala som tie hlúpe myšlienky z hlavy a počúvala Harryho historku z koncertu. Zasmiala som sa na konci a videla som, že mu to úplne stačilo, aby bol dokonale šťastný. Usmievala som sa celý večer od ucha k uchu a zakončili sme to prechádzkou v parku. Po nej ma odprevadil až na intrák. Prešli sme ku dverám mojej izby, ja som sa postavila na špičky a jemne priložila pery k jeho. Nechcela som žiaden bozk, len malú pusu, no Harry mal iný plán, otvoril za nami dvere a pritlačený k mojim perám sa doslova vrútil dnu, ťahajúc ma za sebou. Zdalo sa mi, že niečo počujem a odtrhla som sa od neho. Za nami na posteli sedela Rachel a vyvaľovala oči. „Ou,“ bolo všetko na čo som sa zmohla. Len som ju sledovala a čakala, ako zareáguje. „Konečne!“ zapišťala a oboch nás naraz objala. Zasmiala som sa a počula som aj tichý Harryho smiech. „Mám len jednu otázku,“ povedala Rachel, keď nás doobímala, „keď ste vy dvaja spolu, budete mať aspoň občas chvíľku aj pre mňa? Stále si moja najlepšia kamarátka, Trisha!“ pripomenula mi so smiechom, no ja som vedela, že to myslela vážne a trochu sa aj bála. „Na teba by som nikdy nezabudla. Nepôjdeme niekam zasa všetci traja? Tak ako včera? A predvčerom? A pred...“ otočila som sa na Harryho, no kým som dopovedala, prikryl mi ústa rukou. „Čo len budeš chcieť,“ povedal a opäť ma skúsil pobozkať, no tentokrát som spolupracovala a poriadne si to užila. Harry sa naozaj vedel bozkávať. „Takže, aký máme plán na zajtra?“ spýtala som sa ich oboch a oni pozerali na mňa, nič nehovoriac. „Čo tak kolotoče?“ navrhla Rachel a ja som hneď pokrútila hlavou, pretože prvá vec, ktorá ma napadla v súvislosti s kolotočmi bol Louis. A hneď druhá boli guličky. Rýchlo som tie predstavy zahnala z hlavy a rozhodla sa súhlasiť z ďalším nápadom, nech to bude čokoľvek. Čiže sme sa dohodli, že pôjdeme k Harrymu. Na rozlúčku ma jemne pobozkal a odišiel.

Hneď, ako sa za ním zavreli dvere, Rachel ma zasypala otázkami ohľadne dnešného rande. Po piatej som ju prerušila a radšej jej všetko opísala sama, pekne od začiatku. Každé druhé slovo bolo doprevádzané achkaním a ochkaním, úsmevmi a chichotom. Myslím, že mala z môjho rande väčšiu radosť ako ja. Nesmiem takto rozmýšlať! Harry je hrozne milý, mám ho rada, je nám spolu super! Usmiala som sa pri predstave, že zajtra budeme zas spolu a pridala sa k Rachel, ktorá už teraz zúfalo prehľadávala skriňu. „Čo toto?“ spýtala som sa jej, podávajúc jej šaty, ktoré boli dosť dlhé a nemali takmer žiaden výstrih. Sama som nechápala, kde sa to vo mne nabralo, no zrejme som začína žiarliť. Rachel si to pomyslela zrejme tiež, pretože sa zasmiala, ale nedovolila si odmietnuť tie šaty. Ja som si zas vzala legíny, ale tričko s nie najmenším výstrihom. Rachel sa pousmiala, ale bola ticho.

So spokojným úsmevom, tešiac sa na nasledujúci deň som si ľahla do postele a rozmýšľala nad Harrym. Postupne sa však do mojich myšlienok akosi začal prikrádať Louis a ja som mala výčitky. Tak krátko po tom, ako sme sa rozišli som už s niekym iným. Jeho najlepším kamarátom. Ale jeho by to aj tak netrápilo. Ako vravel Harry, on je bezo mňa šťastný. Nesmiem naňho myslieť! Vykašľala som sa na Louisa a rozmýšľala nad zajtrajškom. Čo bude s Harrym?

„Vstávaj, Trisha!“ počula som Rachel kričať po mne, no nedonútilo ma to otvoriť oči. „Skúsim to ja,“ povrdal druhý hlas a skôr, než som ho mohla identifikovať sa jeho majiteľ postavil ku mne a pobozkal ma. To ma prebralo dokonale. Otvorila som oči a vypleštila ich, sledujúc Harryho obrovský úsmev. „Čo tu robíš?!“ spýtala som sa ho a perinu si vyhrnula až po bradu. „Prišiel som po vás. Veď sme sa dohodli, že idete ku mne. Tak vylez z tej postele!“ „Harry! Vieš, koľko je hodín?! Normálni ľudia o tomto čase ešte spia!“ „Trisha, je jedenásť!“ „Veď hovorím!“ zazrela som naňho a on sa rozosmial. „Vylezieš z tej postele alebo ti pomôžem?“ povedal a ja som sa naňho zamračila. On chytil moju perinku, ja som ju chytila za druhý koniec. „Toto si prehnal,“ povedala som mu urazene, keď perina padla na zem. Nič si zo mňa nerobil iba si ku mne prisadol a popritom ako sa jeho pery hrali s mojimi ma začal štekliť. Rachel sa k nemu pridala a mňa chytali kŕče všade kam siahli. „Ni... Ni.. Niééé. Ááá!“ vrieskala som na celý intrák. Ak rýchlo neprestnú zle sa to skončí. Do prčic nie. Bolo mi jedno ako, oboch som ich preliezla a bežala na wécko.

Vyvalene sa na mňa dívali čo mi však bolo úplne jedno. Sklonila som sa nad záchodovú misu, trkrát ma na prázdno naplo, ale ten pocit nevoľnosti ustal. Šteklenie mi nerobí dobre. Vrátila som sa k nim a ľahla si na postel. „Aspom vidíte, že sa neoplatí štekliť ma.“ „Myslíš, že to bolo z toho?“ „A z čoho iného?!“ odpovedala som Rachel s hlavou zaborenou vo vankúši. Voňal po mojich vlasoch a príjemne chladil. Potom som sa zdvihla hore zadkom a posadila sa. „Tak ideme ?“ Harry mi priložil dlaň na odhalené kríže, prebehla mnou vlna vzrušenia, naskákali mi zimomriavky. Z jedného dotyku ! Prezliekli sme sa, spravili rannú hygienu a ruka v ruke som s Harrym kráčala k jeho autu. Rachel po mojom druhom boku.

Dorazili sme do Harryho obrovského apartmánu a bolo to tam krásne. Pozerali sme DVD-čka, varili (dosť sme sa pritom nasmiali), Harry ma bozkával kedy mohol a každý jeho dotyk mi spôsoboval triašku. Večer ma donútil ostať tam a Rachel zaviezol na internát. Keď sa po jeho príchode zavreli dvere, vrhol sa na moju pusu a oboch nás zvalil na gauč. Asi sme to cez deň cítil rovnako, ibaže ja to nechcem, nemôže to zájsť ďalej. Nebudem pokračovať v tej povesti štetky. Jazykom prechádzal po mojich perách, jednou rukou mi hladkal brucho a druhou sa podopieral. Bol nežný, Louis bol divokejší. Zase to robím, toto si musím konečne urovnať v hlave. Žiadny Louis !

Viete, čo je dnes za deň? Dnes má narodeniny naša kráľovná Jo (J.K.Rowling) a takisto aj Harry Potter :) Happy B-day to our loved queen! And to boy who lived!

2 comments:

  1. :D ooo ten Louiho obrázok je super :) perfektná časť, ale mám taký pocit, že tam príde Lou :/ veď bývajú spolu nie? :O o nie Louiho by to zničilo. Aj tak je to krásne, teším sa na ďalšiu čaaasť :D :*

    ReplyDelete
  2. éé ééé :D dobre, šibe mi, ale keď ty dávaš také kapitoly, kde strašne slintám :D

    ReplyDelete