One more time? 11

S Louisom sme zamierili do baru a nezostalo to pri nealkoholických nápojoch. Postupne sme menej rozprávali a viac sa smiali a bozkávali. Po hodinke sme sa rozhodli pre prechádzku v parku, kedže nám obom bolo teplo. V prvom obchode poceste kúpil fľašu nejakého šampanského a bez pohárov sme ho len tak za cesty pili. „Ľúbim ťáááá,“ povedal len tak a pripito sa zasmial. „Povedz mi to tak zajtra a možno budem uvažovať o tom, že ti uverím,“ odpovedala som mu a on vystrúhal čudesnú grimasu. „Ona mi neverí! Ona ma neľúbi!“ zakričal nešťastne na celý park. „Samozrejme, že ťa ľúbim, len prosím tichšie,“ povedala som a prst mu priložila na pery. „Vedel som to. Vedel som, že to povieš,“ povedal mi normálnym hlasom a ja som pochopila, že opitého len hral. „Ty idiot! Takto ma klameš!“ so smiechom som mu vynadala a on sa zamračil. „Zasa mi hovoríš  idiot? No veď počkaj!“ „Ja sa ťa nebojím,“ zasmiala som sa. „Mala by si sa.“  „Tak máš smolu.“ Fľašku položil na zem a chytil mi obidve ruky do jednej. Druhou sa priblížil k môjmu boku a začal ma štekliť. Snažila som sa tváriť, že mi to nič nerobí, ale už po niekoľkých sekundách som sa zvýjala a padla som na zem, kde ma šteklil zas „Ešte som idiot?!“ „Najväčší, akého som kedy stretla!“ potvrdila som a to znamenalo ďalšiu dávku šteklenia. „Prestaň! Už stačí! Daj mi pokoj! Načo som ja s tebou zasa niekam šla?!“ „Takže ľutuješ, že si so mnou šla?“ spýtal sa sklamane a možno aj nešťastne a prestal ma na chvíľu štekliť. To som hneď využila a skončil tiež na zemi, no tentokrát som ja šteklila jeho. „Samozrejme, že nie! A nechala by som si újsť príležitosť štekliť ťa?“ spýtala som sa so smiechom a sklonila sa k nemu, aby som mu venovala ľahký bozk na pery, no on to zneužil a uväznil ma v svojom objatí. „Mali by sme vstať. No ták, vstávaj!“ povedala som mu, keď som chvíľu len tak ležala na ňom a nič iné sa nedialo. Absolutne sa mu nechcelo a musela som ho vytiahnúť na nohy. 

Potom sme opäť kráčali po parku a aj napriek mojim námietkam sa Louis rozhodol, že chceme niečo na pitie. Neviem, čo bolo vo fľaške, ktorú doniesol, no určite to bolo niečo drahé a silné. „Kam ideme?“ spýtala som sa ho a on ma iba chytil za ruku a ťahal jedným smerom. Cestou sme sa rozprávali o všetkom, čo nás napadlo, no ani náhodou mi neprezradil, kam ideme. Snažila som sa nemyslieť na to, kam ma asi vedie a sústrediť sa na náš rozhovor. Tak to išlo asi päť minút, potom sme zastali pred kolotočmi.

NA DRUHÝ DEŇ RÁNO

Zobudila som sa medzi plastovými guličkami. Nechápala som, čo sa deje a ako som sa tam dostala. Vedľa mňa ležal Louis, ale videla som mu len hlavu, zvyšok bol pod guličkami. Čo sa stalo?! Kde sme to skončili? Ako? Viem, že sme pili. Ale až toľko?  Poobzerala som sa dookola a pochopila, že sme medzi kolotočmi v nejakej detskej nafukovacej blbine ako tie na skákanie, len táto je naplnená plastovými guličkami. Prečo sme tu? Louis sa otočil a ruku prehodil cezo mňa. Striasla som ho, no spal ďalej. Bude on vedieť, čo sa stalo? Postupne som si v mysli prehrávala celý večer a snažila sa spomenúť si, čo bolo, keď sme prišli ku kolotočom.

****

Kým sme sa prechádzali pomedzi kolotoče, fľaška bola preč. A naša nálada o niečo veselšia. Po nejakej dobe sme prechádzali, keď ma zrazu chytil okolo pásu a perami drsne zaútočil na moje. Za chrbtom som pocítila niečo tvrdé a pochopila som, že sa opieram o strom. Louis šialene napádal moje ústa a ja som mu útoky opätovala. Jemne som ho uhryzla do pery a cítila jeho ruky pohybujúce sa po mojom chrbte a posúvajúce sa stále nižšie. Chytil ma pod zadok a ja som sa mu nohami zakvačila okolo pása. Zrazu som len postrehla, ako sa snaží o nejaké divy s mojim tričkom a rýchlo si ho prichytila. „Louis no tak! Kroť sa! Veď sme niekde v parku! Vieš, kto sem všetko môže prísť?!“ „Uži si adrenalín, kočka!“ zavrčal mi do pier, inak ten zvuk pomenovať neviem, „a nestresuj, strážnik sem v noci nikoho nepustí. Len kamaráta Louisa.“ Neverím, že po takomto upokojení prestala riešiť, čo sa deje a spolupracovala s Louisom. No jeho tričko mi začalo prekážať a myslím, že skončilo zavesené na konári toho stromu. Nedokázala som sa už odtrhnúť od jeho pier, pomaly som opäť pristála nohami na zemi, no on ma opäť chytil, tentokrát mi jednou rukou podobral kolená, druhou ma chytil pod chrbtom a neodtŕhajúc sa od mojich pier ma kamsi niesol. Na zemi som pristála o niekoľko sekúnd a keď som sa pozrela, stáli sme pred detskou atrakciou plnou plastových guličiek. „Šibe ti?“ spýtala som sa ho, keď ma zhodil dnu a skočil za mnou. No namiesto odpovede sa len vrhol perami na môj krk a začal bojovať s mojim tričkom, ktoré som s radosťou odstránila z cesty. Zvyšky oblečia zmizli tiež a zostali sme len my. A guličky.

****

Cítila som pohyb vedľa seba a uvedomila si, že Louis sa prebúdza. Čo je dobré, kedže músime rýchlo vypadnúť. Začala som pomedzi guličky hľadať nejaké oblečenie a snažila sa čo najmenej zo seba ukazovať okoliu, aj keď si nemyslím, že by tu niekto bol. Kým sa Louis úplne prebral, ja som už bola oblečená a schopná vypadnúť. Všetky jeho veci som mu hodila na tvár, čo ho úplne prebralo a začal sa spamätávať. „Louis rýchlo sa obleč, musíme vypadnúť!“ povedala som mu a poriadne ním niekoľkokrát mykla.

O päť minút sme už vychádzali odtiaľ, tváriac sa, že sa nič nestalo. „Čo to malo znamenať?!“ spustila som naňho pri odchode z parku, „prečo každé naše stretnutie musí skončiť takto?! Buď opití v posteli...“ „Ale veď sme neboli v posteli...“ snažil sa o niečo Lou, no po mojom zazretí zmĺkol. „Zasa veľmi vtipný, Tomlinson?! Vnímaš aj, čo ti hovorím? Prečo vždy skončíme takto?! To nie je normálne! Ak má byť celý náš vsťah o tomto, tak načo ho vôbec začínať?! Toto je jediný dôvod, prečo sme spolu? Si idiot a ja som tá krava, čo ti uverila zas. Tretíkrát sa nechala oklamať! No toto bol poslednýkrát! Počuješ?! Toto bola tá posledná šanca, a aha, ako dopadla! Koniec. A definitívny!“ Ani raz ma neprerušil, len nechápavo na mňa pozeral, a keď už chcel zaprotestovať, môj monológ skončil a ja som sa rozbehla preč. On za mnou nebežal. Len stál a pozeral.