Wednesday 18 July 2012

Fuck ! I am Josh. 3 ;D

V prvom rade odkaz pre Kiku: Dobre viem, vravela som, že to nespravím ale... Musela som. :D ...A baby...dnes ma kopla múza ale použijem to až zajtra. ;) ...Robili sme si prázdninove menü...teda palacinky. Sestra robila cesto, mama smažila a ja som šlahala šľahačku. :D To jediné viem nedobabrať pri príprave palaciniek. :D Tri štvrtiny mojho taniera tvorila šľahačka, totálne som sa prejedla a mala ju všade. Na puse, na prstoch aj na tričku. Som mierny babroš. :D Mama na mňa hľadí smeje sa a ...vtedy to prišlo. Svietila som :P -obrazne povedané... ;D ...Napríklad také She is mine ! prišlo o desiatej večer po ceste od kamošky. Fúkal vietor, bola tma a svietili hviezdy... Čaro narúšali smradľavé smeťáky ale to je detail. :D hlavná bola tá myšlienka :) ...už nebudem kecať o mojej múze, nižšie je príeh. :) Ten plán mal chybu. Nemám mobil a neviem Dorine číslo. Ale keď sa bude on o mňa starať, nenamietam.  Josh ma zložil na postel v jeho obrovskej hotelovej izbe. Mala červeno-zlaté prikrívky, vankúše aj baldachýn. Vyzerala ako izba toho kocúra v Garfieldovi 2. Zložila som hlavu do vankúšov a vydýchla. Konečne ležím v teple. Na mäkkej posteli.  "Môžeš volať." "Nenosím mobil na svah."  "Staráš sa ty vôbec o niečo ?" "Väčšinou neni treba." Pozerala som sa do baldachýnu a hľadala na ňom kvetinky. Josh upieral pohľad na mňa.  "Tu máš mobil." Podišiel ku mne po chvíli a podával jeho Blackberry. "Kam mám volať ?" "Niekomu kto je tu s tebou." "A z kade mám nabrať číslo ?" Nevedel. Aj pre mňa to bolo záhadou ako sa odtiaľto dostanem k ľuďom, ktorých poznám. Odišiel po čaj a ja som zasa osamela.  Čo to bolo za hotel ? Snažila som sa spomenúť si. Vedela som, že keď nastúpim na autobus so žltou trasou, pôjdem okolo veľkého zasneženého pola, bežkovej dráhy, vystúpim na tretej zastávke dostanem sa pár krokmi do hotela. Prudko som rozmýšľala nad tým ako vizerá tá jeho tabuľa a čo je na nej napísané. Vôbec som si to nevedela predstaviť, väčšinou bola pri mne Dora. Bolo to o to ťažšie, že všetky hoteli a ubytovne v tomto malom meste vizerali rovnako. Drevenné s výzorom starej milej chalúpky. Ale veď mám dosť času rozmýšľať, pobudnem tu ešte minimálne dva týždne. Josh zacúval do dverí. Telefón mal zaseknutý medzi uchom a kľúčnou kosťou a vizeral že niečo drží. Odtlačil si dvere chrbtom ale neotáčal sa. V tomto som vicítila nebezpečenstvo. Má skrčené lakte, cúva. Drží v ruke tácku s horúcimi čajmi a medzi posteľou a ním je už len meter. ...pól metra... "Josh nerob to. Otoč sa." Nič. On si telefonuje. "Josh nesadaj si ku mne. Nemožem sa ti uhnúť. Josh ! Tvoje lakte ! Nie...nie...nie !" Už som vrieskala. Ale neskoro. Sadol si na postel. Snažil sa položiť tácku ale vypadol mu telefón tak sa poň zohol a... Dostala som lakťom silno do nosa. Uvedomil si, že do čohosi vrazil, zaprašťalo to a tácka s čajmi sa prekotila na  moje brucho keď sa ku mne otáčal.  "Aaaau." Stonala som monotónnym hlasom a držala si krvácajúci nos. Pálilo m brucho, čaj zmáčal moje biele tričko. Krv sa valila prúdom a začervenila mi tvár aj výstrih.  "Načo sa pozeráš ? Uteráky." Vravela som mu ale zase si konal po svojom. Zobral ma na ruky ani jeden uterák mi nepodal a sadali sme zase do auta.  "Kam ma zase nesieš ?" "Do nemocnice." "Nič s tým nemám ! Stačí to zachladiť !" Môj hlások s ním nič nerobil. Len po tých mokrých cestách uháňal 150 k doktorom. Sestričky ma posadili do vozíka a v ošetrovni čakal šedivý pán doktor, ešte mu ten fľak z brady nestihol zmiznúť a už som späť. Asi sa prepadnem.  "Čo sa Vám stalo tentokrát ?" "Dostala odomňa do nosa." Vyznelo to ako keby ma mlátil. Ale doktorovi to bolo jedno, veď jeho som prakticky zmlátila ja. Čo je toto za deň ? Ocitla som da druhý krát na traumatológií, poštvala som si doktora, ktorý sa mi teraz aj bojí kontrolovať nos a mám zlomenú nohu. Strčil mi dve vaty do nosa, ešte pred tým zastavil krvácanie a niesli ma ako princeznú znova na röntgen. O pól hodinu som znova sedela na tej posteli a doktor vravel. "Aj tentokrát Vás môžem pustiť domov. Nos máte napravený, prepáčte, že vás to bolelo (neznel kajúcne) ale dve znecitlivejúce injekcie za deň nie sú vhodné. Dávajte si pozor, hlavne pri pití a už si nič nelámte." "Budem sa snažiť." Zamumlala som zahanbene.  "Spomenula si si na hotel ?" Pýtal sa ma Josh. Asi sa bál, že mi znova dačo vyvedie keď strávim dlhší čas v jeho prítomnosti.  "Vieš, ktorá je tretia zastávka žltého autobusu ? Rátam od zjazdovky." "Ty si trdlo. Ako to, že si si nevšimla, že bývame v rovnakom hoteli ? Tretia zastávka od zjazdovky je pri mojom hoteli." "Som blonďavá. Ale že až tak..." Skonštatovala som.  "Číslo izby vieš ?" Musím sa mu zdať už úplne sprostá. Našťastie to číslo som vedela. Počkať... 12 ? Či 21 ? "Mmm. 12." Stavila som na intuíciu. Ak sa pomýlim, v dvadsať jednotke nájdem Doru.  ...Adriana o desať minút. :)

4 comments:

  1. aaa :DDDDd rehocem sa ako blázon :DD si geniálna!! :D pecka kokos :DD prečítam si to ešte raz, ty si taká koza, to ako ťa napadlo? :DD
    píšeš neuveriteľne!! :)) komu zase vbehne do izby? táto poviedka ma tak chytila, že až :D som zvedavá na ďalšiu!! :) inak tento štýl písania mi pripomína vieš tie knihy od Evitapressu, niektoré autorky :) krása ;) ľúúbim ťáá xx

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ako čítam tvoj komentár zisťujem, že mi to neoddelilo priamu reč ! :D :D odveci...ale ku komentáru :D že sme dokonalé sme si povedali už dávno, nie ? :D :D :P že som koza to je detail (také tie bééčiace kozy mám rada, raz budem jednu mať a bude sa volať Vilma) :D :D Ďakujem, ďakujem, Ďakujem :))*** Komu vbehne do izby to ešte sama neviem, trpela už dosť :D ...Na tie si nedovolím trúfať ale keďže ich furt čítam možno sa na mňa nalepili :D :D ...aj ja ťa ľúúbim <3 :)

      Delete
  2. Ešte by jej mohol niečo zlomiť a aj sa dajú dokopy, nie?? úžasné to je :) chcem ďalšiu :D

    ReplyDelete
    Replies
    1. :D nepredbiehaj udalostiam :D chúďa, už ju hádam lámať nebudem :D fuu, to znelo morbídne :D ...a či sa dajú alebo nedajú...nepoviem :*** Ďalšia bude zajtra :)) a Ďakujem :))

      Delete