Tuesday 31 July 2012

One more time? 14

Rachel hneď po škole odišla na stretnutie so svojou sestrou, ktorá je na niekoľko dní v meste a potom odchádza zas na dva mesiace preč. Zostala som sama a s vedomím, že dnes príde Harry. Lenže kedy? Vždy si chodil, kedy sa mu zachcelo a dnes zas príde bez ohlásenia, keď bude mať čas. Spravila som dobre, že som sa s ním dohodla ísť von? No na pochybnosti nebol čas, každú chvíľu sa tu predsa môže objaviť. Zastala som pred skriňou a pozerala na ňu, dúfajúc, že mi sama vyhodí najlepšie veci. No nespravila to, a tak som si musela vybrať sama. Nič nie je horšie, ako nevedieť, kam idem. Ako sa mám potom obliecť? S povzdychom som vytiahla krikľavozelené legíny a obliekla si k nim dlhé, farebné tričko. Takto som si sadla k notebooku a prechatovala dve hodiny, kým sa vo dverách ukázal Harry. Zaujímalo by ma, ako sa sem dostal, kedže vrátnik sem cudzích ľudí nepúšťa. „Ideme?“ spýtal sa veselo a zaklapol mi notebook. Opäť som ho otvorila, všetko poodhlasovala a vypla, až potom som vstala, chytila ho za ruku a išli sme von, netuším kam.

Sadli sme si v jednej útulnej kaviarni a rozprávali sa pri horúcom capucchine. Bolo to príjemné a veselé, no nemohla som si pomôcť a musela som to porovnávať s rande s Louisom, kde sme sa bláznili najprv na kolotočoch, potom v daždi. S Harrym mi bolo príjemne, ale chýbala tomu tá zábava a adrenalín. Vyhnala som tie hlúpe myšlienky z hlavy a počúvala Harryho historku z koncertu. Zasmiala som sa na konci a videla som, že mu to úplne stačilo, aby bol dokonale šťastný. Usmievala som sa celý večer od ucha k uchu a zakončili sme to prechádzkou v parku. Po nej ma odprevadil až na intrák. Prešli sme ku dverám mojej izby, ja som sa postavila na špičky a jemne priložila pery k jeho. Nechcela som žiaden bozk, len malú pusu, no Harry mal iný plán, otvoril za nami dvere a pritlačený k mojim perám sa doslova vrútil dnu, ťahajúc ma za sebou. Zdalo sa mi, že niečo počujem a odtrhla som sa od neho. Za nami na posteli sedela Rachel a vyvaľovala oči. „Ou,“ bolo všetko na čo som sa zmohla. Len som ju sledovala a čakala, ako zareáguje. „Konečne!“ zapišťala a oboch nás naraz objala. Zasmiala som sa a počula som aj tichý Harryho smiech. „Mám len jednu otázku,“ povedala Rachel, keď nás doobímala, „keď ste vy dvaja spolu, budete mať aspoň občas chvíľku aj pre mňa? Stále si moja najlepšia kamarátka, Trisha!“ pripomenula mi so smiechom, no ja som vedela, že to myslela vážne a trochu sa aj bála. „Na teba by som nikdy nezabudla. Nepôjdeme niekam zasa všetci traja? Tak ako včera? A predvčerom? A pred...“ otočila som sa na Harryho, no kým som dopovedala, prikryl mi ústa rukou. „Čo len budeš chcieť,“ povedal a opäť ma skúsil pobozkať, no tentokrát som spolupracovala a poriadne si to užila. Harry sa naozaj vedel bozkávať. „Takže, aký máme plán na zajtra?“ spýtala som sa ich oboch a oni pozerali na mňa, nič nehovoriac. „Čo tak kolotoče?“ navrhla Rachel a ja som hneď pokrútila hlavou, pretože prvá vec, ktorá ma napadla v súvislosti s kolotočmi bol Louis. A hneď druhá boli guličky. Rýchlo som tie predstavy zahnala z hlavy a rozhodla sa súhlasiť z ďalším nápadom, nech to bude čokoľvek. Čiže sme sa dohodli, že pôjdeme k Harrymu. Na rozlúčku ma jemne pobozkal a odišiel.

Hneď, ako sa za ním zavreli dvere, Rachel ma zasypala otázkami ohľadne dnešného rande. Po piatej som ju prerušila a radšej jej všetko opísala sama, pekne od začiatku. Každé druhé slovo bolo doprevádzané achkaním a ochkaním, úsmevmi a chichotom. Myslím, že mala z môjho rande väčšiu radosť ako ja. Nesmiem takto rozmýšlať! Harry je hrozne milý, mám ho rada, je nám spolu super! Usmiala som sa pri predstave, že zajtra budeme zas spolu a pridala sa k Rachel, ktorá už teraz zúfalo prehľadávala skriňu. „Čo toto?“ spýtala som sa jej, podávajúc jej šaty, ktoré boli dosť dlhé a nemali takmer žiaden výstrih. Sama som nechápala, kde sa to vo mne nabralo, no zrejme som začína žiarliť. Rachel si to pomyslela zrejme tiež, pretože sa zasmiala, ale nedovolila si odmietnuť tie šaty. Ja som si zas vzala legíny, ale tričko s nie najmenším výstrihom. Rachel sa pousmiala, ale bola ticho.

So spokojným úsmevom, tešiac sa na nasledujúci deň som si ľahla do postele a rozmýšľala nad Harrym. Postupne sa však do mojich myšlienok akosi začal prikrádať Louis a ja som mala výčitky. Tak krátko po tom, ako sme sa rozišli som už s niekym iným. Jeho najlepším kamarátom. Ale jeho by to aj tak netrápilo. Ako vravel Harry, on je bezo mňa šťastný. Nesmiem naňho myslieť! Vykašľala som sa na Louisa a rozmýšľala nad zajtrajškom. Čo bude s Harrym?

„Vstávaj, Trisha!“ počula som Rachel kričať po mne, no nedonútilo ma to otvoriť oči. „Skúsim to ja,“ povrdal druhý hlas a skôr, než som ho mohla identifikovať sa jeho majiteľ postavil ku mne a pobozkal ma. To ma prebralo dokonale. Otvorila som oči a vypleštila ich, sledujúc Harryho obrovský úsmev. „Čo tu robíš?!“ spýtala som sa ho a perinu si vyhrnula až po bradu. „Prišiel som po vás. Veď sme sa dohodli, že idete ku mne. Tak vylez z tej postele!“ „Harry! Vieš, koľko je hodín?! Normálni ľudia o tomto čase ešte spia!“ „Trisha, je jedenásť!“ „Veď hovorím!“ zazrela som naňho a on sa rozosmial. „Vylezieš z tej postele alebo ti pomôžem?“ povedal a ja som sa naňho zamračila. On chytil moju perinku, ja som ju chytila za druhý koniec. „Toto si prehnal,“ povedala som mu urazene, keď perina padla na zem. Nič si zo mňa nerobil iba si ku mne prisadol a popritom ako sa jeho pery hrali s mojimi ma začal štekliť. Rachel sa k nemu pridala a mňa chytali kŕče všade kam siahli. „Ni... Ni.. Niééé. Ááá!“ vrieskala som na celý intrák. Ak rýchlo neprestnú zle sa to skončí. Do prčic nie. Bolo mi jedno ako, oboch som ich preliezla a bežala na wécko.

Vyvalene sa na mňa dívali čo mi však bolo úplne jedno. Sklonila som sa nad záchodovú misu, trkrát ma na prázdno naplo, ale ten pocit nevoľnosti ustal. Šteklenie mi nerobí dobre. Vrátila som sa k nim a ľahla si na postel. „Aspom vidíte, že sa neoplatí štekliť ma.“ „Myslíš, že to bolo z toho?“ „A z čoho iného?!“ odpovedala som Rachel s hlavou zaborenou vo vankúši. Voňal po mojich vlasoch a príjemne chladil. Potom som sa zdvihla hore zadkom a posadila sa. „Tak ideme ?“ Harry mi priložil dlaň na odhalené kríže, prebehla mnou vlna vzrušenia, naskákali mi zimomriavky. Z jedného dotyku ! Prezliekli sme sa, spravili rannú hygienu a ruka v ruke som s Harrym kráčala k jeho autu. Rachel po mojom druhom boku.

Dorazili sme do Harryho obrovského apartmánu a bolo to tam krásne. Pozerali sme DVD-čka, varili (dosť sme sa pritom nasmiali), Harry ma bozkával kedy mohol a každý jeho dotyk mi spôsoboval triašku. Večer ma donútil ostať tam a Rachel zaviezol na internát. Keď sa po jeho príchode zavreli dvere, vrhol sa na moju pusu a oboch nás zvalil na gauč. Asi sme to cez deň cítil rovnako, ibaže ja to nechcem, nemôže to zájsť ďalej. Nebudem pokračovať v tej povesti štetky. Jazykom prechádzal po mojich perách, jednou rukou mi hladkal brucho a druhou sa podopieral. Bol nežný, Louis bol divokejší. Zase to robím, toto si musím konečne urovnať v hlave. Žiadny Louis !

Viete, čo je dnes za deň? Dnes má narodeniny naša kráľovná Jo (J.K.Rowling) a takisto aj Harry Potter :) Happy B-day to our loved queen! And to boy who lived!

She is mine ! 16

Ahojte kočky :) Po dlhej dobre pridávam časť osobne. Mala by som s tym niečo robiť. Ale už som zistila, že Blogger ma lepšie poslúcha na ocovom notebooku. :) Dnes idem konečne písať Fuck ! I am Josh. Iva, ktorá ma s tým deň čo deň otravovala ma k tomu dokopala. Ani som sa včera nezmohla na to poslať Kike nejaký úvod a poďakovať jej za pomoc. Kika, ďakujem moc. Že si sem pridávala časti a pomáhala mi s nimi. :) Včera som totižto písala niečo, čo mnou otriaslo. A nič ďalšie nepripadalo do úvahy. Tep 500 som mala do rána. Uf. Povedať Vám to, či nie ? :D Tak či tak, musela som to vymazať a uschovať u Kiki aby som sa z toho lepšie otriasla. Pochopíte ma, keď si to niekedy potom prečítate.
 ...kecy ešte nižšie, enjoy <3 xxx


„Čo je, Dokonalý, žiarlime?“ spýtala sa drzo, pozrela tými obrovskými očami priamo do mojich a rukou mi prešla po líci, zastavujúc sa pri kútiku mojich úst. Na tvári sa jej roztiahol úsmev, keď sledovala moju reakciu, ktorú si nedokážem predstaviť. Prižmúril som oči, chytil jej ruku do svojej a ťahal ju za sebou. Bol som tomu blonďákovi neuveriteľne vďačný, keď sa rozhodol ísť za nami, pretože som mal celý večer neuveriteľnú chuť vraziť mu a týmto mi dal dôvod aj príležitosť. Spokojne som sledoval, ako po mojom údere cúva niekoľko metrov dozadu, až sa ocitá na zemi. Adriana ma sledovala najprv zdesene, potom sa jej na tvári objavil nebezpečný zvodný úsmev, a hneď ako otvorila ústa som jej ich prikryl uvedomujúc si, čo všetko by z noch mohlo výjsť a ako by to mohlo skončiť, kedže sme stáli sami v tmavej uličke. Ťahal som ju dopredu a po pár metroch si uvedomil, aká jej musí byť v tomu kúsku látky, ktorý nazvala šatami zima. Prehodil som jej cez plecia svoju bundu, strčil jej ruky do rukávov a skôr, než si stihla spodok zaviazať na uzol alebo si ju inak upraviť podľa jej šialených výstrelkov som chytil jej ruky do svojich. Chvíľku sme bez slova kráčali, bolo počuť len klopkanie jej opätkov a šmýkavé zvuky, keď jej zas ušla noha a to, že bola na mne zavesená bola jej jediná záchrana. Po dvadsiatom takom šmyknutí sa zachichotala a topánky si vyzula, vzala do jednej ruky a hodila ďaleko pred seba. „Teraz ma budeš musieť odniesť,“ povedala mi úplne vážne a niečo v jej pohľade mi napovedalo, že mal byť zvodný. „Adriana upokoj sa! To nie je môj problém, že si si odhodila topánky! To, že pôjdeš bosá mi neprekáža,“ povedal som jej a sledoval sklamanie na jej tvári, ktoré okamžite vystriedal úškrn. „Fajn. Pôjdem bosá! Ale potom sa zašpiním a budem sa musieť osprchovať. A kedže som opitá, budeš musieť do tej sprchy vliesť so mnou!“ povedala mi a nahodila psie oči. Prevrátil som tými svojimi a po tom, čo urobila dva kroky, samozrejme, cez najväčšie blato, som ju chytil a vzal na ruky. Sledovala ma a nič nevravela, ja som nehovoril tiež, len som kráčal a sústredil sa, aby sme nespadli. „Vieš o tom Tomlinson, že zblíska nie si až taký škaredý?“ spýtala sa a ja som z jej výrazu usúdil, že už dlho nad tým vážne uvažovala. Nenapadla ma jediná rozumná odpoveď, tak som len kráčal ďalej. „A keď si ticho dá sa s tebou aj vydržať,“ pokračovala a ja som stále na to nemal jediné slovo. Tretíkrát otvárala ústa, že ma opäť obdarí nejakým komplimentom, no zavrela ich, keď si uvedomila, to čo som ja vedel už asi minútu. Začína pršať. Po ďalšej minúte už bol dážď naozaj hustý a ja som nevidel na krok pred seba. Adriana na rukách sa mi začala mykať a skôr, než som pochopil, o čo jej ide už zoskočila a utekala preč. „Chyť si ma Tomlinson!“ zakričala a bežala niekam vľavo. Prevrátil som oči a bežal za ňou uvedomujúc si, čoho je v takomto stave schopná. Čoho je v akomkoľvek stave schopná. Našiel som ju stáť pod nejakou strieškou pri veľkom dome, skrývala sa za stĺpom, ktorý bol o polovicu užší ako ona a pozorovala ma. Chytil som ju rýchlo okolo pása, aby mi neušla. No ona sa nesnažila utiecť, namiesto toho akosi prestala ovládať nohy a v rukách sa mi zošuchla nižšie, nestarajúc sa, či padne, len visela v mojom objatí. Položil som ju teda na zem, prisadol si k nej a sledoval ju, ako pozerá na dážď. Čo jej asi behá v hlave? Čo urobí, čo od nej môžem čakať? Nespúšťal som z nej oči a pri každom pohľade k nej vystrel ruky, naozaj som nevedel, čo od nej môžem očakávať a čo asi chce urobiť. No ona sledovala dážď. A nič nevravela. Tiež som sa zapozeral do dažďa. A zrazu, ani neviem ako, jej hlava ležala na mojom pleci. Zaspala? Čo robí? O čo jej ide? „Louis?“ začala potichu a ja som sa čudoval, čo ju donútilo vysloviť moje meno a nie nejakú lichotivú prezývku. „Louis, prečo mi nič nevychádza? Prečo som taká hlúpa a nič nedokážem poriadne robiť?“ spýtala sa potichu a ja som v jej hlase cítil smútok. Čo tá náhla zmena nálady? No potom som si uvedomil, aká je normálne a začal byť vďačný. „Určite ti to nabudúce výjde. Nájdeš si nejakú dobrú prácu alebo lepšieho obchodného partnera, ktorý ti nevyje všetok tovar,“ povedal som jej v snahe ju upokojiť. „Viem o jednom adeptovi,“ zatiahla nevinne, „s tebou by bolo podnikanie zaujímavé.“ „Ja by som s tebou nepodnikal, nech by sa čo stalo,“ povedal som jej okamžite. Skôr, než som stihol prehodnotiť svoje slová a povedať niečo milšie. „Už by som si mala zvyknúť, že ma nemá nikto rád,“ povzdychla si a cítil som, ako sa mi na plece skotúľala jej slza. „Adriana?“ spýtal som sa nechápavo a ona ma ignorovala. „Nie je ten dážď úžasný?“ spýtala sa len tak a ja som pochopil, že chce rýchlo zmeniť tému, „podľa mňa je takýto dážď nádherný. Akoby chcel zmyť všetku špinu a všetko zlé zo zeme. Lenže to by mal zmyť aj mňa!“ zrazu povedala oveľa silnejším hlasom a ja som vedel, že prišla dalšia zmena nálady. Z ničoho nič vyskočila a vbehla rovno do dažďa. „Adriana, čo to stváraš?!“ vybehol som rovno za ňou. „Nevidíš? Prišiel zmyť zo zeme všetku špinu a očistiť ju od zlého! Ja idem dobrovoľne!“ povedala odhodlane a zdvihla hlavu k oblohe. „ADRIANA! Ty nie si žiadne špina. Možno si občas protivná. No dobre, stále,“ dodal som, keď pri slove občas nadvihla obočie, „a aj keď si hrozne sebecká, určite si v skutočnosti dobrý človek! Len sa to musíš naučiť ukazovať okoliu.“ Sledovala ma a mal som pocit, že jedna z kvapôčiek kotúľajúcich sa po jej tvári nie je od dažďa, ale že ona plače. Bez slova sme pozerali na seba, kým na nás pršalo a ona sa takmer nečujne spýtala: „Naozaj si myslíš, že som dobrý človek?“ a skôr, než som jej stihol odpovedať, spravila dva kroky dopredu, postavila sa hneď predo mňa a perami sa pritlačila na moje, jazykom skúmajúc ich tvar. Zostal som stáť v nemom úžase, Adriana mi poslednýkrát prešla po spodnej pere jazykom a akoby sa nič nestalo, odišla. Keď som sa otočil, ležala pod strieškou a spala.


Viete čo som predvčerom kôli tejto časti dovádzala ? :D Objímala som moju malú Adrianu, ktorú poznam od jej narodenia v nádeji, že ma kopne ako to opísať. Pridávam fotku.


To je ona. :) Myslím, že jej výraz tváre túto časť vystihuje. :D Nie je zlatá ? :)

Kľudne mi nechajte komentár. Budem len rada za každý názor a kritiku. Ak máte nejaké nápady sem s nimi.

Ľúbim Vás.
Maruš xx

Little imagine + pictures :*

Toto som dostala od adminky Mrs. Styles zo stránky One direction 1D (SK) a strašne sa mi to páči. S jej súhlasom zdieľam.


Je ti 20 let ....sedíš v baru už si trochu připitá .....(dneska je den kdy se s tebou rozešel tvůj přítel a tak ses rozhodla že se půjdeš opít)....."Ještě jednu vodku prosím" řekla si ..."dvě" řekl hlas za tvými zády....Otočila si se abys věděla kdo je ten známý hlas .....Poznala si ho ..vědělas kdo to je ....byl to tvůj idol!!! milovala si ho ale za těch pět let si na něho tak trochu zapoměla .....ale teď se ti vše připomělo ..všechno to jak si ho milovala!....Byl to Louis Tomlinson!!!!......."Ty" řekla si mu když si k tobě přisedl. ..."Jo já "..... když ste měli už hodně upito Lou ti řekl že se sním dneska rozešla jeho přítelkyně tak se šel opít !.....povídali ste si......v půlce věty tě Louis přerušil .....políbil tě ....."Promiň lákalo mě to "...ty ses na něho upřeně podívala a začala si ho líbat ......mězí tím líbáním ste se nějak dostali ven a do hotelu kde byl ubytovaný....Ano stalo se to na co si celý ten čas čekala ...stal se tvůj sen který sis přála když ti bylo kolem 13 nebo 15......vyspali ste se spolu :D:D.....myslela sis že to bude jenom taková známost na jednu noc .....ale tak to nebylo ......chodili ste spolu ještě dalších krásných pár let ...a šíleně ste se milovali ........:D





Nie je to super? Ja to čítam už asi piatykrát za sebou :) (ale ja na teba nezabudnem ani o päť rokov, Mrkvička moja :*)A pripájam pár obrázkov



Panemaniacs pochopia :) Ostatní si aspoň pozrite mega sexy šatočky a inšpirujte sa :)



Harry pokoj! Ja by som mala kričať! To je môj manžel!





Jennifer a jej derp faces :)




Vidíte? To som ja :D





...





Nemám čo dodať :) LLN



Nemáte niekto link na toto interview? Viem, že to naozaj niekde povedala, ale už to nemôžem nájsť :/



Idem! Kingsley, čakaj ma :D




Pochopili? Lebo som videla ľudí, ktorí nie :D





Nič proti twilghtu, blááá, blááá, blááá, už som to milionkrát písala a nechce sa mi :P





Nič proti twilightu... zapamätáte si, nemusím už opakovať?? 



Thx a lot Kesha :) 







Me: WHAT THE FUCK?! 



ÁNO! HNEĎ! 





 Ceasar everywhere!



Od teraz mám ešte radšej toasty :) 





 Od veci, ale čo je toto za obal? Anglické vidanie je predsa čierne (viem, mám doma) a na slovenskom nie je napísané Mockingjay ale drozdajka a celkovo tie veci po anglicky tam nie sú (to má zas sestra) :D





Odhalená! 






 ...



 Text by mohol byť aj lepší, ale uvedomujete si, na akú pieseň  je to urobené, však?? A hlavne, od koho je tá pieseň?



 Naozaj je to tam vzadu napísané, chcete dôkaz? odfotím vám to?



Mať takéto otázky na teste... 



The end :) Hope u had fun

Monday 30 July 2012

She's mine! 15


ADRIANA

Na papiery tento krát stáli dve slová napísané obrovskými tlačenými písmenami.

"SPRAVÍM TO !"

Zapálila som si dole hlavou, od nervozity upratala celú izbu, bola som prekvapená koľko to trvalo. Naskladať oblečenie do skrine, pozbierať smeti a vôbec všetko ostatné. Potom mi pohľad padol na zaváraninový pohár odkopnutý pri dverách, ktorý je tu ešte z čias odchodu do Brazílie. Ďalší nápad som dostala. Dievča tebe to dnes myslí ! Obliekla som si prvé májové veci, ktoré mi padli pod ruku a utekala za Priscillou. Veď ešte nepočula o mojich zážitkoch.

LOUIS

Adriana týždeň po príchode chytila druhý dych. Bola ako hurikán, nikto ju nevedel zastaviť. Nasadila vražebné tempo. Raz sa prirútila domov a kričala ako o dušu.

"Mám recept od Priscilli. Jupíííí. Niall rozbiehame biznis. Už nás vidím o rok. Adriana & Niall a.s alebo s.r.o. ? To je jednóó ! Budeme najlepší zavárači uhoriek na sveteee !"

Hodila sa mu okolo krku a ťahala ho do kuchyne. Mhm, toto bude biznis storočia, myslel som si a sledoval, ako sa zohýňa k skrinke s pohármi a v obtiahnutej sukni vyniká jej chrumkavý zadok. Veľmi rýchlo sa však tá Adriana & Niall company rozpadla. Hlavná riaditeľka a konateľka zistila, že jej kuchár zje polovicu uhoriek kým ich zavarí. A nikto nemal dostatočne krásne etikety na poháre. My sme sa len smiali. Chudák Niall bol pod papučou svojej šéfky. Inokedy sa rútila rýchlosťou svetla dole po schodoch. V tej jej námorníckej košeli, pre zmenu bosá a s mokrými vlasami. Lesklé, vlnité a voňavé nadskakovali ako ona. A znova kričala.

"Zayyyyn. Mám to ! Idem napísať knihu ! Jiiiii..."

Vyskočila na gauč, poriadne po ňom poskákala a rútila sa cez nás k Zaynovi. Stehná pod tou košeľou boli ako návnada pre býka a keď ešte rozpažila ruky aby sa nezrútila odhalila kus čiernej čipky, čo sa jej spodného prádla týka. Bronzové, hladké nohy a zadok... BožeTommo, je to Adriana ! Videl to aj Harry vedla, podrazil jej nohu a padla na Zayna. Ten ju zachytil za tie dráždivé stehná a nechápal čo sa deje.

"Bude to trhák ! Bestseller ! Rowlingová na mňa nebud mať. Cha ! A ty budeš hlavná postava."

Kričala a smiala sa pričom sa jej tá košeľa vyhrnula ešte vyššie. No tak... Eleanor človeče, Eleanor. No písanie knihy skončilo ešte rýchlejšie ako zaváranie uhoriek. Zhorel jej notebook, ktorý následne vyhodila von oknom. Prehlasovala, že kniha o Zaynovi by bola nuda. Samozrejme, nezabudla nám to oznámiť len v tej košeli, odhaľujúc celé nohy a pri rýchlejších pohyboch aj zadok. Keď som sa donútil odtrhnúť pohľad a pozrieť vyšie, namiesto tváre som sa dostal len po výstrih košele a nevyhol sa otázke, či má vôbec pod ňou niečo. Časť mňa dúfala, že s zohne a ja budem mať nepochybne nezabudnuteľný výhľad. No nestalo sa, namiesto toho sa na päte zvrtla, pričom sa spodok košele zdvihol a odhalil ten najmenší kúsok spodného prádla, aký som kedy videl. Pokoj Tommo! Eleanor, nezabudni! Ďalší pracovný ošial prišiel v klude. Zniesla sa opäť dole tými schodmi ako princezná. V rúžovej obriahnutej lesklej sukni. Mala bielu košeľu, obyčajnú. Lenže ona nikdy nič nerobí obyčajne, namiesto zapravenia si spravila uzol na páse, obula si jedny z tých zabijackých topánok a silónky. Vlasy si zložito očesala, odkiaľsi vytiahla okuliare (asi aby vyzerala inteligentnejšie) a oznamovala.

"Stojí pred Vami nová riaditeľka módy pre Elle."

"Takže ideš prvý krát do práce ?"

"Nie. Ešte len si ju idem vybojovať. Drž mi palce."

Dala mu pusu na obe líca a mňa zase chytil ten pocit, že je na zožratie. Avšak riaditeľka módy sa nekonala potom čo povedala šéfredaktorke, že má gate ako smetiarka, mysliac si, že je sekretárka. Tak prišla s plačom domov, že je jej súdené ožierať sa v noci po puboch a že na nič nie je dobrá. Jej posledné nádeje vyhasli keď ju vykopli z pochybnej pouličnej tamečnej skupiny pretože tam všetko chcela organizovať sama. Vtedy sa obliekla do voľných červených šiat s výstrihom asi až dakde pri kolenách, od ktorého som nedokázal odtrhnúť oči, vyžehlené vlasy si začesala dozadu takým tým spôsobom ako to robili v X-FACTORE a z nosom zapichnutým v oblakoch sa išla baviť. Zayn sa vtedy naľakal a ťahal nás aby sme mu s ňou išli pomôcť, čo aspoň mne, nerobilo problem. Ak bude tancovať v tých šatách (a zo Zaynovho aj jej rozprávania som vedel, že bude), rozhodne to bude stáť za to. Taký výstrih sa pri jej šialených pohyboch na mieste neudrží a… Následovali sme ju do baru a "nenápadne" si sadli o stôl ďalej. Sledovali sme ju tam tri hodiny ako tancuje s pár ľuďmi na latinské pesničky a tie šaty lietajú okolo nej. Prudkosť a dokonalosť jej pohybov vyrážala dych keď k tomu dodala tú važnú tvár, jej boky sa vlnili v rytme a lákali ešte viac, nedalo sa od nich odtrhnúť oči, zhypnotizovane som sledoval ich plynulé a sexy pohyby. Občasne strčila jazyk do úst nejakého blonďavého, ktorý potom na hodinu stratil dych aj reč a ja by som mu bol najradšej vrazil. Nedokázal som sa zbaviť predstavy jej určite šikovného jazyka v mojich ústach, kým moje ruky by sa dotýkali jej bokov, blúdili po jej tele a cítili každý kúsok jej nebezpečne lákavého tela. Zayn videl, že nič vážneho nedovádza ani nijak extrémne nepije tak odišiel aj s ostatnými. Len ja som ostal s výhovorkou, že zaplatím a pôjdem za Eleanor. Chvíľu som ešte s pôžitkom sledoval vlnenie jej bokov na parkete, vychutnával si, že tu nie sú chalani, aby som si musel dávať pozor, či ma nevidia. No keď opäť jej jazyk skúmal ústa blonďáka a pomaly sa vytrácali kamsi do zadnej časti baru, musel som zasiahnuť. Nie však skôr, ako som pre odvahu do seba hodil dva maličké poháriky neznámeho alkoholu stojace stále na stole a niekoľko bankoviek položil pod jeden. To, čo ma donútilo odísť nebola odvaha nadobudnutá alkoholom, ale skôr stále nebezpečnejšie Adrianine pohyby. Zahnal som predstavu, že tie ruky, čo skúmajú jej zadok milimeter po milimetri sú moje a prišiel k nim. Nevedel som, čo mám vlastne povedať, no keď som ich odtrhol od seba, Adriana mi to uľahčila a predbehla ma. „Čo je, Dokonalý, žiarlime?“ spýtala sa drzo, pozrela tými obrovskými očami priamo do mojich a rukou mi prešla po líci, zastavujúc sa pri kútiku mojich úst.

Picture spam

Zasa sa nudím a zasa vás idem spamovať obrázkami. Už som spomínala, že som Potterhead, však? Ale ešte treba dodať, že aj totálny Panemaniac, čiže aj obrázkov z THG tu bude niekoľko :D Enjoy 
Vaše zmoknuté kurča alias Kikuš



...





Zasa raz tvrdím, že nemám nič proti twilightu, sama mám všetky knihy doma v origináli a sú skvelé. Ale takéto (neviem pomenovať) od HPfreaks milujem :* 







Helena je úplne najúžasnejšia herečka :) Milujem ju a tento obrázok je geniálny 





Pravidlá anglickej výslovnosti :D  





Milujem Haymitcha, ale toto vážne prehnal :D 





 Nabudúce sa treba lepšie schovať...






Ako môže z dvoch skvelých postavičiek ako Sid a Sheldon vzniknúť niekto ako Marvel? Veď je to debil! Ale podoba sa nezaprie






Jennifer Lawrence, queen of derp :) 





Paródií na call me maybe je strašne veľa :) Táto je úplne super :D Ale na tú, čo sme vymysleli s kamoškami nemá. (Nemôžem to tu rozhodne zverejniť pred 22. hodinou)





Ja ich obviňujem zo všetkého, kto si myslíte, že môže za to, že 1D ešte neprišli na Slovensko?? 






Odhalení! 






... 






Toto keby vidím niekoho urobiť, už sa ma ten človek nikdy nezbaví :) Génius, to dievča má šťastie :D







Ja, prepáčte... :/








Smola, Katniss, ja ťa predbehnem :P






Len by ma zaujímalo, kto je v tom poslednom mama? Kto sa vyspal z Veď-viete-kým? Jedine Bellatrix, prípadne niekoho začaroval :)






...






S tým musím rozhodne súhlasiť :D 






 ...






Nevidni veľmi, že?? Zhora zľava: 
What griffindors think we do
What hufflepuffs think we do
Whan rawenclaws think we do
What Harry Potter think we do
Wha we think we do
What we actualy do  



































 Poprosím autora tohto obrázku, aby ma prestal sledovať a robiť o mne obrázky. Ďakujem.













Ja osobne by som si tam dokázala predstaviť aj dosť veľa iných mien...