Monday, 31 December 2012

2o13


Nie som človek na takéto články. Nikdy mi to nešlo. No nenapísať Vám nič, nepoďakovať, po tom všetkom, čo ste pre nás s Maruš urobili by bolo strašne nevďačné. 
Preto sa Vám chcem všetkým poďakovať, za každý jeden klik, ktorý sa odrazil v tých číslach, na ktoré denne zíram. Za každý komentár, či už potešil a vyčaril úsmev na tvári alebo pomohol zlepšiť to, čo sa Vám nepáčilo. Dúfam, že pomohol, a že sa to zlepšilo alebo ešte zlepší.
Ďakujem za tie slová plné podpory, za tie komentáre, kde ste sa nás zastali, keď niekedy aj nám došli slová, keď som rozmýšľala, či to za to stojí a prečo to vlastne celé tu robím.

Tento rok bol pre mňa naozaj výnimočný. Všetko to začalo. Tento náš malý zázrak, ktorý sme si s Maruš zamilovali. Spoznala som neuveriteľné množstvo ľudí, za ktorých som neuveriteľne vďačná. 

V prvom rade Maruš. Nemôžem uveriť tomu, že keď som prvýkrát klikla na jej blog, rovno som ho zatvorila. Myslím, že som ti to nikdy nevravela, tak ma prosím nezastrel. Neskôr som sa dostala k nemu znova. A už som sa odtiaľ neotrhla. Ten príbeh o šialenej kučeravej blondínke, v ktorej som až neskôr spoznala túto úžasnú osobu som si zamilovala. Vieš, že keď som ťa spoznala, vážne som si myslela, že máš tak 17 rokov? Milujem naše up all night-ky, som ti nesmierne vďačná, keď neviem, čo ďalej s príbehom, pošlem ti kúsok a ty mi to o chvíľku vrátiš a je z toho majstrovské dielo. Obdivujem tvoj neskutočný talent a to, že som ťa spoznala bola jedna z najúžasnejších vecí, ktoré sa mi tento rok stali. Milujem ťa, veverička.

Alexi, Tyna, Bebs Z, kde by som bola bez vašej nekonečnej podpory? Tých úžasných komentárov, toho, čo ste mi vždy napísali? Veľmi Vám za to ďakujem, ľúbim Vás strašne moc :* 

Sue, tebe ďakujem za tie neskutočné rozhovory, tvoje krásne komentáre, všetky tie plány. Si jedna z najúžasnejších vecí, čo mi tento rok dal. Love u 

Čipsuš, si ďalší z ľudí, ktorých som mohla spoznať a budem za to do smrti vďačná. Ty a tvoj blog, vždy ste boli pre mňa veľkou inšpiráciou.

Katie, som veľmi rada, že som mala možnosť spoznať aj teba, aj keď si už nepíšeme a ja ťa neotravujem tými nekonečnými zátvorkami v zátvorkách, som veľmi rada za tie časy, keď to tak bolo a naozaj zbožňujem tvoje príbehy.

1Dfuckmeinthekitchen, k tebe by bol dlhánsky komentár. A ja som lenivá, veď to vieš :P A okrem toho, ešte nie je po 22:oo, čiže väčšinu z toho písať nemôžem, len toľko, že aj ty patríš k ľuďom, bez ktorých si tento rok neviem predstaviť :)






Želám Vám všetkým krásny Nový rok! Rok plný zábavy, skvelých priateľov a splnených snov. Rok, na ktorý nikdy nezabudnete. Rok, ktorý bude jedným z tých najkrajších. Nový rok môže byť nový začiatok. Šanca veci zmeniť, zlepšiť, urobiť to, čo sme sa skôr neodvážili. Plný nových príležitostí, nových rozhodnutí. Príležitostí, ktorých sa treba chopiť, rozhodnutí, ktoré si môžme urobiť podľa seba. 

Ďakujem Vám všetkým za tento prekrásny rok, na ktorý nezabudnem a dúfam, že ďalší bude ešte lepší. 
Ľúbim Vás :*

Chcela som Vám dať aj nejaký obrázok nie len stiahnutý z netu :) Síce aj tento bol pôvodne stiahnutý, ale len ako čierno-biely, tie farby, vzory, nápis a celková úprava je moja robota tak dúfam, že sa páči, chcela som aj niečo vlastné :) Tak trochu my dve, ale vážne len trošku.

Throught the pink glasses.

Je to tu, prvý Silvester na tomto blogu! :) Throught the pink glasses, názov, na ktorý sme hrdé, a má v sebe chybu :D ..vymyslela ho Kika, a ja nadšená tým, že to je úžasné, som sa ponáhľala vyhrabať obrázok tých rúžových okuliarov, ktoré tu boli ako prvé. ;D Tie čo sú s nami od začiatku vedia. :) 

Myšlienka mať spoločný blog vznikla, keď sa ma Kika spýtala, či by som chodila na jej osobný blog. Keby si nejaký založí, ibaže sa bála. V tom čase som bola na dovolenke v Chorvátsku, mala som vlastný, aj keď vážne nevydarený blog, a tak som sa jej ponúkla, že spravíme spoločný. Bol v tom trošku zmätok, myslím že tam niekde padla aj otázka "to vážne?" ..ale tešili sme sa, a stanovili sme si, že v pondelok 16. júla keď sa vrátim domov, zakladáme blog. Pozadie, názov, detaily a potom prvý článok :D ..smejem sa, keď si spomeniem, že som sa tešila ako malá za 6o návštev, keď malo toto bábo asi tri minúty :D ...dnes je ich tu veľa, veľmi veľa... takmer 95 000 :) ..bola sranda, keď mi čitateľka, a teraz už aj veľmi dobrá kamarátka, celá v nadšení napísala, že Jéé, klikla som na váš blog a naskočilo 8o ooo! :D ..aj ja som sa tešila ;) ..postupne tu tie čísla rástli, my sme tešili, denná návštevnosť sa v priemere drží na 8oo kliknutí, boli aj dni, keď ste sa sem pozreli vyše 1ooo krát! Wáu. :) ..asi pred mesiacom sme sa s Kikou smiali (minimálne cez smajlíky), na veciach zo začiatku.. na názve Fuck! I am Josh, ktorý sa veľmi ťažko vymýšľal, a keď už som ho konečne mala, nemhla som vám ho napísať. Na Louisovi a Trishi s One more time?, na ich guličkách, a podobných veciach. Bolo toho viac, a priznávam, momentálne si neviem spomenúť. Ale bolo to fajn, mať zážitky a spomienky na náš pól ročný blog. Naše deco! :D

Tu sa dostávame k obrovskému množstvu úžasných ľudí, ktorích som mala možnosť spoznať vďaka tejto úžasnej rodiny, ktorú sme tu vytvorili! :)

1. Kika, ktorej po čase prischla prezývka tuleň, keď som sa zamýšľala, čo ešte by mohla znamenať skratka MTT, vyšlo mi len Milujem Ťa Tuleň, a tak to vzniklo. :) ..som rada, a veľmi hrdá na to, že sú z nás kamošky, aj keď len cez písmenká chatu, a tohto blogu :) ..a aj keď sa možno veci zmenia, nikdy nezabudnem na ňu, na tento blog, a na veci čo sme tu zažili vrátane kauzy "haterky" :D toto sme si sľúbili :)

2. Ajč Payne, so Smalltowngirl! :D ..tam som najprv pôsobila len ako otrava, vtedy boli u nás doma trable s bratom a ja som sa bez ničoho vykecala Jaji, aj keď sme si písali tak tretí krát. :D :D ..posielala som jej len útržky príbehu, na ktoré som bola potajomky hrdá, a ona mi ich potom pochválila slovami "veľmi pekné". :D ..ani neviem, kedy sa to začalo meniť na takú nezáväznú konverzáciu o všeličom až k tomu, že sme teraz to čo sme :D ..viem, že v istom bode, začala čítať Adrianu, a viem, že v istom bode to začala nazývať srdcovka... Rástla som na mieste od pýchy :D ..lebo Ajč Payne bola veľký vzor, pre mňa, pre veľa iných.. A tak sme tu, máme za sebou jeden spoločný deň, tri telefonáty, asi 9 esemesiek, a pár tisíc správ na FB, lebo my si píšeme cez moju školu a jej robotu, potom celý deň a ešte aj dlho do noci :D ..a ja mám mamu, najúžasnejšiu osobu a najlepšiu kamarátku! :* ..tetovania, a toho včerajšieho grófa, radšej nespomínam :P

3. Barbora, Baša, Barby.. to škoda reči :D ..zosobnená šialenosť, ja ani neviem čo o tebe napísať :D ..že si s tebou stihne človek vymeniť max. 3 správy za deň? :D ..alebo mám menovať veci čo si trepla minimálne pri poslednom twitcame? :D ...neviem ale mám ťa strašne rada :) ..a ten záchod sa mi vážne páči! :)

4. Dida, Di, Diana, (o jabloni mlčím :D) ..aj teba zbožňujem :)  ..milú osôbku so sociofóbiou, ktorú som počas prechádzania vianočnými trhmi držala pod pazuchu! :)

5. Milouša! :D ..Daniela ty vieš :D ..to tu ani nemožem verejne spomínať :D ..to šetko čo sme trepli, a vymysleli :D to je proti ľudskej morálke :D ..ale ľúbim ťa, a tá vianočná esemeska, z ktorej sa ich vykľulo asi 3o, bola úžasná! :)) ..ďakujem!

6. Alexi.. veľmi veľká podpora a úsmev na tvári po každom tvojom dlhom komentári! :D ..možno si až tak často nepíšeme, ale veľa pre nás znamenáš! :)

7. Tyna, dievča s úžasnými príbhmi, a skvelým blogom, na ktorý sa konečne vrátila :D ..krkačia matka :D ..ale nie :) si skvelá! love u! :*

8. Katuška moja, rodáčka z Topolčian, mojho rodného mesta, s ktorou sa poznám osem rokov a predsa sme kamošky až od leta :D ..opäť vďaka blogom :)) ..vďaka nej som sa stretla aj s Di, Barb, a Aj.. a ja ju veľmi ľúbim, aj náš spoločný príbeh, ktorý si tichúčko leží, za tigra, aj všetko ostatné, čo nás spája :D ..aj dokonalosť :P ..milujem ťa, ty ňebrad! :D

Veľké ĎAKUJEM!, všetkým Vám, čitateľkám, babám, ktoré píšu úžasné komentáre, a zastanú sa nás keď sa zjaví "niekto ako Emčulqa" :D ...ste skvelé! úžasné! ..a ľúbime vás :) ..čo by to tu bolo bez vás? 

Vaše trable naše hrable, nechcem pokračovať bez Kiky, aj keď sme na posledné otázky neodpovedali.  Prepáčte. Mrzí nás to.

Čo je dôležité, prežite krásny, zábavný, a bláznivý Silvestrovský deň. Želám vám úspešný štart do Nového roka, so splnenými snami, úžasnými ľuďmi, a novými zážitkami! :*

Ahojte! 
Vidíme sa po novom roku na Throught the pink glasses ;)
Maruš!





Saturday, 29 December 2012

She is mine! 39

Inokedy by som bola povedala, že ou, to už je tridsiata deviata.. lenže v mojom prípade je tu časť s číslom tridsaťdeväť až po štyroch mesiacoch :D ...takže žiadna sláva. Pamätáte si minulú časť, že? :D Veľmi ťažko sa mi písala, keďže sa mi chcelo celý čas neskutočne cikať ale kým by som si odskočila, nevedela by som čo som chcela :D ..múza je veľmi nevyspitateľná :) ..toto čo vám tu idem dať, to som písala od 19:36 do 00:41... Lebo som sa po 1. musela smiať na tých šalenych z Popradu a po 2. ma potom zarazila správa od Kiki, k tomu sa ale vyjadrím večer :) ..inak, máme s Ajč veľmi "fajn" dohodu :D ..ja jej budem celý život písať Adrianu a ona ma bude živiť.. ale dovolila mi prechádzky, takže super, nie? :D nie... :) ..dneska mám plný program, tak večer bude článok. Enjoy, ľúbim vás! :*




„Ak sa vám raz ten nekonečný koncert skončí, tak príďte do Sway Coffee, dobre?
                                                                                                                           Adriana.“
S telefónom, ktorý som vzápätí hádzala do kabelky prevesenej cez moje rameno som si sadla do obrovského prúteného kresla, a nohu z ktorej som skopala topánku som si zložila pod zadok. Kaviareň Sway, najlepšia kaviareň akú poznám. Ak má človek čas a chuť aj na niečo iné, ako je vychýrený Starbucks so zatuchnutou kávou, tak by mal prísť rozhodne sem. Nie len preto, že taliani vedia ako robiť kávu, preto, lebo to tu Talianskom dýcha. Teplé farby, kvety na stenách, vôňa niečoho, čo sa podobalo na medovníky, ale naozaj len podobalo. Zhlboka som sa nadýchla, keď okolo mňa prešla čašníčka s mojitom na podnose, uvoľnila mi výhľad, a ja som zrazu pozerala von oknom na niečo, čo ma veľmi zaujalo.

Stálo tam dievča. Pod rúžovou oblohou sa jej vlasy jagali všetkými peknými odtieňmi, no aj tak ostávali jasne plavé. Pár prameňov zlatej, tizianovej, a nebezpečnej smotanovej farby mala vypnutých dohora, zvyšok jej ležal na pleciach, a siahal až pod prsia. Aj keď odo mňa stála ďaleko, svietili jej oči. Veľké tmavomodré oči, okolo ktorých sa rozpíjal lesk. Jednoducho sa v tých očiach sústreďoval, a šíril ako voda ktorá sa vlní a tancuje v pohári.. Nebol to lesk, ktorý by prezrádzal, že blondínka bude plakať. Bolo to niečo ako odtieň života, to dievča sa smialo. Nahlas a viditeľne, odhaľovala biele zuby. Hladké črty tváre zdobili len výraznejšie lícne kosti, a marhuľová púdrenka. Po celý čas fúkal slabý vánok, hral sa s okrajom jej šatky, ktorú mala ako letuška obviazanú okolo krku. Biely hodváb s čiernymi bodkami pôsobil elegantne, a predsa hravo. Avšak vietor zosilnel, nabral na intenzite. Fúkalo naozaj silno, až tak, že tomu dievčaťu šatka odletela. Vznášala sa vzduchom, vytvárala špirály, a tú malú blondínku to rozosmialo ešte viac. Človek, ktorý tam dovtedy stál s ňou sa pre šatku rozbehol v tej istej chvíli, ako jeho spoločníčka, na ktorú som uprene hľadela. Zrazili sa, no ona nespadla. Chlapec, ktorého som práve vnímala z profilu ju zachytil, a ochranársky si ju k sebe privinul, aby ju mohol pobozkať. A tá šatka ich netrápila, lebo v tej čarovnej chvíli boli radi, že tam spolu stoja, a on ju môže bozkávať, a hladiť po chrbte, kým sa ona smeje. To dievča mi pripomínalo moju mamu. Podobali sa, veľmi. I keď Tassia, Talianka s nezvyčajným menom po ich niekdajšej kráľovnej nemala modré oči, bola plavovlasá, a mala presne tú istú radosť zo života ako dievča, ktorému odletela šatka. Moja mama mala moje oči, farbou sa blížili k čiernej, nebyť pár zlatých stúh, ktoré ich zosvetľovali. A ak raz budem mať svoje dievčatko, chcem aby vyzeralo ako moja mama, ako dievča z námestia, ktorá sa srdečne smiala, aj keď vietor unášal jej šatku. 

Zaklipkala som viečkami aby som zvlhčila oči, ktoré sa už chystali slziť. Niekto mi zložil dlaň na koleno. Tomu niekomu som takpovediac vlepila vlasmi, keď som prudko točila hlavou, aby som zistila kto to je.
„Som rád, že sa o svoje vlasy tak pekne staráš, Rapunzel. Aspoň to veľmi nebolí, keď už nimi švihneš.“
„Ruku preč Styles, inak švihnem rukou. Stavíme sa kam dopadne?“
Povedala som mu s úsmevom, no naozaj podráždená. Ruky na kolenách neznášam, mravčia mi pod nimi kosti. Tú svoju poslušne odtiahol a zložil na svoje stehno.
„Mám rád Adrianin kondicionér.“
„Vanilkový.“
Prikývol Louis zasvätene na Zaynovu poznámku.
„To vysvetľuje, prečo tak záhadne rýchlo mizne z flakóna.“
„Asi ho tiež vyskúšam.“
Blondiak si siahol do vlasov, a pozrel na Liama.
„Nie, ty nepotrebuješ kondicionér, ježko.“
„Aj tak som sexi.“
„Lebo najväčší narcis som vraj vždy ja, že?“
Pohoršene pokrútil hlavou Zayn, ktorý už pil svoju kávu. Neviem kedy si oni stihli objednať, keď ja tu sedím dlhšie, a nič predo mnou nestojí. Postavila som sa, že si vybavím capuccino, keď ma naplo znovu, a viditeľne.
„Adriana?“
Prehltla som horkú slinu s neoprávnenou dávkou paniky.
„Adriana čo si robila u toho gynekológa?“
Nie Louis, nepozeraj tak na mňa. Vážne nie. Ja ti to nepoviem.
„V poslednej dobe mám trošku problém s...“
„S?“
„S pravidelným jedením,“ spamätala som sa, “keď už ste  takí žhaví do rozoberania mojich genitálnych a dámskych záležitostí tak nie, ani len ten zápal nemám! Ešte niečo? Ah, áno. S nikým nespávam! Bodka. Dnes som nič nejedla, bude to tým chlapci.“
A zrazu na mňa nehľadelo len päť členov One Direction, ale celá kaviareň. Možno som kričala, ale len trošku, ups. Nevadí. Možno by som ešte mohla vykričať čo za gynekologičku to bolo, meno a číslo, a bolo by to fajn. Aj adresu a to, že Stanley Vikartovský je dávno impotentný starý ruský dámsky lekár a odborník a keď jeho zverenkyňa povie, že „zápal“ nemám, tak ho vážne nemám. Áno asi by som to mala dotiahnuť. Alebo by sa ony mali začať hýbať, a rozprávať, a ulahčili by mi robotu. Nie? Nie. Lebo Adriana Hedviga nórska Talianka vážne trapasy ptiťahuje. Tak som si s poslednou gráciou sadla, a vzala si Harryho pohár s niečím zaujímavejším, ako kávou, ktorá obsahuje len kofeín, ktorý nič neopantá. Vydýchala som sa, a vstala opäť. To už sa všetci rozpamätali na také činnosti ako napríklad pitie.
„Idem domov, kde je jedlo, zlatíčka. Veľmi ste mi pomohli, vážne. Au revoir, zradcovia!“
                                                                            ***
Až po príchode domov som si uvedomila, že som vážne hladná. Veľmi, veľmi hladná. A to neriešili komponenty v našej chladničke, ktorých bolo pochabo málo. Preto som si objednala pizzu, najchutnejšie jedlo z dovozu. Keď po dvadsiatich minútach (kedy som nervózne pobehovala sem a tam), čo bolo na Londýn rekordne rýchlo prišli k nám do domu tri veľké pizze so šunkou, syrom, salámou, olivami, šampiňónmi, kukuricou a ďalšou vrstvou prosciutta, sama som sa usadila do obývačky, vpravo na gauč som položila jednu pizzu, na kolená tú druhú, a vľavo tú tretiu. Ani som sa neobťažovala tam zažnúť. A tak som sa ako vlúpaná veverička, alebo medvedík čistotný, napchávala typickým talianským jedlom, a to vážne neviem, kde sa vo mne toľko talianiky dneska berie. Zjedla som pól pizze, keď ma naplo po tretí krát, a nie veľmi šťastne. Do tretice sa to môjmu žalúdku podarilo, a ja som bežala na záchod.

                                                                             ***
“Miláčik?”
“Spí.”
“Ale no tak. Ja som len chcel…”
Dal mi pusu na to plece, kde mi pyžamo efektívne padalo. Presunul sa ku krku, pošteklil ma svojim voňavým dychom, naskočili mi zimomriavky a perami sa jemne prisal ku miestu, kde mám tepnu. Šiel stále vyššie, moje lice, nos, čelo… Všetko čoho sa s nehou dotkol perami a jazykom ma pošteklilo, žalúdok ma šteklil.
“Nerob to, prosím.”
“Ale ja musím.”
V tej chvíli ma už prebúdzal ohnivejším bozkom, takým, kedy vám vášeň pohltí aj končeky prstov. A ja som mu neodolala, tak ako vždy.
                                                                             ***
O tretej ráno bolo zobudenie o čosi príjemnejšie, ako to raňajšie, aj keď bolo v takej hlbokej nočnej hodine. Aspoň mi povedal miláčik, a pekne ma pobozkal. Počkal, kým sa prebudím. Zjavne sa sám sebou nedokázal na druhý krát inšpirovať, a rovno ma priľahol. Surovo sa celou váhou ocitol na mne. A keď som otvorila oči, tie jeho boli millimeter odo mňa. Prirodzene som sa zľakla. On mi len vtisol náhlivý bozk, a čakal ako zareagujem.
“Čo tak zliesť zo mňa, aby som mohla trebárs dýchať?”
“Dobré ráno.”
“Smola, už si mi ho skazil. Tak ma ešte nechaj spať, a možno to ďalšie ráno bude fajn.”
Rozhodne pokrútil hlavou, no skotúlal sa k sebe. Slastne som zavrela oči, kým som netušila, čo ten idiot chystá. Po druhý krát ma zavalila tiaha jeho tela, keď ma preliezal. Ruky strčil pod perinu, kde zjavne niečo hľadal, Pomrvila som nohami, a on to presne v tej chvíli našiel. Zjavne hľadal moju nohu.Lebo ma chytil za členok, šklbol, potiahol a ja som z vreskom zletela z postele. Na zadok, ako to býva dobrým zvykom.
“Teraz si hore? Ak nie, tak vstávaj, bosorka. Mám pre teba prekvapenie.”
Spýtal sa s pokojným úsmevom a ja som mu vlepila facku. Normálnu silnú facku, až to plesklo. Nie som zvyknutá priveľmi biť chlapov, ale páči sa mi to.
“Choď do riti Tomlinson!”
“Toto si nemala.”
“Vážne?”
Spýtala som sa s úškrnom ja, a čakala, čo také prevratné ide spraviť. Znova ma potiahol za nohu, pošteklil ma na rebrách a s ďalším uši rezajúcim výkrikom si ma prehodil cez plece.
“Skúsime rannú sprchu, princezná.”
“Nie! NIE! Niéé!”
Odhliadnuc od toho, že som bola v pokušení dáviť, neznášam studené sprchy. A on to vie. V kúpeľni ma zložil, a kým za nami starostlivo zatváral sklenené dvere točila som pákou na teplú vodu. Rozmyslela som si to, keď sme sa k sebe zvrtli naraz, a ja som vedela čo presne musím pre svoje dobro, dobro svojho žalúdka a veškerých obyvateľou tejto ulice urobiť. A tak som ho, prosím pekne, s miernou výčitkou ale širokým zubatým úsmevom, kopla do kolena. Kým zasyčal a zohol sa zutekala som mu.
“Chytím ťa potvora.”
“Riskuješ ďalší kopanec. A ja rada zamierim vyššie.”
Vyplazila som mu jazyk, a bežala k šatníku. Zrazu sa zjavil za mnou, a použil jeho dnešný obľúbený chmat. Potiahol ma za nohu. Au, tak tento pád bolel. Ostala som paralizovaná na zemi, a on sa chystal opäť ma zavaliť. Louis toto už vážne nie je originálne. Keď si na mňa pomedzi kopanie a metanie ľahol, strelila som mu ďalšiu facku. Pobozkal ma. Prosto ma pobozkal, čím ma odzbrojil. A spravil to, aby sa mohol presunúť k ďalšiemu hnusnému mučeniu, štekleniu.
“Áááá, nie Louis, neroooob. Môô-, mô-, môôj žalúúúúdok. Nie, ááá.”
Zazvonil mi mobil, ktorý ležal na nočnom stolíku malý kúsok od nás, ale neodpútalo ho to. Kým ma zmietali kŕče, kula som plán. Žeby odo mňa dostal po hlave? Alebo do brucha? To zvládam. Vystrčila som päsť a zberala sa na štyri. Ale on ma stihol znova šklbnúť za členok, a tak som ho kopla zase. Nenechám ťa vyhrať, zlatko.
Načiahla som sa za telefónom, a v tej chvíli prestal svet existovať. Smrteľná horúčava čo sa mi plavila telom bola neznesiteľná tak isto, ako pohľad na môj telefón. Tak tento hovor, mi bude osudovný. Veľmi zlé tušenie som prekúsla, a vošky nevoľky zdvihla. Na displeji totiž svietilo:

Stanley Vikartovsky
   


Friday, 28 December 2012

Čo dalej?

ospravedlňujem sa za ten názov, ale písmo, ktoré máme mi nepustí na d mäkčeň 

Mušketýři :D

Záá 20 minút ide jeden z najoblúbenejších filmov :) Traja mušketieri: Královnine prívesky :D ..popravde, ten som videla z filmov o mušketieroch najviac krát, a aj tak ma nikdy neomrzí :D ani jeden z nich :) ..ani Muž so železnou maskou, D'artagnanova dcéra, Pomsta milady De Winter... Všetky ich milujem, staré aj nové verzie :D Začala som s tým asi ako štvorročná, keď mňa, krpatú, malú žabu, čo chcela vidieť rozprávky za to posadili :D babka s dedom, a ja som sa do toho zamilovala! ;D..historické filmy mám najradšej, nech si vraví kto chce čo chce :D ..taká Madam De Pomoadoure, žena, ktorá mala hĺbku, gráciu a silu osobnosti, no veľa neprajníkov, keďže sa stála kráľovou milenkou, Hrbáč Lagardére, ktorý sa zaprisahal že pomstí smrť svojho pána, úžasného človeka, a postará sa o jeho maličkú dcéru Auroru, Zvonár u Matky Božej, ten ma priviedol na nápad, ako sa skončí Adriana ;), Prednosta stanice (Vlasta Burjan bol pán :)), Zoro tajomná tvár, Zoro pomstitel :):D


Toto sú najlepšie filmy, aké poznám :D plus stará ošúchaná Pretty Woman, s tou užasnou pesničkou, Juliou, a Richardom... No mňam :D ..opäť, babka a ja, klasika, milión krát si to pozrieme a keď to dajú milión prvý krát, pozrieme si to zas :D



Naposledy keď som pozerala mušketiersky film, stráášne pekelne ma sklamal taký jeden amígo, Gaston sa volal, bol to syn jedného zo starých mušketierov, drzý ale krásny, sukničkár... ešte tam bola tá D´artagnanova dcéra, a títo dvaja spolu plnili úlohy Adriany a Louisa, s tým rozdielom, že sa medzi nimi nič nikdy nestalo :D a to ma najviac nasralo! :D ..celý film čakám, kedy ju ten idiot pobozká, nejaká silná romantika, alebo efektívny bozk v boji, keď sa prudko otočí, všetci zomierajú, vtedy tam aj pršalo.. mal ju pobozkať! mal sa k nej zvrnúť! on ju len raz objal, strašne pekne, keď zomrel starý kapitán :( ...a potom už nakonci, porazili koho mali, dovalí sa tam to dievčisko krasne, nadherne, v šatách on len vyvalí oči, a zase nič! :D ..a tak som sa tešila.. nič z toho :D ..never mind, musím veriť, že sa im to raz podarilo :D



Päť minút, čo som ešte chcela? :D jaj, Angeliku som jeden čas hltala :D ..všetky časti, ale teraz už nie :D ..ale jeden čas to bolo fájn, aj keď Joffrey bol fajn chlapík, ona rada striedala mužov :D



A ešte, dneska som písala email spisovateľke :D ..Martine Solčanskej, nikde neviem zohnať Očistec bláznov ani Počkám tu na teba :) tak som sa jej spýtala :D ..kamarát raz volal do Wolzvagenu, prečo by som ja nenapisala mail? :D hádam odpíše :))



Už idúú mušketieri ale musím! :D Niekedy keď bude viac času vám priblížim svoje tetovania, kde a ako budú vizerať, a ešte vám aj Jajine "tatuvania" odhalim, lebo majú prudkú symboliku! :D Nateraz...




...mám pre vás jednu fotku.. Hrdá sestra som :D ..z ľava: meine bro, s úsmevom allá pil som už, Livia, ktorá mala nádherné šaty, za aké by som vraždila, mali aj vlečku, a on si ju za ňu ťahal k sebe, zlaté nie? :), moja mummy, a daddy s výrazom "som šéf" :D ..stužková, to vám došlo, že? :D


Thursday, 27 December 2012

Our Last Song 2

Zasa som tam napísala do nadpisu Point in time, kým som si uvedomila, že to už skončilo... Toto si neviem zapamätať, pri PIT som vždy napísala najprv One more time? :D 

Som veľmi rada, že ste sa toľké vyjadrili k tomu, okolo koho sa to tu asi celé bude točiť. A ešte radšej, že to nakoniec bude niekto, koho najmenej z Vás hádalo. Nerobím Vám to naschvál, mala som to už dávno vymyslené. Naozaj som nečakala, že akurát jeho (skoro) nikto písať nebude. Ale dúfam, že si to prečítate aj tak.


Btw, - verný čitateľ a blogger -, prosím, môžeš mi odpísať? Pri poslednom článku si mi napísala komentár, prosím, pozri sa tam znova a odpíš mi, naozaj by ma zaujímalo to, na čo som sa ťa pýtala :) Ďakujem 


Wednesday, 26 December 2012

Completely mad :D (Pre zábavu)

Krátky článok na pobavenie a ukážku retardovanosti niektorých ľudí.

Our Last Song 1


Nový príbeh :D Kecy dolu, teraz len, že Vás strašne ľúúbim :*

Tuesday, 25 December 2012

She is mine! 38



Táto časť je pre špeciálneho človeka. Za pól roka virtuálej komunikácie sa stala jednou z najdôležitejších a najlepších. Pár tisíc správ, a ja som nadobudla pocit, že mám ďalšiu najlepšiu kamarátku, mamu, lebo ma karhala, keď som nešla spať :D ...Ona, Barb, a Di... dievčatá, s ktorými som síce bola len deň... Ale strašne ich zbožňujem. Mám novú přijebanú spriaznenú dušu, po tom dni. (You know :P) Ajč ľúbim ťa, mum :* ..a ešte, strašne veľa pre mňa znamená, to, o čo si ma požiadala... Ty vieš! ❤ 

P.S. Na naších správach sa dokážem smiať ešte veľmi dlho po tom, čo si ich prečítam ;D 

Enjoy, dúfam, že ste mali nádherné Vianoce, xx 
     
Treskla som ďalšími dverami, tento krát tými na aute. Kľúč som strčila do zapaľovania, no neotočila som ním, musela som chvíľu počkať. Netreba sa stresovať, doktor ti vyhrnie šaty a pochodí ti tým niečím po bruchu. Nerob paniku, a neplač. Hodiny pod tachometrom ukazovali 16:21. O pár minút už nebude čas vôbec sa s nimi porozprávať, a budú sa báť. Veľké pochybnosti o tom, či to tam ustojím prevážilo vedomie toho, čo by nastalo ak by som sa na tom koncerte neukázala ani na chvíľku. Naštartovala som, vycúvala so štrkovej plochy na ktorej stálo už len moje auto, a zabočila doprava smerom tam, kde je diaľnica. Tá hala je kúsok od našej časti Londýna, stavali ju tak, aby nebola v epicentre. To znamená že mám možno pätnásť minút aby som si premyslela, čo ďalej. Prídem tam ako vyklepaná mŕtvola, usmejem sa, poviem, že mi treba doktora a zdúchnem? Že potrebujem psychiatra, tým by som ich mohla odfajčiť. Ale po 1. Malika neoklamem aj keď sme na seba možno odporný. Po 2. pred Louisom sa mi roztrasú kolená a vznikne jedine tak motanica slov o cikaní. Poznám sa. Šliapla som na plynový pedál , ktorý sa tlačil nebezpečne nízko, až na podlahu, a obehla som amíga na čiernom Volve. Nechcelo sa mi ísť pomalšie, aj keď 2oo je priveľa.
Keď som sa vrútila do zákulisia, nikoho som tam nenašla. Neskoro, aj pri mojom šialenom tempe. Horšie bolo to, že už znela hudba. Ich hudba. Do riti. Bude tento deň ešte lepší? Zo spotenej ruky mi vykĺzli kľúče od auta, a keď som sa po ne zohla, pocítila som divné chvenie tam dole. To by sa s prekrížením nôh dalo chápať. No keď ma ešte aj naplo, bola som na tenkej hrane nervového zrútenia. Možno mám len to... to také.. čítala som o tom... historické je blbosť... Hysterické tehotenstvo? To bude ono.
Spravila som krok vzad, keď som pocítila stenu za mnou zľahka som sa o ňu oprela, položila som si tašku ku nohám a zaklonila hlavu. Chvíľku sa tu vydýcham, ony raz zídu.
„Jé, Adriana. Záhadná obyvateľka a údajná sestra. Potrebuješ niečo?“
Stroj času, a ešte cigarety.
„Zayna. Kto ste vy, že o mne tak veľa viete?“
„Manažér, moja. Ale Zayn bude mať čas až tak o dve hodiny. Teraz začali.“
„M uhm, keby teraz vtrhnem na to pódium nahnevám ťa veľmi? Je to dôležité.“
„Keby si niekto, kto neoklame celý svet tým, že je jeho sestra, tak by som vraždil. Ale ty si niekto diametrálne iný. Preto budem len a len rád, spravíš im milú reklamu.“
„Ak ma udržia nohy, rada zahrám, čo treba.“
Usmiali sme sa na seba, manažér na mňa žmurkol, a ukázal mi kadiaľ. Pri schodoch, ktoré viedli tam hore komusi kývol, ten mi na krk zavesil kartičku a chytil mi tašku.
„No choď.“
„Nie ja musím počkať kým začnú znova spievať.“
„Eh?“
„Inak by som bola nútená hovoriť do mikrofónu!“
Hlavou som pohoršene hodila späť dopredu, pevne som sa chytila čierneho zábradlia. Zayn s Liamom sa práve dopĺňali v hovorení čohosi na čele, Niall stál trošku ďalej a zabával fanúšičky, Harry s Louisom stáli ku mne najbližšie. Smiali sa. Potom si ma Harry všimol, a s óbrovským prefíkaným úškrnom šťuchol Louisa, ktorý sa na mňa pozrel tiež. Kývli si navzájom hlavou a ja som pochopila. Ústami som naprázdno naznačovala „nie“, metala som rukami, ukazovák som si po chvíli priložila na pery.
Spustila sa pieseň, našťastie, Liam začal spievať. Fajn teraz to už je bezpečné. Stúpla som na posledný schod a zrazu som sa ocitla na pódiu. Louisa som statočne ignorovala, naozaj. Jeho veľavravné pohľady som nechala bez reakcie, ani som sa jeho smerom nepozrela. Keď už ma spoza kulisy bolo vidieť, reakcia dievčat v publiku bola citeľná. Najprv bolo ticho, potom som otočila hlavu ich smerom, a vystrúhala široký úsmev. Spoznali ma, nastal ďalší vreskot a potlesk. Tie čo to mohli vidieť si dúfam všimli, že som na ne mrkla. Nohami som trošku prepletala do rytmu hudby až som sa dostala k Zaynovi. Ten ku mne natiahol ruku, a pritiahol si ma za pás. Za tú sekundu, kým si ma privinul k sebe mi stihla falošne padnúť sánka, v takom tom geste, ktoré značí „wuáá teším sa“. To pre tie baby. Povedala som, že zahrám, čo treba. Potom ma objal, tak nežne, ale úprimne, ako skutočný brat. Začal spievať, a mne ten jeho dokonalý hlas znel tesne pri uchu.
„Toto mám brať ako ospravedlnenie?“
Stisol ma, čo som brala ako áno, a mierne nás zakolísal zo strany na stranu.
„Ľúbim ťa,“ vtisla som mu bozk na líce,“ len teraz musím ísť. Doktorovi, vieš, tomu ženskému. Hm, no, vidím to na malý zápal. Nič vážne.“
Všetko počul, a aj tak sa sústredil na spev. Odtiahla som sa, on prikývol, a usmial sa. Dva kroky som cúvla, zakývala divákom, zvrtla sa a zmizla. Ups, Louis... Ďalšia prudká ignorácia, až som zišla schody.
                                ***
Z auta som vystupovala s plným vedomím toho, kam idem. Uh, oh, musím dýchať. Dýchanie by som aj zvládla, no nikto na tejto planéte by ma momentálne neprinútil netisknúť nohy k sebe, divným spôsobom kvačiť kolená do seba. Lebo sa bojím, a tiež trochu hanbím. Pre tíchto, mhm, dámskych doktorov som mala odjakživa tabuľku s jasným nápisom, ZÁKAZ VSTUPU. Waris Dierová tomu tiež moc nepridala. Vošla som drevenými dverami a to čo som tam uvidela ma donútilo prudko si preložiť nohu cez nehu s debilným úsmevom. Niekto ma trestá, poslal ma do pekla, nočná mora na živo. Teda, nie že by som zneucťovala tento posvätný stav, alebo by som nejako nemala rada ženy s veľkými bruchami. Ono to vlastne bolo veľmi milé, kým som sa nedostala do situácie, v ktorej to možno čaká aj mňa. Tá masa tehotných žien na mňa hľadela veľmi pochybovačne, tak som sa s trošku milším úsmevom a krokom akoby sa mi chcelo cikať, pobrala na voľnú stoličku.

Budúce mamičky vchádzali dnu, a von, celý čas sa usmievali, hladili si svoje dietky, žiarili im oči... Ja som to len nervózne sledovala, srdce mi bilo prirýchlo, a ony to videli. Niektorá na mňa žmurkla, inej som sa zase nepozdávala, a tak to šlo dlho, vééľmi dlho.

"Pozitívny test?"

Obrátila som hlavu do ľava, kde sedelo dievča, mohlo mať maximálne osemnásť, s malým vytŕčajúcim kopčekom pod jej tričkom. Nevizerala smutne, vizerala, že ma chápe. Brucho si nehladkala, vlastne dovtedy len hľadela von oknom.

"Tak nejak."
"Nemusíš sa báť. Vážne nie. Ak má to malé otca, ktorého poznáš, a s ktorým si, tak to bude v poriadku. Bez ohľadu na vek."

Prižmúrila som oči, a mierne si premeriala jej tvár. Tmavé oči mala nevýrazné, neodrážali nijakú emóciu, vlasy mala zapletené do dvoch vrkočov, pery popraskané, na nose pár pieh. Jedine čo z nej šlo bolo to, že je zmierená, len som nevedela s čím.

"Prečo mi to vravíš?"
"Lebo som to šťastie nemala. Nikto tam nebol, keď ma znásilnili kamaráti môjho priateľa."
"Pane Bože. Naozaj existujú až také svine? Zbil ich aspoň? Udali ste ich? Tak toto vážne nie. Máš odvahu nechať si to dieťa?"

Smutne sa usmiala, a zaleskla sa prvá slza v jej oku.

"Bez testov DNA nemám žiadnu šancu. Presne preto. A čo sa toho idiota týka, tak nie, nič z toho neurobil, nehal ma."

Padla mi sánka, no v tej chvíli už bola vonku sestra a to dievča vošlo dnu. Nemala som čas odpovedať jej.

Sedela som tam posledná. Pár minút, kým blonďavá neznáma znova vyšla a povedala:

"Držím ti palce."
"Potrebuješ to viac ako ja. Ale ďakujem."

Vymenili sme si posledný úsmev, ona sk obliekla svoj krémový kabát, a odišla.

"No tak poďte. Pani doktorka vás už čaká."

Ten úsmev si schovaj. Aká pani doktorka? Čo mi ušlo? Chcem starého, šedivého a neškodného Stanleyho. Žiadnu ženskú. Ja tam nejdem.

"Pani d... Kto?!"

Hlas, ktorému nechýbala nervozita stúpal až do bodu, kedy som škriekala.

"No pani doktorka."
"Aká pani doktorka?"
"J."
"Jé?! To je dcéra mafiána?! Alebo čo?! Má tetovania, a piercingy? Je zlá?"
"Ukľudnite sa. Žiadnu paniku. Stanley Vikartovský je chorý, musel nájsť náhradníčku. Práve dokončila vysokú, je mladá a šikovná."
"Kašlem na mladú a šikovnú. On bol starý! Neškodný! Dávno impotentný! Nemohla by som prísť inokedy, prosím?"

Zaklipala som mihalnicami, kým ma vlastnoručne tlačila do ambulancie.

"Nie. Sadnite si a čakajte!"
"Kde je? Pripravuje si nože? Pripraví o niečo mňa?"

Tuto sa prejavuje tá Waris. Jej blbý film mi nedal mesiac spávať. Fuj. V tom momente sa zavreli dvere na balkóne a vyšla J. Od chrbta som videla len jej biely plášť, stetoskop na krku a kučery. Obrovské kučery v jesenných odtieňoch hnedej a hrdzavej. Keď sa otočila, mohla som vidieť jej hravý úsmev a jeden prameň na truc vytŕčajúci, ktorý sa jej tiahol cez tvár. Zdvihla ku mne oči hnedej farby a spustila.

"Áá, slečna Adriana. Správne? S čím ste k nám prišli?" Začala si umývať ruky.
"No. Potrebovala by som, uhm, veď viete. Mešká mi men.. to. A také veci."
"Robili ste si test?"
"Áno."
"Pozitívny?"
"Áno."
"Tak v čom je problém?"
"Prosím?"
"Ale nič. Šup na posteľ."

Možno je sympatická, ale mám pochybnosti. Neisto som vstala, kabelku nechala odloženú na stoličke so zeleným poťahom a prešla som k posteli pri ktorej stál ten mini televízor. Sono?

"Kto bude tým šťastným oteckom?"
"Ha, dúfajme, že nikto."
"Chyba ochrany?"
"Žiadna nebola."
"Ach jaj. Koľko starostí by vám uštetrila jedna malá čarovná krabička."
"Náš vzťah je dosť, um, spontánny."
"Nebol čas?"
"Zaujíma vás to?"
"Zvedavosť."

Uškrnula sa, a prikrútila sa na svojom kresle s koliečkami až ku mne. Šaty som už mala vyhrnuté, čakala som len na okamih pravdy.

"Tak sa pozrieme, či máte dnes šťastný deň," silno mentolový zápach opantal môj nos, a to už sa niečo slizké a priesvitné dotklo môjho brucha," črevá v poriadku, vaječníky vidím, á, brušná dutina, ideme ku maternici."

Prišlo mi zle, srdce opäť zrýchlilo a nahodilo iný rytmus. J. sa podivne usmiala a pozrela sa na mňa.

"Neviem síce, prečo sa vám to všetko deje, ale zatiaľ  z vás sweet mummy nebude. Maternica prázdna."
"Ešte by ma zaujímalo, čo ste robili na tom balkóne?"
Kým niečo písala, pozrela na mňa spopod mihalníc, a nadvihla hornú peru.
"Fajčila. Ale pššt, väčšine pacientok sa to nepáči."
"Aha."

Sústredene som sa na ňu zahľadela, a len tak mimovoľne sa oprela lakťom o stôl, kde gynekologička so záhadným menom stále čosi písala.

"Páčia sa mi vaše vlasy."

Vytresla som napokon neprítomne, a z tašky vytiahla cigarety.



Sunday, 23 December 2012

She is mine! 37

Milý Ježiško, prosím, prestaň meniť počasie :) ..inak sa zbláznim, a môj žlčník ma zničí :D ...mám novú teóriu :D ..ak by som bola zmenená na upíra, určite by som vedela meniť počasie, možno ako Benjamin :D ..lebo, au, vždy keď sa rapídne otočia teploty a zrážky, začne ma bolieť moj nevďačný žlčník :) pfuj :D ..a ešte si prosím pyžamko, najlepšie Mickey Mousouské, ďakujem! :D 

 To tak mimo, to nič, to aby si to milý Ježiško alebo iné sily všimli :D ..ale to som nechcela :P ..popriať som vám chcela ;) ...

...popriať veľa lásky babuľky, zdravia, ktoré je najdôležitejšie, a taktiež šťastných chvíľ, vždy :) ..dúfam, že každá z vás pri sebe má a bude mať kamarátov, ktorí vás zbožňujú, ľudí, ktorých milujete a vašu rodinu, ktorú všeci potrebujeme :) ..nech už je to rodina akéhokoľvek typu ;) ..verím, že sa vám splnia všetky sny, a túžby, všetky do jedného, aj tie najtajnejšie, tie hlavne :) :* ..nebudeme si klamať, aj na darčeky si všetky potrpíme, nie? :D 

Mne sa sen splnil už len tým, že som tu, no hlavne tým, že ste tu všetky Vy! :* ..týmto vám parrí veľké ĎAKUJEME!

Tiež Šťastné, Veselé, a tie Najkrajšie Vianoce, aké ste kedy mali ;) ..zároveň sú to prvé Vianoce tohoto blogu, a ja ďakujem aj Kike :) ...Tuleň, milujem ťa ;D  ...a táto časť, ktorú si si prosila "pod stromček", je pre teba ;) ..enjoy, xx

(Btw. týmto sa posledná časť maže, a všetky plány, ktoré som nenapísala, a mali sa diať v minulosti, budem musieť zahrnúť do sem :D to znamená, že naposledy mala Adriana narodeniny, tam mám zase dieru, a teraz sme asi o mesiac ďalej :D ..hádam to nebude problém :) ..a ešte, nevie niekto, koľko má Adriana vlastne rokov? :D)




„Dávam ti pól hodinu.“
„Áno, jasné. Choď už.“
„Čau.“
Hlesol odporne, ja som ho vytlačila z dverí a treskla s nimi. Už by som na neho nemala byť hnusná, inak sa o tích tridsať minút dostaví aj s gorilami čo držia v rukách sieťky a kazajku za chrbtom. Opretá o dvere som zhlboka vydýchla. Je čas.Zošuchla som sa na zem, kde som mohla len tak obdivovať parkety, alebo som mohla konečne siahnúť do kabelky, a vybrať z tade tú odpornú krabičku. Naozaj som natiahla ruku, ako leňochod, len nech sa nedozviem pravdu. Tej som sa bála, viac ako zeleného mydla. Chytila kartón som chytila do dvoch prstov a bez toho aby som sa na to pozrela, som sa vyškriabala na nohy. Srdce si tancovalo svojskú verziu pohrebného pochodu, bilo pomaly a silno, chvíľkovo zrýchľovalo. Na každom schode som zastala, aspoň na pár sekúnd. Ja to proste nechcem vidieť. Keď som sa po minúte dostala na štvrtý, vrátila som sa dolu. Pred tým, než sa na to vycikám, sa ale potrebujem napiť. V kuchyni som predmet vrcholného znechutenia položila na stôl, a otvorila chladničku. Nebol tam, grepový džús chýbal. A ja som ho nenávidela, v živote som sa ho nedotkla, búú. Teraz? Teraz pre grepový džús vraždím, lebo mi zázračne začal chutiť. Zázračne, alebo len... Nie ja si to slovo ani nepomyslím, búú. Kým som pila čistú vodu spomenula som si na tú komickú nočnú scénu. Ja taká nejaká nervózna a pripitá, Louis záhadne kľudnýa úprimný. Hlavu hore žena, ideš zistiť čo vzišlo z vášho... nienie vzťah sa tomuto nehovorí.

O tri minúty
Adrianina kúpeľňa

Neprinútim sa cikať na paličku. Nie kým sa neuvoľním. Ak človek predpokladá, že nemôže piť ani fajčiť, čo robí? Žuje žuvačky? Leží na chladnej podlahe s nohami vyloženými na stene? Skúsim to?
Dones mi, prosím, veľa detských rúžových žuvačiek.
                                                                                          A.
Kto iný ako Zayn? Možno ma zabije. Aj to je momentálne lepšie ako odhodlať sa sadnúť si na wécko.

O šesť minút
Opäť Adrianina kúpeľňa

„Ty nie si normálna.“
Preskočila som celkom oprávnenú otázku, keďže ma našiel v podprsenke a nohavičkách, ako ležím na dlaždiciach, nohy vyložené na umývadle. Jeden by povedal, že som sa zbláznila. Ale mne bolo len teplo!
„Máš to?“
Hodil mi dvanásť balíčkov, každý nejakej dúhovej farby.Hubba Bubba melónová, jahodová, a jablková. Z každého druhu niekoľko.
„Fajn. Choď preč.“
„Rád.“
Pokrútil hlavou, zvrtol sa na päte a odišiel. Ten.. test..bezpečne schovaný pod košelou si zjavne nevšimol. Do pusy som si strčila minimálne osem žuvačiek. Podlaha podo mnou už nechladila, nohy na umývadle mi tŕpli. Mechúr stále nereagoval, tlak neklesal. Po dlhom hľadení do bledej steny som konečne žmurkla, nohy zložila. Doposúvala som sa na chladnejšie miesto, poskladala sa do tureckého sedu a zhrabla ďalší balík. Tri krikľavo zelené obdĺžniky v ústach. Fuj, tvár som skrivila do kyslej grimasy, jablkové. Dlane som zložila na kolená, vystrela som chrbát, pokúsila som sa zhlboka dýchať a vydávať také to meditačné úmmm. Nič. To čo sa ozývalo miestnosťou znelo asi ako:
Mláskmláskmwahmwahmwahpfúúpfúú, puk, plesk.

O hodinu
Ešte stále Adrianina kúpeľna

Keď sa ozvalo posledné hlasné prásk, a jedenásť násobná žuvačka sa mi rozpleskla na nose, zacítila som nutkanie. Žeby moje močové cesty pochopili, aké je dôležité dostať teraz zo mňa aspoň nejaký moč? Asi áno, keď nutkanie trochu zosilnelo. Huráá, idem cikať! Pozlepovala som zvyšky lepivej hmoty neidentifikovateľnej farby na mojom čele, nose, lícach a perách, ktoré som hodila do koša, a vstala som. Spustila som ruky, ktoré pleskli na mojich stehnách a zohla sa po tehotenský test. Len jeden, nič viac. Buď, alebo.

Čo som mala som ovlažila, ostáva čakať. Mám neznesiteľnú chuť zapáliť si, ale pre istotu to nerobím. Kľud Adriana, zapáliš si, keď zistíš, že sa mýliš. To bude o pár minút. Ale dovtedy... aha žuvačky! Zohla som sa, a medzi kopou papierikov som našla jednu celú.
Ak sa na malej ploche, ktorá bola pred použitím biela, objavia dve modré paličky, znamená to graviditu. Gratulujeme!

To si strč niekam. Ja som rada takáto!
Ak budú čiaročky červené, nemali by ste sa obávať. V oboch prípadoch však radšej navštívte gynekológa, overí správnosť testu.
No výborne. Modrá je moja obľúbená farba. Nemôže mi to predsa spraviť, že sa mi takto vypomstí, nie? Čiarky budú červené. Ak nie, do smrti tú farbu znenávidím. Test ležal na zatvorenom záchode. Vrhla som naň nepekný pohľad. Niečo tam je. Alebo sa mi to len zdá? Tak symbolicky som sa prežehnala, a prešla k nemu. Naklonila som sa nad záchod, oči pevne zatvorené. Opäť som dramaticky pukla bublinu, a pozrela sa.

Zabite ma. Nie, toto nie je možné. Nechcem to. Bojím sa. Nie, mňa nezabíjajte. Ja zabijem jeho. Ten sviniar!

Tie dve modré obludy tam svietili. Len mi pripomínali, ako mi horí pod zadkom. Kričali, že som skončila. Došla. FUJ!

Mám ísť gynekológovi, správne. Testy sa občas mýlia. Všetko čo je občas sa ako naschvál deje mne. Preto by mohlo aj toto. Ale keď..
„Kto, do riti, si, Louis Tomlinson, keď sa kôli tebe trepem gynekológovi, ktorého sa tak strašne bojím?!“
Zakričala som na celý dom, a vybehla z kúpeľne, kde som všetko nechala tak. Rýchlo som si cez hlavu prevliekla jemné letné červené šaty s malými bodkami, a voľnou sukňou. Mali veľký výstrih. Bože ony mi narástli! Nehľadaj tehotenstvo tam, kde nie je. Pokračovala som kapučínovým svetríkom a vysokámi sandálami. Vlasy do copu, môžem ísť.


Chcete pokračovanie? Ja chcem 15 komentárov :) 
Niečo za niečo?

Point in time - epilóg

Nejakú pieseň k tomu? <=======KLIK
Túto milujem, hodí sa mi k čítaniu, ale Vy si pustite, čo len chcete.

Pre najúžasnejšiu Marušku, tvoje vianočné želanie a pre (ne)objektívnu (najmegabombastickejšiu)Klaudiku. Obidve Vás strašne milujem.


Point in time...

Všetci mi píšete, že chcete epilóg. Úprimne. Myslíte si, že by som Vás nechala s takýmto niečim? Že by som to neukončila? Epilóg je momentálne v štádiu schvalovania u dvoch ľudí, ktorých názoru verím. Chcela som Vás trochu ponaťahovať, ale keď už idú tie Vianoce, ešte dnes večer bude.


Teraz to najdôležitejšie. Prajem Vám veselé a krásne Vianoce so všetkými, ktorých máte rady(i), pod stromčekom to, po čom túžite a kdesi v blízkej budúcnosti splnené sny. To, že ste tu, že to čítate, komentujete pre nás veľa znamená. Ďakujem. Ľúbim Vás.



Point in time 29

Ťahala som z neho tričko, keď bolo preč bojovala som s jeho nohavicami a celý čas hltala všetky jeho dotyky, cítila som každý jeho výdych, každý pohyb jeho tela, ktoré bolo rovnako nedočkavé ako to moje. Potrebovala som ho. Hneď teraz. Súrne. Šialene.

************************************************

Saturday, 22 December 2012

Dokonalosť...

Dlho som tu nebola, že? :D ..nebojte, o všetkom viem, nič som nezmeškala :) ..a toto, toto je taká moja myšlienka, úvaha ;D

DOKONALOSŤ

Existuje niečo dokonalé ? Človek vraví že je niečo dokonalé ale sám vie že tento výraz je bol a vždy bude veľmi diskutabilný. Veľa ľudí sa v tomto prípade odvolávalo na boha. No stelesňuje boh dokonalosť ? Nie je to len prázdne slovo ? Slovo vymyslené pre vetu „nikto nie je dokonalý“? Povieme že niečo alebo niekto je dokonalý a v skutočnosti naozaj k tomuto výrazu nemáme bližšie definície či synonymá. Alebo by sme povedali perfektný či vynikajúci ? Každý sa cíti poctený keď sa vo vete adresovanej jemu objavi slovo dokonalé. Ale máme byť prečo poctený ? V skutočnosti si ľudia toto slovo osvojili ako prehnane rešpektovaný superlatív. Každý s týmto slovom zaobchádza opatrne no nikto si nemôže byť istý dokonalosťou. V ničom. Všade samé nikto nie je dokonalý. Nikto nikdy nevidel príklad dokonalosti. Aj keď toto píšem a neustále mi v hlave nápad slovo dokonalý a ja sa snažím prísť na to čo to vlastne je alebo či niečo také vlastne je. Ale ako všetci ostatný aj ja len tápam v tme. Kde máme dokonalosť hladať ? Ako vlastne vyzerá ? Takže slovo dokonalosť vlastne do slovníka nepatri. Veď nemá význam. Nikto mu ho nedal. ...K mojej prvej úvahe však patrí ešte jedna. Spomínala som v nej vetu „Nikto nie je dokonalý“. No ako to možme vedieť ? sme si skutočne istý že človek ktorého naozaj dobre poznáme nie je dokonalý ? tu sa opäť potvrdzuje moje prvé tvrdenie že toto slovo nemá význam a ani nositeľa či niekoho kto by mu ho dal. Niekoho by tu možno napadlo slovo chyby. No kto povedal že chyby sú činy automaticky vylučujúce či zamietajúce dokonalosť ? Je to začarovaný kruh s nekonečným množstvom faktov. A aj keby sme sa chceli z kruhu dostať a vyriešiť ho, nepodarí sa nám to. Alebo to za jeden život nestihneme. Ľudská múdrosť nesiaha tam kde sa možno nachádza či nenachádza dokonalosť. A ako to viem ? lebo keby to tak bolo, dávno by sme už o tom vedeli.

..Maťka tak táto je pre teba :) ..keď si si na tie moje úvahy spomenula :D ..ale aj pre vás všetky :) ..dúfam, že som nikoho nenahnevala.. tie články, ktoré tu bývali, neviem, kedy príde ďalší, lebo ak ste ich aj mali radi, nemala som šancu dozvedieť sa to, nikdy tam veľa rakcií nebolo.. tak načo potom? ..Adrianu píšem, dala som sem úryvok, ale bolo tam toho strašne málo.. btw. taká informácia, prečítala si to menej ako polovica ľudí, ktorí čítajú Point In Time :) ..ja vás chápem, tiež to milujem, len to nijako nepridáva na chuti písať sem, cítim sa tu potom cudzia.. ale to je jedno.

Vôbec neviem čo chcem, v ničom, nijako... Ale to ja vždy :D ..momentálne je mi jasné asi to, že chcem vidieť všetky rozprávky a filmy o Santovi.. a nie, nie som v depke :D som šťastná, ako deco, a milujem Vianoce :) ..len som trochu smutná, čo sa vecí tuto týka... a milujem Nema :D ..najviac na svete, lepšia rozprávka nie je... that's all :)

Ahojte
Maruš
:*